Niektoré značky sú verné nadčasovej klasickej móde, iné milujú zmenu a udávajú nové trendy. Prada patrí k tým druhým. Už v minulom storočí načrtla smer, akým sa bude móda uberať v 3. tisícročí a pozíciu trendsettera si udržuje dodnes.
Prada patrí k najúspešnejším, najluxusnejším a zároveň najprogresívnejším módnym značkám súčasnosti. Je synonymom luxusnej avantgardnej módy. Jej história sa začala písať v roku 1913, keď bratia Mario a Martino Prada založili spoločnosť Fratelli Prada zameranú na výrobu kvalitných kožených produktov a otvorili si obchod v luxusnom nákupnom centre Galleria Vittorio Emanuele II v Miláne. Pochádzali z bohatej rodiny štátneho úradníka, vyučili sa kožiarskemu remeslu a výrobu svojich lodných kufrov, cestovných tašiek, kabeliek a doplnkov zverili do rúk špičkovým remeselníkom.
Obchod zariadili v štýle aristokratickej anglickej knižnice a predávali v ňom okrem vlastných výrobkov aj cestovnú batožinu, lodné kufre, tašky aj topánky z Anglicka a luxusné výrobky, hodinky, doplnky zo striebra, rohoviny a krištáľu privezené z celého sveta. Elegantný obchod si čoskoro obľúbila talianska aj európska aristokracia, dokonca aj taliansky kráľovský dvor, pre ktorý sa firma Prada stala v roku 1919 oficiálnym dodávateľom. Hoci Martino po 1. svetovej vojne z firmy odišiel, obchody prekvitali. Kabelky a kufre Prada boli veľmi kvalitné a ich popularita rástla. Po 2. svetovej vojne pomaly strácal záujem o rodinný biznis aj Mário, no nemal ho komu predať. Ženy v rodine pre neho neprichádzali do úvahy. Mário bol veľmi staromódny a neveril, že dokážu viesť firmu. Nakoniec nemal na výber. Jeho jediný syn nemal o prácu vo firme záujem, a tak po jeho smrti v roku 1958 prevzala jej vedenie dcéra Luisa. V konzervatívnom Taliansku vtedy nebolo bežné, aby matka troch detí z bohatej buržoáznej rodiny viedla firmu. Pre Luisu bol rodinný podnik len „malý vedľajší úväzok“ a excentrický manžel jej s ním vôbec nepomáhal.
V konzervatívnom Taliansku vtedy nebolo bežné, aby matka troch detí z bohatej buržoáznej rodiny viedla firmu.
„Mama brala našu firmu a butik iba ako vedľajšiu záležitosť a ich chod prenechala dvom obchodníkom. Za dvadsať rokov jej vedenia sme klesli z veľmi bohatých ľudí na takých, ktorí sa majú iba dobre,“ spomína jej najmladšia dcéra Miuccia Prada. Zatiaľ sa vo svete módy diali prevratné zmeny. V 60. rokoch sa presadili nové ľahké PVC materiály, do módy prišla mladosť, hravosť, živé farby či moderné formy. Niet divu, že sa firma Prada v 70. rokoch ocitla na pokraji krachu. Súrne potrebovala čerstvý vzduch, inováciu, kreatívnu dušu a moderný pohľad na svet.
Neskúsená Miuccia
Najmladšia Luisina dcéra Miuccia, vlastným menom Mária, sa narodila v roku 1949. Na jednej strane bola veľmi plachá, na druhej veľmi cieľavedomá, priebojná a rebelantská. Vždy chcela vynikať, byť prvá, tá, ktorá udáva smer. Najskôr vyštudovala politické vedy, potom pantomímu na Teatro Piccolo v Miláne. V 70. rokoch bola členkou Komunistickej strany a bojovníčkou za ženskú emancipáciu, no popritom si užívala všetky vymoženosti bohatého buržoázneho dieťaťa. Nosila luxusné šaty od Yvesa Saint Laurenta, Biba, Courrègesa a priatelia jej hovorili „aristokomunistka“. Nikdy nikde nepracovala. Aj k mame do butiku nakukla tak raz-dvakrát týždenne. Nebolo zvykom, aby bohaté deti popri štúdiu pracovali.
V roku 1978 zdedila rodinnú firmu úplne nepripravená, bez dizajnérskeho vzdelania, bez akejkoľvek manažérskej skúsenosti a praxe v obchode. Jej jediná skúsenosť s módnym dizajnom bola tá, že ho nosila. Milovala pekné šaty, no vôbec sa nechcela stať módnou návrhárkou. Po roku vo vedení firmy chcela hodiť flintu do žita, no našťastie stretla svojho budúceho manžela Patrizia Bertelliho.
