Relax

Chrám Vasiľa Blaženého neobíde vari ani jeden návštevník.

Autor článku

GRAND MAGAZINE

GRAND MAGAZINE

Zdielať:

1.9.2017/12:14

Moskva sa rozžiarila ako diamant po vybrúsení

Matriošky sú stále obľúbeným suvenírom. Aj s politickými bábkami.

Matriošky sú stále obľúbeným suvenírom. Aj s politickými bábkami.

Do Ruska som odchádzala s kombináciou zvedavosti aj pochybností. Dvadsaťsedem rokov, čo som tam nebola, je značne dlhá doba a celý svet sa zatiaľ riadne zmenil. Aká je teda súčasná Moskva, keď sa vám na očiach akoby striedajú staré a nové okuliare?

Na úvod prezradím: Moskvu som v minulosti nemala bohvieako rada. Čo ako som sa snažila odosobniť, chýbali mi v nej akési prvky ľudských rozmerov, prekážali tie jej obrovské vzdialenosti čo len z jednej strany ulice na druhú, dráždila ma hraná pompéznosť a chvíľami až groteskná nafúkanosť sprevádzaná ozdôbkami hodnými skôr kolotočov. Mali ste pocit, že všetko sa robí pre prezentáciu úspechov Sovietov a komunistickej strany a ľudia až tak dôležití nie sú. Po poslednej návšteve som sa vracala domov nadšená a výlet tam odporúčam aj tým najväčším skeptikom, ktorí pochybujú, že v Rusku môže byť niečo dobré.

Dajte prednosť metru
Rusi majú porekadlo: „Neimjej sto rublej, ale sto druzej (Netreba ti sto rubľov, ale sto priateľov). Moja moskovská priateľka Svetlana je naozaj široká, ruská, prajná duša, človek, ktorý ti obetuje čokoľvek, vrátane svojho pohodlia. Nič pre ňu nie je problém. Napokon, zrejme nie náhodou úspešne podniká vo výstavníctve a mediálnej oblasti. Nachystala taký bohatý program, že pohár „igristojeho“ sme si mohli dať vždy až niekedy hlboko po polnoci. Vozila ma autom, a to je v tomto meste s vyše 12-timi miliónmi obyvateľov (s predmestiami je to vraj až 16 miliónov), najväčšom i najdlhšom v Európe, úloha veru nie ľahká.
Zabudnite na smradľavé gruzoviky, nákladné autá, ktoré v sovietskych časoch kazili ovzdušie i vzhľad mesta. Dnes je plné obrovských limuzín tých najdrahších značiek a nákladiaky či kamióny sa môžu po uliciach pohybovať iba v určených nočných hodinách. Hoci v Moskve v posledných rokoch pribudlo množstvo niekoľkoprúdových ciest, diaľnic, nadjazdov vrtiacich sa jeden za druhým rovnako ako kdesi v Tokiu či San Franciscu, na cestu autom si musíte pribaliť obrovský batoh trpezlivosti. Z jednej strany na druhú sa napriek GPS, ktoré ti vyznačuje, kde sú „probky“, teda zápchy, skôr ako za dve-tri hodiny nedostaneš. A je jedno, či ide o dopravnú špičku alebo celkom bežnú dennú prevádzku. Nečudo, že odpoveď „Stojím v zápche“, je vraj jedna za najčastejších na otázku: „Čo robíš?“
A tak je stále najspoľahlivejším dopravným prostriedkom metro. Rýchle, pohodlné. Je najväčším podzemným dopravným systémom hromadnej dopravy na svete. Denne prepraví osem miliónov ľudí a ďalšie linky stavajú. Obyvatelia moderných predmestí, kde rastú 30- i viacposchodové obytné domy s 20 – 30 vchodmi (každý ako malé sídlisko), by boli bez nich stratení.

Moskva sa na nedostatok turistov sťažovať nemôže.

Moskva sa na nedostatok turistov sťažovať nemôže.

