Šťastie na dánsky spôsob

96
Meik Wiking
Meik Wiking

Ako možno pár slovami definovať fenomén hygge? Najpozoruhodnejšie je, že každý si ho môže vysvetľovať tak trošku podľa seba.

Spoločné je však jedno – skutočnosť, že primárne nie sú veci, ktoré nás obklopujú, ale atmosféra, v ktorej hygge prežívame. Je o užívaní daného okamihu, o príjemných chvíľach s blízkymi či o dobrej nálade. Skrátka, hygge je o šťastí.

Dánsko sa dlhodobo zaraďuje ku krajinám s výbornou životnou úrovňou a pravidelne sa umiestňuje na najvyšších priečkach zoznamu najšťastnejších krajín sveta. Nečudo, že sem mnohí ľudia z celého sveta prichádzajú hľadať inšpiráciu. Nielen o hygge, ale aj o tom, čo vplýva na pohodu a harmóniu v našich životoch, sme sa zhovárali s Meikom Wikingom, šarmantným riaditeľom Inštitútu pre výskum šťastia a autorom utešenej knižky Malá kniha o hygge, ktorá nedávno vyšla aj na slovenskom trhu.

Princípy hygge nie sú vo svojej podstate niečím objavným, ale skôr pripomenutím toho, čo má v živote skutočnú hodnotu a ako život užívať tak, aby sme sa cítili šťastní. V posledných rokoch sa objavujú rôzne teórie, ako skvalitniť život. Prečo si myslíte, že ľudia na to potrebujú návod?

Cieľom našej práce je odpovedať najmä na otázky, ako môžeme merať šťastie, keďže niektorí ľudia sú šťastnejší ako iní, a ako môžeme zlepšiť kvalitu života. S nadobudnutými poznatkami chceme pomáhať tým, ktorí vytvárajú politiku a rôzne pravidlá, aby sa ľuďom žilo v krajinách a mestách lepšie. A to je náš cieľ.

Čím je hygge podľa vás výnimočné a čím sa odlišuje od ostatných spôsobov životného štýlu?

Nás Dánov odlišuje od ostatných možno práve to, že sme pocit šťastia a spokojnosti pomenovali, čo iní zatiaľ nespravili.

Pri cestovaní po svete s touto knižkou bolo pre mňa zaujímavé vidieť, ako ľudia rozoznávajú filozofiu hygge. Veľa ľudí o nej vie a tí, ktorí aj o nej nevedeli, tak mi často hovorili, že to tak vlastne robili celý život, alebo sa tak správajú vždy, len nevedeli, že pre to existuje názov. Nás Dánov odlišuje od ostatných možno práve to, že sme pocit šťastia a spokojnosti pomenovali, čo iní zatiaľ nespravili. Možno práve tým, že to pomenujete, si ten moment dokážete viac naplánovať, užiť, viete o tom rozprávať a spomínať na to, aké to bolo pekné. Jazyk je v tomto prípade veľmi dôležitý. Možno je hygge od podobných filozofií odlišné vďaka tomu, že sme to jednoducho len pomenovali.

Šťastie človeka je záležitosťou súhrnu viacerých faktorov, no veľmi ho ovplyvňuje prostredie, v akom žije. V Dánsku funguje model sociálneho štátu – má veľmi pozitívnu odozvu a podporu verejnosti, čo považujem za nesmierne dôležité. Napadá mi otázka: čo bolo prv? Vzniklo hygge preto, aby sa Dáni lepšie „vysporiadali“ so životom, alebo vzniklo na základe toho, že život vo vašej krajine je taký kvalitný?

Meik Wiking 2
Meik Wiking a jeho Malá kniha Hygge

V istom zmysle bolo hygge prvé, pretože slovo vzniklo už asi pred 200 rokmi z dánsko-nórskeho jazyka. Nemyslím si však, že práve to bol moment alebo faktor, vďaka ktorému vznikol náš fungujúci štát. Vyvinul sa preto, lebo ľudia chceli dobrý a spravodlivý štát bez korupcie, ktorý by tu bol pre nich. Rovnováha pracovného a osobného života v našej krajine vytvára zároveň dobré podmienky pre hygge. Vďaka tomu, že ľudia sú spokojní s tým, že majú dostatok času na svoju rodinu, tak sú aj šťastnejší. Veľa ľudí, ktorí sa sťahujú do Dánska, zvyšuje svoju kvalitu života a teší sa z toho, že sa im žije lepšie práve preto, že majú viac času na rodinu. Nemusia tráviť toľko času v práci, a to pomáha mať lepší, šťastnejší život.

