Posledné auto na svete bude športové

370
Porsche
Ferdinand Porsche (1875 - 1951)

História uznávanej automobilky je osudom troch generácií jednej rodiny.

Pre konštruktérov áut je veľkou výzvou postaviť výkonné pretekárske auto, ktoré by vyhrávalo nad ostatnými. Ale rovnako častou a veľkou víziou je postaviť geniálne lacné auto, ktoré by mohlo mať čo najviac ľudí a boli by s ním spokojní. Zaujímavé je, že aj dnes vyrábajú naozaj dobré autá automobilky, ktoré majú dlhoročné skúsenosti s motoristickým športom.

Ferdinand Porsche (1875 – 1951), slávny konštruktér i pretekár, vymýšľal tiež najprv superšportové autá Mercedes-Benz a preslávil ho nakoniec VW Chrobák. Konštruktér 20. storočia, ako Ferdinanda Porscheho pomenovala akademická komisia, sa narodil v septembri roku 1875 vo Vratislaviciach nad Nisou neďaleko Liberca. Jeho otec mal klampiarsku dielňu a dúfal, že syn ju zdedí, zvlášť potom, keď prvorodený syn Anton, o dva roky starší od Ferdinanda, tragicky zahynul. Ferdinanda však fascinovala elektrotechnika, ktorá v o osemdesiatych rokoch 19. storočia zažívala búrlivý rozvoj. Ferdinand si ako trinásťročný primontoval na korčule žiarovky, batérie schoval do vrecka a na klzisku udivoval spolužiačky. Keď v pätnástich priviedol do otcovej dielne elektrické osvetlenie napájané z domáceho generátora, otec nakoniec zvolil, aby išiel študovať – najprv do Liberca a po troch rokoch do Viedne. V roku 1898 sa konala v Paríži svetová výstava, na ktorej bol vystavený jediný rakúsko-uhorský automobil Jakob Lohner. Vlastne to bol elektromobil s motormi v predných kolesách – patent Porsche. V roku 1906 nastúpil Porsche do firmy Austro-Daimler ako konštruktér, kde konštruoval prevažne pretekárske autá. Od roku 1929 začal pracovať v rakúskej firme Steyr, no luxusný kabriolet sa už kvôli kríze nedostal do sériovej výroby.

Pre konštruktérov áut je veľkou výzvou postaviť výkonné pretekárske auto, ktoré by vyhrávalo nad ostatnými.

Vlastná firma v Stuttgarte

Od apríla 1931 mal Ferdinand v Stuttgarte na Kronenstrasse 24 svoju vlastnú firmu. Vložil do nej 24-tisíc ríšskych mariek, čo mu zaistilo 70-percentný podiel, zvyšok si rozdelili zať Anton Piech a Adolf Rosenberger. Konštruktér Hans Ledwinka postavil v roku 1933 v Kopřivnici prototyp Tatra 570, na ktorom bolo azda vidno, že Porsche i Ledwinka sa poznali a na mnohé konštrukčné riešenia mali rovnaký názor. Podobne mal už aj konštruktér Béla Barényi pár návrhov či náčrtkov ľudového auta, ktoré sa veľmi nápadne podobalo na Porscheho riešenie.

Porsche 2
Ferdinand Porsche v roku 1949 s dvoma vnukmi, vľavo Butzi, vpravo Ferdinand Piech

Aj sám Ferdinand Porsche mal už niekoľko návrhov za sebou. Napríklad jeden pre firmu Zundapp z roku 1931. Ktovie, ako by to dopadlo, keby v Zundappe netrvali na nezmyselnom hviezdicovom motore… Bolo 1. marca 1933, keď si Hitler k sebe pozval Ferdinanda Porscheho, ale na ničom sa nedohodli. Porsche navštívil na pozvanie dokonca aj Moskvu, ale život v komunizme ho nezlákal. V januári 1934 poslal Porsche na ministerstvo dopravy svoj projekt ľudového auta a o tri mesiace sa opäť stretol s vodcom. Hitlerove predstavy boli doslova uletené – chcel naftový vzduchom chladený motor, pohon 4×4 a cenu pod 1000 mariek. V júni 1936 Porsche ukázal Hitlerovi dva prototypy a vymyslel si nereálnu cenu 960 mariek. Vo Wolfsburgu sa za štátne peniaze začala stavať továreň a v roku 1939 sa ukázalo, že na každom aute by automobilka stratila 1080 mariek. Plány nakoniec zmenila vojna a prednosť získali autá pre armádu.

Porsche 3
Ferdinand Porsche ukazuje Hitlerovi model ľudového auta.

Väzenie a drevená dielňa

Na konci vojny bol Ferdinand Porsche Američanmi internovaný do tábora Kransberg. Vzápätí ho však prepustili, keďže nevzniesli proti nemu žiadne závažné obvinenie. To sa však dotklo vplyvného muža menom Jean Pierre Peugeot. Ten významne prispel k tomu, aby Ferdinand, jeho syn Ferry (1909 – 1998) a zať Anton Piech (1894 – 1952) dostali dva roky natvrdo. A pritom to bol ten Peugeot, ktorého zdržal vo Wolfsburgu Ferdinand Porsche, a tým ho zachránil pred istou smrťou, keď mu nacisti v jeho fabrike vo Francúzsku nastražili bomby. Pravdepodobne ohováraním Porscheho sa chcel zachrániť pred obvinením z kolaborácie. Louisa Renaulta totiž obvinili, zhabali mu automobilku a za nejasných okolností zomrel vo väzení. Nakoniec však práve svedectvo členov predstavenstva automobilky Peugeot pomohlo 72-ročnému konštruktérovi. Dosvedčili, že práve Porsche sa osobne postaral o to, aby zamestnanci Peugeota počas vojny nemuseli ísť na nútené práce do Nemecka.