Úspešný podnikateľ v oblasti kožených výrobkov si už ako sedemnásťročný založil vlastnú značku a keď sa stretli, mal vlastnú továreň v Arezzo na kožené produkty a bol veľmi zdatný manažér. Miuccia tvrdí, že nebyť jeho, asi by to vtedy vzdala a firmu predala. Bertelli jej však navrhol spoluprácu a Miuccia z neho urobila obchodného manažéra firmy Prada. On sa staral o výrobu a chod firmy, ona o kreatívnu stránku produktov. Hneď na začiatku ju presvedčil, aby sa zbavila dovážaných produktov a predávala výlučne výrobky značky Prada a všemožne ju podporoval v jej inovatívnych víziách. Ich stretnutie bolo pre značku Prada osudové. Firma začala prekvitať. Zo staromódnej značky na pokraji úpadku spoločnými silami vytvorili v priebehu nasledujúcich dekád silnú modernú avantgardnú značku, ktorá udáva módne trendy a je svetovou jednotkou. Zobrali sa v roku 1987.
Tisíce za kus nylonu?
Vďaka Bertellimu narástli Miuccii krídla. Dostala odvahu prejaviť kreativitu, ktorá v nej driemala a pustiť sa do vecí, ktoré nikdy predtým nerobila. Aj takých, do ktorých sa jej vôbec nechcelo. Napríklad do produkcie topánok a šiat. Bertelli mal výbornú taktiku. Vždy jej povedal: „Tak to budeme robiť aj bez teba.“ To zabralo. Bolo jej jasné, že firma potrebuje totálnu zmenu, moderné materiály, nekonvenčný dizajn.
Jej prvým veľkým úspechom bola kolekcia čiernych nepremokavých nylonových kabeliek a ruksakov v roku 1984. Bol to risk, lebo nylon sa nepovažoval za luxusný materiál a ceny kabeliek Prada boli príliš vysoké. No Prada ruksaky čoskoro zaplavili ulice nielen talianskych miest a stal sa z nich svetový hit. Nylon sa stal ikonickým materiálom, typickým pre značku Prada. Hoci ho ruksaky preslávili až v 80. rokoch, špeciálny typ nylonu z jemného pevného súkna s hodvábnym leskom, impregnovaného unikátnou technológiou, vyvinul jej dedo už v 50. rokoch a poťahoval ním lodné kufre. V roku 1984 svetu predstavila prvú kolekciu dámskych topánok a v roku 1985 uviedla na trh svoju druhú senzáciu – klasickú praktickú modernú dámsku kabelku Prada. V roku 1983 otvorila Miuccia Prada druhý butik na Via della Spiga v Miláne, ktorý bol stelesnením nového imidžu značky. Spojili v ňom tradičné prvky s modernou architektúrou a prvýkrát použili vyblednutú zelenú farbu, ktorá sa neskôr stala typickou pre Prada obchody na celom svete. V roku 1984 začala firma exportovať svoje výrobky do celej Európy a sveta. V roku 1986 otvorila butik v Madride a v New Yorku, onedlho v Londýne, Paríži a Tokyu.
Prêt-à-porter
V roku 1988 sa Miuccia Prada pustila aj do navrhovania dámskych šiat a predstavila svoju prvú dámsku luxusnú konfekciu. Spočiatku nikoho nezaujala. Jej minimalistický rukopis a čisté línie zbavené zbytočných ozdôb boli v ostrom protiklade k trblietavej gýčovej sexy móde 80. rokov. Pozornosť získala až v polovici 90. rokov modelmi, ktoré sa úplne vymykali vtedajším módnym trendom a tomu, čo sa považovalo za sexy. Jej svieža kultivovaná mladistvá elegancia šokovala jednoduchými strihmi, vzormi inšpirovanými obrusmi 50. a 60. rokov, použitím nylonu a robustnými sandálmi bez podpätkov. Skrátka štýlom, ktorý zo žien nerobil zvodné sirény, ale skôr moderné zdržanlivé intelektuálky. Módne redaktorky preň rýchlo našli názov „ugly chic“, škaredý šik.
Pozornosť získala až v polovici 90. rokov modelmi, ktoré sa úplne vymykali vtedajším módnym trendom a tomu, čo sa považovalo za sexy.
Sama návrhárka o svojej tvorbe v roku 1995 povedala: „Robím škaredé šaty zo škaredých látok. Jednoducho zlý vkus. Ale nakoniec vyzerajú všetky dobre.“ Neskôr dodala: „Vždy som si myslela, že šaty Prada vyzerajú normálne, ale nie úplne normálne. Možno v sebe majú niečo znepokojivé, alebo v nich niečo nie je celkom akceptovateľné. Prada nie sú šaty pre buržoáziu.“ Jej „ugly chic“ našiel oddaných fanúšikov najmä v radoch intelektuálov a umelcov, pre ktorých byť sexy neznamená odhaliť čo najviac kože, ale skôr byť štýlový, tajomný, jedinečný. V roku 1993 založila lacnejšiu módnu líniu Miu Miu, určenú mladším ženám so zmyslom pre avantgardnú progresívnu estetiku, ktorá zahŕňala okrem šiat aj kabelky, topánky a doplnky. V roku 1994 pridala do svojho portfólia pánsku prêt-à-porter líniu.