Nepraktizuje sa teda hygge ťažšie tam, kde ľudia dennodenne bojujú s problémami, ktoré vašu krajinu až tak nesužujú?

Bol som v krajinách, kde, samozrejme, podmienky nie sú také ideálne. Napríklad v Južnej Kórei je pracovný čas veľmi dlhý, takže ľuďom ostáva menej času na osobný život. Hygge však nie je o kvantite, niekedy je aj práve o krátkych momentoch šťastia. Samozrejme, je jednoduchšie a príjemnejšie, keď sú podmienky ideálne, ale tie také, žiaľ, nie sú.

Mám dojem, že ľudia častejšie premýšľajú nad tým, ako niečo nejde, než by mali premýšľať nad tým, ako to ide. Väčšmi sa sústredia na negatíva. Aj preto by ste možno narazili na človeka, ktorý by po preštudovaní hygge vychrlil dôvody, prečo sa nedá tak ľahko aplikovať do života. Prečo majú podľa vás ľudia sklony sústrediť sa viac na negatívne aspekty života?

Nemyslím si, že je zlé, keď sa z času na čas zameriavame aj na negatívne veci v živote, je to normálne. Nie je predsa úplne prirodzené sústrediť sa len na to pozitívne, je v poriadku, že sa aj sťažujeme, pretože to naštartuje proces zlepšovania. Keď sa na niečo sťažujeme, zistíme, čo je zlé, a potom to vieme napraviť. Zmeniť však môžeme nerovnováhu medzi zlým a dobrým. Možnože je dobré začať si viesť akýsi denník vďačnosti a z času na čas zapisovať veci, ktoré nás urobili šťastnými a zlepšili nám náladu. Takto si časom dokážeme zároveň s ťažšími vecami uvedomiť aj tie pozitívne.

Ja osobne vnímam v tejto spoločnosti viacero faktorov, ktoré ovplyvňujú našu nedobrú náladu. Napríklad médiá preferujú šírenie negatívnych informácií a vo veľkom tak šíria určitú negatívnu auru. Hoci to ľudí zaujíma, istým spôsobom sami sebe robia zle. Zdá sa mi, že dokážu viesť siahodlhé diskusie, v ktorých sa sťažujú či ohovárajú, no už menej rozprávajú o pozitívnych veciach, čo aj dokážu pripustiť, no už ťažšie to realizujú. Aká je vaša rada, ako sa dopracovať k tomu, aby to začali aj naozaj robiť?

Hygge však nie je o kvantite, niekedy je aj práve o krátkych momentoch šťastia.

Z nášho výskumu vieme, že sociálne médiá majú veľmi negatívny vplyv na kvalitu života. Na jednej strane v sociálnych médiách vidíme negatívne stavy, no najmä porovnávame naše životy so životmi ostatných. Na Facebooku či Instagrame zdieľame len tie najkrajšie okamihy či fotky, tam vyzerá všetko ideálne a krásne, avšak realita taká nebýva. Existujú projekty v rodinách, školách alebo v mestách, ktoré sa snažia vysporiadať s negatívnym vplyvom sociálnych médií a technológií na náš život. V Dánsku existuje napríklad internátna škola, kde vymysleli projekt, na základe ktorého zobrali deťom pri nástupe do školy telefóny a dali im ich iba na hodinu denne. Po šiestich mesiacoch dali deťom hlasovať, či chcú telefóny naspäť, alebo či chcú pokračovať v systéme ako doteraz. 80 % detí hlasovalo za ponechanie systému, pretože zistili, že bez telefónov si vedia komunitu svojich spolužiakov a kamarátov užívať oveľa viac. Podobne to začínajú robiť rodinné komunity na niektorých uliciach v Dánsku. V určitý dohodnutý deň v týždni na niekoľko hodín vypnú všetky technológie, televízory, odložia telefóny a strávia deň spolu. Vyjdú von, deti sa spolu hrajú, rodičia sa rozprávajú a myslím si, že keď všetci prídu naraz, je to spôsob, ako stráviť spolu čas.

Meik Wiking 3
Meik Wiking, šarmantný riaditeľ Inštitútu pre výskum šťastia

Ste riaditeľom Inštitútu pre výskum šťastia – na čo všetko sa v rámci svojej pozície zameriavate a aké sú vaše aktivity v zahraničí?