Mesto zjemnelo, zľudštelo
Prehliadku mesta sme si ale užili pešky i vyhliadkovou loďou po rieke Moskva. A dojmy po spomínaných 27 rokoch? Keby nebolo nápisov v azbuke, ani by ste nevedeli, či nie ste kdesi v Barcelone, Hamburgu, Chicagu alebo v inom svetovom veľkomeste. Moskva je moderná, udržiavaná. Najmä však akosi zjemnela, zľudštela. Na rozdiel od Bratislavy takmer nevidíte sprejerské výtvory, po chodníkoch sa nepovaľujú odpadky, parčíky sú vykosené.
V centre pribudlo množstvo prvkov malej architektúry, ktoré zjemňujú tú obludnú nadutosť komunistických budov. Mnohé historické budovy a paláce, ktoré ste si v minulosti kvôli ich šedivosti takmer ani nevšimli, dostali nové fasády. Nechýbajú kaviarničky s letnými terasami, bufety, špičkové reštaurácie i fastfoodové reťazce, ale napríklad (podobne ako v Dubaji) ani krytý lyžiarsky areál Snežkoe. Vidíte tam všetky hotelové siete, ale ubytovať sa dá aj v mnohých menších útulných hoteloch i penziónoch, kde už na každom poschodí nestriehnu na vás naduté službukonajúce – „dežúrne“…
Ako inak, neobišli sme tradičné Červené námestie, miesto slávnych vojenských prehliadok i prvomájových sprievodov. Pred Mauzóleom V. I. Lenina sa aj tentokrát tiahol dlhý rad zvedavcov, ktorí zatúžili uvidieť zmenšujúceho sa vodcu svetového proletariátu. Domácich i cudzincov. Reči, že by ho pochovali na cintorín, sa zdajú byť iba zbytočným vírením vody. Najmä, keď tohto roku sa Rusi chystajú na oslavy 100. výročia VOSR. A ako hovoria prieskumy verejnej mienky, nostalgia po bývalom režime neklesá, ale naopak, rastie.
Šokom pre pamätníkov je nahliadnutie do slávneho obchodného domu GUM. Táto krásna štukovaná budova stojaca priamo na Červenom námestí bola postavená ako obchodné centrum ešte za cárskych čias, aby sa za sovietskych stala svedkom nekonečných radov ľudí čakajúcich často ani nevediac na aký tovar. Dnes je rajom vymetačov a vymetačiek tých najdrahších butikov a reštaurácií.

Mauzóleum V. I. Lenina chystali na veľké výročie – storočnicu VOSR – okrem iného aj opravami fasády.

Mauzóleum V. I. Lenina chystali na veľké výročie – storočnicu VOSR – okrem iného aj opravami fasády.

Cerkvi a nákupné móla
Čo sa v mojich očiach na Moskve najviac zmenilo? Očividné sú najmä dve veci: na každom kroku pribudli kostolíky so zlatými cibuľovitými vežičkami a obrovské nákupné centrá. Západné značky, ktoré poznáme aj od nás, tam musia mať úplný raj. A že vraj ekonomická blokáda kvôli anexii Krymu!?
Kostolíky pôsobia priam bizarne najmä medzi obrovskými panelákmi. Hoci vyzerajú ako nové, mnohé tam vraj stáli aj v minulosti. Len komunisti im dali strhnúť zlaté vežičky a budovy prerobili na sklady či telocvične. Po zmene režimu sa veriaci na ich obnovu opäť vyzbierali a zlaté vežičky sa lesknú doďaleka.
Kým kostolíky sú zväčša malé, nákupné centrá obrovské. Poďme míňať! má zrejme v dnešnej dobe väčší imperatív ako Poďme sa pomodliť! A že značkový tovar je západný? To už vo vášni rastúceho nacionalizmu i konzumu akosi neprekáža.