Typický Prada štýl
Miuccii sa podarilo vytvoriť nový autentický štýl značky Prada, ktorý je zmesou intelektuálneho minimalizmu a excentrickej výstrednosti, no vychádza z tradícií talianskej decentnej elegancie a špičkového remesla. Miuccia objavila novú modernú zmyselnosť. Jej žena neprovokuje vyzývavými obtiahnutými šatami, ale tým, že vôbec nerešpektuje zaužívané pravidlá „dobrého vkusu“. Podstatou jej štýlu je eklektizmus. Odvážne spája historické a futuristické prvky, nesúrodé látky, vzory a farby, ktoré sa k sebe zdanlivo nehodia. Na jednej strane preferuje purizmus, absolútnu redukciu, na druhej strane romantiku, ženskosť, opulentné až barokové zdobenie.
Modely Miuccie Prada majú v sebe kúzlo protikladov, sú elegantné aj extravagantné, klasické aj gýčové, jednoduché aj luxusné zároveň. Predstavujú štýl modernej bohémky, ktorá má slabosť pre luxusné materiály, čisté línie, zvláštne detaily a nevšedné farebné kombinácie. Sú ako avantgardné obrazy v galérii, ktoré provokujú, vyvolávajú rozpaky a otázky: „Ako ju vôbec napadlo spojiť tieto látky, tieto formy a farby, použiť takúto čiapku či topánky?“
snúbili prvky japonskej estetiky,
elegancie 30. rokov a techna.
Miuccia mala vždy blízko k umeniu a k divadlu, k súčasným avantgardným umelcom. Šaty považuje za spôsob komunikácie. „Tým, čo nosíte, prezentujete svetu, kto ste. Najmä dnes, keď je kontakt medzi ľuďmi často krátky a rýchly, je móda stručný priamy jazyk.“ Vždy tvrdohlavo presadzovala svoju vlastnú estetiku aj napriek riziku, že sa jej vysmejú. Práve odvaha riskovať, experimentovať a kombinovať to, čo sa iní neodvážia, je jej najsilnejšia stránka, ktorá z nej urobila avantgardnú trendsetterku. Každú sezónu šokuje „nemožnými“ novinkami, ktoré sa o sezónu-dve stanú normou a prijmú ich aj ostatní návrhári. Miuccia Prada vydláždila cestu modernému eklektizmu, ktorý je motorom súčasnej módy. Položila základy avantgardných módnych trendov a už v 90. rokoch udala smer, akým sa móda bude uberať v novom tisícročí.
Od upadajúcej po globálnu značku
V 90. rokoch sa Prada stala jednou z najvplyvnejších módnych značiek sveta a synonymom luxusu. Prada Group postupne rozširovala sortiment o nové línie produktov a otvárala nové módne domy v Japonsku, Amerike a iných krajinách. Kúpila zadĺžený módny dom Fendi, módne značky Helmut Lang a Jil Sander, ktoré neskôr predala. V roku 1999 kúpila britskú značku Church’s, založenú v roku 1873 v Northamptone, ktorá sa špecializovala na ručne robené luxusné topánky. V roku 2001 prevzala kontrolu nad talianskou značkou Car Shoe založenou Giannim Mostilem v roku 1963, známou svojimi mokasínami so štupľovou podrážkou. Dnes patria pod Prada Group značky Prada, Miu Miu, Church´s, Car Shoe a Marchesi 1824.
V 90. rokoch sa Prada stala jednou z najvplyvnejších módnych značiek sveta a synonymom luxusu.
Vďaka Miuccii a Bertellimu sa za posledných 40 rokov rodinná firma, zameraná na luxusné kožené výrobky, rozrástla na miliardovú globálnu značku, ktorej portfólio zahŕňa módne oblečenie, topánky, parfumy, kozmetiku, doplnky, šperky, vína a nábytok, ktoré sa predávajú v šesťdesiatich piatich krajinách sveta.
Hoci dnes už Miuccia Prada modely nenavrhuje, stále je kreatívna riaditeľka firmy, dohliada na prácu svojho tímu dizajnérov, schvaľuje ich návrhy a koriguje s nimi všetky detaily kolekcií. Autorsky spolupracuje na rôznych projektoch s poprednými svetovými umelcami a architektmi, napríklad na avantgardných animovaných aj hraných filmoch, divadelných kostýmoch, výstavách a inštaláciách, interiéroch nových butikov a reštaurácií, vydávaní kníh či záchrane historických objektov. Podľa časopisov Forbes a Life patrí medzi najvplyvnejšie ženy a najbohatšie podnikateľky sveta.
Text: Zuzana Šujanová-Gregušová, foto: Getty images, www.prada.com
