Wadi Rum: Zlatý trojuholník Jordánska

35
Wadi Rum
Wadi Rum

Keď som zistil, že moja ďalšia destinácia bude Jordánsko, hneď sa mi vynorila scénka z filmu, ktorý bol pre mňa nosným pilierom detstva. Určite nie som jediný, kto so zatajeným dychom sledoval odvážne a dobrodružné kúsky Indiana Jonesa.

Miestny beduín
Miestny beduín

Netrvalo to dlho a v mojom itinerári žiarili tri miesta, ktoré som plánoval navštíviť: historické mesto ležiace na brehoch Červeného mora – Aqaba, bájna Petra a púšť Wadi Rum. No a práve o nej poviem dnes viac.

Keď malý mikrobus zastavil uprostred ničoho – všade navôkol, kam len oko dohliadlo, sa rozprestierali obrovské duny oranžovožltého piesku a kopce, ktoré vyzerali, ako kopa kysnutého cesta – nevedel som, čo to má znamenať. Po chvíli však dorazilo vozidlo, ktoré vyzeralo, že je na tento terén ako stvorené. Rýchlo sme teda nahádzali do kabíny svoje batohy. Vo vzduchu visela búrka, preto tí, čo nechceli zmoknúť, nastúpili dovnútra tiež. Tí, čo si chceli užiť vietor a piesok vo vlasoch, pre istotu zostali vonku na korbe. Na kapotu terénneho džípu, ženúceho sa cez pieskovú púšť, už padali prvé kvapky. Spolu s ďalšími vyznávačmi adrenalínovej zábavy sme ich brali ako pridanú hodnotu púšte.

Mal možnosť nahliadnuť do života beduínov.

Staršia pani so zahalenou tvárou rýchlo vyrobila cesto a pripravila tradičné jedlo – jednoduché posúchy a zemiaky so zeleninou a citrónom. Boli také skvelé, že som si ich niekoľkokrát urobil doma aj ja sám. Aj napriek tomu, že jej z tváre veľa vidieť nebolo, dali sa spozorovať vrásky na čele. Tie jej určite vytvorili ťažké podmienky na život, ktoré v tomto prostredí musí mať každý. Jej manžel zbieral drevo z tých pár stromov, ktoré sa kde-tu našli, no enormné sucho im nedovolilo dožiť sa ďalšieho rána.

Wadi Rum
Wadi Rum

Nechcel som svoj čas na tomto mieste len tak premrhať sedením a pozeraním do neznáma. Preto som sa pobral aspoň ako-tak preskúmať okolie. Krajina tak jednotvárna, no zaujímavá zároveň. Cítil som sa ako na nekonečnom pieskovisku, kde sa však nehrá s detskými formičkami, ale s vlastným životom. O tom, že tomu tak naozaj je, ma presvedčilo aj niekoľko ohlodaných kostier, cez ktoré sa preháňali jemné zrnká piesku.

Posledná zastávka na ceste ,Zlatým trojuholníkom Jordánska´ bola púšť Wadi Rum.

Jedno z najväčších lákadiel pre každého je určite kamenný most. Panujú okolo neho rôzne legendy a historky. Niekto ho dokonca nazval aj bránou medzi inými svetmi. Skúsil som sa teda cez tento portál prejsť aj ja, no zakaždým som vyšiel v tom istom svete. Zrejme som robil niečo zle alebo som nepoužil to správne zaklínadlo.

Z tohto miesta sme si však všetci dokonale vychutnali západ slnka nad púšťou Wadi Rum. V krásnych farbách, aké sa vedia zobraziť len na oblohe po tom, ako slnečný kotúč prehrá svoj každodenný súboj s nocou, sa auto opäť presúvalo na ďalšie miesto.

Wadi Rum
Wadi Rum

Kamenný most, ako portál medzi dvoma svetmi

Replika beduínskeho osídlenia v podobe veľkých látkových stanov bol predposledný bod na tomto výlete. Noci tu bývajú chladné, a preto sme si radšej sadli k veľkému ohňu. Okolo neho sedeli ľudia z mnohých krajín a každý hovoril iným jazykom. Netrebalo ani rozprávať a všetci sme sa zhodli na tom, že to najkrajšie, čo môže človek zažiť, sa dá vyjadriť aj bez jediného slova.

Uprostred púšte sa otvoril portál do inej galaxie. Nad našimi hlavami sa rozprestrel koberec s miliardami malých svetelných bodov, ktorým my ľudia hovoríme hviezdy.

Text a foto: Aleš Tvrdý