Mrakodrapy i vily až do neba
Obrovský stavebný ruch je evidentný po celom meste. Stále pribúdajú nové sídliská, neraz s viac ako 30-poschodovými obytnými domami. Najvýstavnejšou je štvrť Presnensky na brehu rieky Moskva, kde sa na mieste bývalých fabrík a skladov rozrastá supermoderné medzinárodné obchodné centrum Moskow ICB. Domáci ho nazývajú Maskva Citi s mäkučkým „ť“. Už teraz tam stojí šesť vyše 300 metrov vysokých mrakodrapov, kým taký Šanghaj ich má päť, Hong Kong a Chicago šesť a New York osem. Federation Tower má dokonca 373 m a ďalších 242 m v podzemí a je v Európe momentálne najvyšším.
Vily ruskej „verchušky“, ktorú okrem politikov, vrátane Vladimíra Putina a oligarchov tvoria aj úspešní športovci a hviezdy showbiznisu, hľadajte v luxusnej štvrti Rubľovka. Kedysi to bývali lesy, kde mali svoje letné „dače“ iné politické hviezdy – Lenin, po ňom aj Stalin, Chruščov či Gorbačov. Oddychovala tam v tých časoch, niekedy nútene, aj ruská inteligencia. Dnes patria tamojšie pozemky k najdrahším na svete a popri obrovských vilách tam nechýbajú ani luxusné športoviská, nákupné móla a butiky s najdrahšími svetovými značkami. Po cestách sa preháňajú najnovšie modely Bentley či Ferrari. Je evidentné, že tí, ktorí na Západ najviac nadávajú, pri nákupoch výhrady nepoznajú.
Na obhliadku Rubľovky sa však na rozdiel od amerického Beverly Hills vybrať nemôžete. Ide o prísne stráženú štvrť s vysokými plotmi okolo víl a stovkami ochrankárov. Mnohí sa odtiaľ do centra dopravujú helikoptérami. Politikom kvôli tomu pri Kremli na rieke Moskva postavili aj heliport na úkor dovtedajšej obľúbenej kaviarne na nábreží.
Mimochodom, oligarch (s veľmi mäkkým „ľ“) nie je pre väčšinu Rusov pejoratívnym slovom. Práve naopak. Mnohí ho vyslovujú priam s úctou, niečo ako cár alebo pán gróf. Aj tu kdesi sa prejavuje ruská mentalita, neutíchajúci obdiv mnohých ľudí k mocným.

Rusko-ukrajinské vzťahy
Zvláštnou kapitolou sú rusko-ukrajinské vzťahy. V médiách sa neustále pretriasa, čo všetko Rusi pre Ukrajincov robia. A keď príde do reči niečo zlé, tak na vine sú Ukrajinci. V istých chvíľach sú však ochotní ukrajinský pôvod odpustiť. Zažili sme to napríklad v divadle, kde dávali skvele zrežírovanú i zahranú Divadelnú komédiu od Bulgakova. Diváci nadšene tlieskali a neprekážalo im, že ide o ukrajinského rodáka.
Na tvarovaní verejnej mienky má určite najväčší vplyv televízia. Štátna napríklad denne vysiela program Právo hlasu. Hlavné slovo majú šesťdesiatnici a starší s evidentne sovietskymi propagandistickými školami. Proti ním posadia často iba jediného, zvyčajne mladého oponenta, do ktorého sa všetci (vrátane moderátora) nevyberane navážajú a zosmiešňujú ho. Stále pritom spomínajú nepriateľov, ktorými sú hlavne USA a západná Európa. V správach dominuje V. Putin, takmer naisto v pozitívnej úlohe otca národa.

Chrám Krista Spasiteľa postavili na mieste kúpaliska.

Chrám Krista Spasiteľa postavili na mieste kúpaliska.

Chrám, palác sovietov, kúpalisko a opäť chrám
Majestátny patriarchálny katedrálny Chrám Krista Spasiteľa, sídla ruskej pravoslávnej cirkvi, s množstvom pozlátených vežičiek sa vypína na brehu rieky Moskvy od roku 2001. Pamätníci vám pripomenú, že za komunizmu tam chodievali plávať. Áno, vtedy tam stálo najväčšie otvorené moskovské kúpalisko. Ešte pred ním však od roku 1883 pravoslávny chrám, ako vďaka záchrane Ruska pred Napoleonom. Keď sa však ujali moci boľševici, začal im prekážať. Stalin naň údajne videl z okna svojej kancelárie v Kremli, takže dal pokyn zbúrať ho. Stačilo pár sekúnd a v roku 1931 naozaj vyletel do vzduchu. Na jeho mieste mal vyrásť obrovský Palác Sovietov so 100-metrovou sochou Lenina navrchu. To sa však nikdy nepodarilo. Miesto akoby bolo počarované. Základy sa neustále prepadávali, zalievala ich spodná voda, až napokon výstavbu aj z finančných dôvodov, lebo prišla 2. svetová vojna, úplne zastavili. Za čias vlády Chruščova potom obrovskú jamu premenili na spomínané obrovské verejné kúpalisko a prezentovali to ako ďalší úspech komunizmu.

Text a foto: Jana Janků