Robím prednášky na rôznych univerzitách, najmä v Kodani, ale robil som už prednášky aj v iných krajinách, napríklad v Poľsku, vo Francúzsku či Veľkej Británii. Robím veľa prezentácií a kdekoľvek chodím, tak skúmam ľudí a rozprávam sa s nimi. Okrem toho robíme rôzne prieskumy na vzorkách ľudí, ktorých si rozdelíme do skupín a skúmame, prečo sú šťastní a ako niektoré faktory ovplyvňujú ich pocit spokojnosti. Napríklad si jednu veľkú skupinu rozdelíme na dve – prvá polovica si žije svojím bežným životom a pri druhej niečo zmeníme, napríklad, aby nechodili na sociálne siete, a potom študujeme, čo sa u nich zmenilo. Potom robievame trebárs výskumy, pri ktorých v rôznych mestách sledujeme, ako často a v akých situáciách sa ľudia usmievajú. Robil som ho v dvadsiatich mestách, kde sledujem ľudí na ulici a pozorujem, v akej situácii sa usmievajú, rozdelím si ich podľa veku, pohlavia a podobne. Zisťujem, čo práve vtedy robia, keď sa usmejú a vychádzame, samozrejme, z toho, že ľudia sa usmievajú najmä vtedy, keď sú v spoločnosti iných a málokedy sa usmievajú, keď sú sami. Okrem toho teraz robíme veľký výskum na vzorke 150 000 ľudí z rôznych krajín, ktorý sa týka toho, ako chronická choroba, ako napríklad ekzém, psoriáza či rakovina, vplýva na kvalitu života a šťastie ľudí. To sú niektoré aktivity, ktoré robím. Ide o krajiny ako Kanada, Mexiko, USA, Veľká Británia, Rusko atď.

Vaša krajina je povestná vrelým vzťahom k sladkému. Úsmev na tvári mi vyčaril systém vernostného programu bon-kringle vašich pekární, kde po predložení bločkov v istej hodnote dostanete tradičné sladké pečivo kringle. Považujem to za veľmi hyggelig! Sú to drobné radosti, ktoré prispievajú k dobrej nálade a patria teda k hygge, však?

(Smiech.) Dáni majú veľmi radi sladké a podľa svetových štatistík aj vedieme v konzumácii cukru. Dokážeme si naozaj pochutnať na všetkých možných sladkostiach a na sladkom pečive. Je to súčasť nášho života a kultúry. Áno, je to aj súčasť hygge dopriať si z času na čas niečo dobré a my si to vieme veľmi dobre užiť. Práve takéto malé radosti sú súčasťou hygge.

Meik Wiking 4
Meik Wiking skúma, ako zlepšiť kvalitu života.

Aký má hygge postoj k domácim miláčikom?

(Smiech.) Som veľmi veľkým fanúšikom domácich zvierat. Doma vytvárajú úžasnú atmosféru a so psíkom je skrátka všetko lepšie. Mám veľmi rád psov a mojou ideálnou predstavou je držať v jednej ruke šálku kávy a druhou hladkať psa (smiech). Psi sú určite veľmi hyggelig. Moje obľúbené fotky na sociálnych sieťach sú tie, kde ľudia čítajú moju knižku pri psíkoch.

Síce ste na Slovensko prišli len na dva dni, no možno by našich čitateľov zaujímalo, či ste tu objavili niečo, čo vám pripadá hygge alebo zažili niečo hyggelig?

(Smiech.) Bol som tu zatiaľ iba krátko, ale myslím si, že Bratislava je veľmi hyggelig mesto. Trochu mi pripomína Kodaň, je celkom kompaktná a na mnohé miesta sa dá dobre dostať peši či na bicykli. Je tu veľmi príjemná atmosféra a veľmi sa mi páči staré mesto. Včera sme boli v niekoľkých kaviarňach, ktoré boli určite hyggelig a myslím si, že takých miest je tu veľa. Ochutnal som tiež bryndzové halušky, ktoré tiež môžeme opísať ako hyggelig a aj bratislavské rožky, ktoré mi takisto veľmi chutili (smiech).

Čo osobne je pre vás najväčšmi hyggelig?

Psi (smiech). V knihe som spomínal skúsenosť, keď sme boli s priateľmi vo Švédsku na chate. Keď sme sa raz vrátili z túry, zapálili sme oheň, uvarili večeru, oddychovali sme s vyloženými nohami na gauči a užívali si to ticho a pokoj. Jeden z mojich priateľov povedal, že už by to asi nemohlo byť viac hyggelig. Kamarátka však poznamenala, že mohlo, keby vonku zúrila búrka, pretože vtedy by sme sa cítili ešte pohodlnejšie a bezpečnejšie. Ešte viac hyggelig by to mohlo byť aj vtedy, keby sme tam mali psov (smiech).

Text: Miriama Vojteková, foto: Ondrej Bobek