Ako jed…

245
Ako jed

Pri slovku kyslík sa každý z nás podvedome nadýchne a spojí si ho s pozitívnymi prívlastkami. Je pravda, že bez kyslíka by forma života, aká jestvuje na našej planéte, mala „ po chlebe“, avšak tento životodarný prvok má aj svoju „jedovatú“ stránku.

Na fungovaní ľudského organizmu sa podieľa nespočetné množstvo rôznych procesov a medzi nimi aj oxidačné procesy, na ktorých sa spomínaný prvok zúčastňuje. Ak sa kyslík zlúči s inou chemickou látkou, vznikajú nové látky, niektoré aj potenciálne toxické. A také sú aj látky, ktoré poznáme ako voľné radikály a ktoré sú bežnou súčasťou biochemických procesov nielen v ľudskom tele, ale aj v ostatných živých organizmoch. S voľnými radikálmi je tesne previazaný pojem antioxidanty – ide o látky, ktoré si dokážu poradiť s toxickým vplyvom voľných radikálov.

Prečo škodia

Voľné radikály a ich dopad na naše zdravie sú už dlhšie predmetom skúmania vedcov. Ako sa dozvedáme v knihe Tatiany Kimákovej a Ivany Baranovičovej Liečivá sila antioxidantov, „reakcie vyvolané radikálmi – veľmi nestálymi molekulami, ktoré pôsobia na jadrá buniek, kde sa uchováva dedičná informácia – vedú k následným zmenám v štruktúre buniek, k poškodeniu tkanív, orgánov a nakoniec k poškodeniu dôležitých funkcií v organizme. Uplatňujú sa najmä pri procesoch starnutia, pri vzniku a vývoji onkologických chorôb, pri srdcovo-cievnych chorobách a rozvoji rôznych metabolických, neurodegeneratívnych chorôb (napríklad Parkinsonovej choroby, Alzheimerovej choroby a i.), ale aj vo viacerých imunitných mechanizmoch.“

Ak sa kyslík zlúči s inou chemickou látkou, vznikajú nové látky, niektoré aj potenciálne toxické.

Nielen mínusy

Voľné radikály sú teda v našich telách stále prítomné, avšak nie každý asi vie, že nemajú len negatívne účinky, ale v niektorých prípadoch môžu mať aj priaznivé pôsobenie. Príkladom je protektívny účinok pred niektorými molekulami – voľné radikály sa zúčastňujú na reprodukčnom procese či aktivujú mnohé enzýmy. Voľné radikály majú významnú úlohu napríklad v biologickom mechanizme, ktorý sa nazýva fagocytóza, pri ktorom biele krvinky pohlcujú a likvidujú mikroorganizmy. Na druhej strane, ak sú antioxidanty v prevahe, môžu blokovať účinky tých voľných radikálov, ktoré majú priaznivé a pre náš organizmus nevyhnutné pôsobenie.

Fajčenie, UV žiarenie či jedlo

A čo všetko prispieva k tvorbe voľných radikálov? Takých faktorov je množstvo, ale asi k najznámejším patria fajčenie (aj pasívne), konzumácia alkoholu či žiarenie rôzneho druhu, a to nielen UV lúče, ale aj prirodzená radiácia zemského povrchu, kozmické a tiež elektromagnetické žiarenie. Voľné radikály môžu vznikať aj v dôsledku užívania niektorých liekov alebo pôsobenia určitých chemikálií, napríklad pesticídov, a do nášho tela sa môžu dostať aj v potrave. V tej môžu vznikať napríklad pri tepelnej úprave, mletí alebo vplyvom svetla.

Asi najväčšia hrozba voľných radikálov spočíva v tom, že ak reagujú s takými dôležitými časťami buniek, ako je DNA, môžu vyvolať napríklad množenie buniek, čo môže viesť k nádorovému ochoreniu.