Porsche 4
Palubná doska modelu 356

Ferdinand Porsche sa v roku 1947 po 22 mesiacoch väzby spolu so zaťom Antonom Piechom z Francúzska vrátil. Jeho dcéra Louisa Piechová (1904 – 1999), ktorá viedla s bratom Ferrym Porsche firmu v rakúskom meste Gmünd, však musela zaplatiť kauciu milión frankov. Peniaze pochádzali zo zákazky pre turínsky tím Cisitalia, ktorý si objednal pretekárske auto. Automobilka Porsche sídlila v južnom Rakúsku, jej výrobnou halou bola najprv bývalá drevená píla. Spočiatku mala dokonca zakázanú výrobu áut. Naopak, automobilku v nemeckom Wolfsburgu sa rozhodli Briti po vojne rozšíriť. Tú vojna príliš neponičila, mnoho strojov bolo totiž pri bombardovaní ukrytých v suteréne. V roku 1945 už vyrobili 1785 áut, najprv, paradoxne, niekoľko kusov vo farbe Afrika Korps pre americkú armádu a v roku 1946 už 10-tisíc. Zamestnanci automobilky však doslova živorili. Z každého vyrobeného Chrobáka však mala firma Porsche zisk, lebo VW musel platiť za patenty. Aj predajná sieť VW patrila rodinám Porsche-Piech. Firma Cisitalia si objednala vo firme Porsche okrem pretekárskeho auta i vodnú turbínu a malý traktor. Cisitalia vyrábala v Turíne na základoch áut značky Fiat športové autá, čo inšpirovalo aj Porscheovcov.

Porsche 5
Ferdinand Piech ukazuje technickým komisárom sériu legendárneho modelu Porsche 917.

Prvé pravé Porsche

Ferdinandov syn Ferry sa rozhodol skonštruovať športové auto na základoch Chrobáka. Projekt mal poradové číslo 356. Tvar karosérie navrhol Erwin Komenda (1904 – 1966), ktorý navrhoval aj VW. Dbali aj na aerodynamiku a pomocou nití prilepených na karosérii pozorovali, ako ju obteká vzduch.

V Rakúsku bol nedostatok súčiastok, aj zapaľovacie sviečky sme museli vo vreckách nohavíc pašovať z Nemecka.

Výroba bola naozajstná drina, diely karosérie sa vyklepávali ručne na drevených modeloch. Pôvodne sa počítalo s motorom uprostred, ale nakoniec ostal vzadu. Doslova kusová výroba sa rozbehla v druhej polovici roku 1948. Existovali verzie kupé i kabriolet. „V Rakúsku bol nedostatok súčiastok, aj zapaľovacie sviečky sme museli vo vreckách nohavíc pašovať z Nemecka,“ spomínal po rokoch Ferry Porsche. Karosérie sa lakovali vonku pred dielňou. Prvé autá vyviezli do Švajčiarska a v Ženeve bola v marci 1949 aj premiéra. Do roku 1950 vyrobili v meste Gmünd 44 kupé a 8 kabrioletov. Prvá séria bola typická deleným čelným sklom. V roku 1950 sa firma presťahovala naspäť do Stuttgartu, kde ju viedol Ferry Porsche a jeho sestra Louisa Piechová založila pobočku VW v Salzburgu. Prvé pojazdné auto bolo v staronovom sídle spoločnosti dokončené na Veľkú noc 1950. Pôvodný sen Ferryho Porsche bolo vyrobiť 500 kusov športových áut a do roku 1965 ich vyrobili 76-tisíc. Na začiatku malo Porsche 356 výkon 40 koní, posledné modely označené ako Carrera 2 mali 155 koní.

Vznik legendy

Vzniklo viacero návrhov nástupcu 356-ky, v roku 1961 postavili prototyp T7. Pôvodne uvažovali aj s motorom uloženým nižšie, ale bol príliš hlučný a zle sa chladil. Butzi a Komenda sa údajne nevedeli zhodnúť na tom, ktorý návrh je najlepší. Nakoniec otec Ferry vzal synove výkresy a odniesol do firmy Reutter, kde vyrobili prvú karosériu. V roku 1963 mal vo Frankfurte premiéru model Porsche 901, po 82 vyrobených kusoch premenovaný na 911. Tvar karosérie teda navrhol najstarší Ferryho syn Ferdinand Alexander Porsche (1935 – 2012), ktorého prezývali Butzi. Asistoval mu, či dokonca oponoval Erwin Komenda. „Pán Komenda bol veľmi prísny, hocikedy na mne mohol vyskúšať známy argument: Takto sa to predsa nerobí…“, spomínal Butzi na svoje začiatky v rodinnej firme.

Porsche 6
Porsche 911 Targa z roku 1975

Pôvodný ležatý vzduchom chladený šesťvalec mal objem dva litre (92 x 74 mm) a navrhol ho Butziho bratranec Ferdinand Piech. Motor mal 130 koní pri 6100 otáčkach a krútiaci moment 178 Nm pri 4600 otáčkach za minútu. Porsche 911 sa stalo legendou a vyrába sa v jedenástej generácii dodnes. Má šesťvalcový ležatý motor, ktorý bol pôvodne chladený vzduchom. V základnej verzii má dnes Porsche 911 výkon 370 koní a už neexistuje verzia s atmosférickým nasávaním.

Text: Martin Vasiľ, foto: Porsche