Aeróbne cvičenie

Voľné radikály však vznikajú aj v rámci takých procesov v organizme alebo činností človeka, ako je napríklad normálna látková premena či dlhodobá, mierne až stredne intenzívna aeróbna aktivita. Samozrejme, máločo je čierno-biele a platí to aj v tomto prípade, takže hoci pri aeróbnej fyzickej aktivite vznikajú v našom organizme voľné radikály, neznamená to, že by sme na aeróbne cvičenie mali zanevrieť. Práve naopak. Takýto pohyb zlepšuje kondíciu, priaznivo ovplyvňuje srdcovo-cievny systém, zlepšuje činnosť dýchacej sústavy a pomáha eliminovať aj negatívne účinky stresu.

Ako jed 2

Nielen „céčko“

Osvedčenými bojovníkmi s oxidatívnym stresom sú – ako naznačuje samotný názov – antioxidanty. Náprava oxidatívneho poškodenia organizmu však nemusí byť vždy efektívna, oveľa jednoduchšia a v podstate aj účinnejšia je prevencia. Asi najznámejším antioxidantom je vitamín C a vďaka svojim antioxidačným schopnostiam sa často využíva aj v potravinárstve. Antioxidanty tvoria širokú škálu rôznorodých látok, vymenúvať ich by zabralo veľa miesta. K najznámejším však určite patria vitamíny a netreba asi dodávať, že najvhodnejšie je prijímať ich v potrave. Sú však okolnosti, keď táto cesta nie je schodná, a aj vtedy sa k slovu dostávajú doplnky stravy.

Unikátne bobuľky

Aronia 1

K najvýznamnejším prírodným zdrojom silných antioxidantov patrí arónia. Kyselkavé bobuľky podobné čučoriedkam sú stále viac v kurze. Aróniu možno pestovať aj v našich podmienkach, ale záhrad, v ktorých by ste ju našli, u nás zrejme veľa nie je. Arónii sa zvykne hovoriť aj jarabina čierna a pochádza zo Severnej Ameriky, kde ju v ľudovom liečiteľstve hojne využívali domorodí Indiáni.

Arónia je ozaj výnimočná – tmavofialové až čierne bobuľky sú na prasknutie nabité flavonoidmi, ktoré z týchto plodov robia antioxidačnú bombu. Tvoria sa najmä v šupke bobuliek, o čom svedčí aj ich farba. Arónia je aj bohatým zdrojom „céčka“, radu ďalších vitamínov, železa, fluóru, mangánu a ďalších mikronutrientov, ktoré sú pre naše zdravie nevyhnutné.

Šťava, prášok, kapsuly i čaj

Aronia 2

Doplnky výživy, ktorými môžete pomôcť svojmu zdraviu, ponúkajú benefity plodov arónie v podobe 100% šťavy, prášku, kapsúl i čaju. Šťava sa lisuje za studena, je pasterizovaná, bez pridaného cukru, vody a konzervantov. Mletím odšťavených bobuliek a jadierok sa získava 100% prášok, takisto bez pridaného cukru. Tento prášok obsahujú aj kapsule, takže máte viacero možností, ako využívať benefity arónie. Čajová zmes obsahuje až 93 % plodov a 7 % listov arónie. Jeho príprava je jednoduchá: dve čajové lyžičky zalejete vriacou vodou a lúhujete 5 až 8 minút.

Nezaškodí si pripomenúť

V súčasnosti mnohí radi siahnu po prípravkoch z prírodných zdrojov a platí to aj v prípade výživových doplnkov na prírodnej báze. Samozrejme, netreba zabúdať, že aj najchutnejšie ovocie či zelenia sú rezervoárom síce prírodných, ale predsa chemikálií, a hoci máme dobrý pocit, že ide o čisto prírodné látky, nezabúdajme, že každá, aj čisto prírodná chemická látka je stále chemickou látkou a pri nevhodnom užívaní či dávkovaní môže napáchať viac škody ako osohu. Aj keď teda ide „len“ o doplnok stravy, vždy treba dodržať odporúčané dávkovanie a neobísť prípadné upozornenie, kedy konkrétny prípravok nie je vhodné užívať alebo jeho užívanie treba konzultovať s lekárom.

Text: Miriam Bartošová, foto: flickr.com, archív (foto arónie)