Siahnutie na dno

749
Martin Macík

R

ely Dakar patrí v rámci vytrvalostných súťaží k tým najväčším výzvam. A platí to, samozrejme, nielen pre posádky, ale aj pre mechanikov, médiá i organizátorov.

Martin Macík junior bol v tomto roku najúspešnejším Čechom v tomto súťažnom „pekle“. Aj niekoľko týždňov po tomto úspechu cítiť pri našom rozhovore v pražských Arkádach obrovské emócie.

Martin, piate miesto v kategórii kamiónov je mimoriadny výsledok. Čo sa dialo v tvojej mysli pri dokončení poslednej etapy?

No, bude to znieť asi čudne, ale vôbec nič. Lepšie povedané, bol som trochu nahnevaný, pretože som vo vnútri hodnotil nie konečný výsledok, ale práve tú poslednú etapu. Vedel som, že mám šancu dostať sa pred vtedy piateho Sugawara a dal som do toho všetko. Fakt som si veril a predbiehal som jedného súpera za druhým. Ale tá frustrácia bola spôsobená tým, že som šiel asi päťdesiat kilometrov za prášiacim Mardejevom, ktorý už nemal čo stratiť. Ja som však mohol získať. Bohužiaľ, nepustil ma. No aj tak to bola super etapa.

V cieli tej poslednej vložky som bol nakoniec tesne druhý, pretože etapový víťaz Van Genugten sa zviezol so mnou pri predbiehaní súperov. Takže najprv zlosť, ale potom to človek počas prejazdu na cieľovú rampu začne postupne hodnotiť s obrovskou radosťou a uspokojením. Navyše, v cieli už čakal celý tím aj s mojím otcom. Tam už sa vnútorné emócie ventilujú na pozadí nesmierneho vyčerpania, ale s pocitom, že to je veľký úspech.

Martin Macík
Martin Macík Junior je historicky najmladším vodičom kamiónu v legendárnej súťaži DAKAR.

V prenose z cieľovej rampy však už bolo vidieť tú obrovskú radosť…

To je pravda, tam to z nás spadlo. Podarilo sa nám dostať všetkých chlapcov z tímu na rampu a tí sa všetci zavesili na kabínu. Hneď sa pokrčila, no bol to skrátka úžasný okamih, eufória! Hovorím skôrhlavne o radosti, pretože ja svoje vnútorné emócie nedávam príliš najavo. Som už taký. Uvoľňuje sa to zo mňa postupne.

Dakar 2018
Okamžik, na ktorý sa v Dakare nezabúda … cieľová rampa!

Už to tu zaznelo… Otec. Jeho výsledok na Dakare pred 8 rokmi bol ešte o stupienok lepší, vtedy štvrté miesto. Čo pre teba znamená jeho účasť v úlohe manažéra tímu?

Predovšetkým obrovskú podporu. Vyrastal som s ním a máme veľa spoločného, aj keď nie úplne všetko. On v tom našom tíme robí veci, ktoré ja tak dobre nedokážem. Čo mi veľmi pomáha, je možnosť konzultovať s ním. A tohto roku som cítil, že ma tlačí dopredu ešte intenzívnejšie ako po minulé roky, čo je fajn. Hovorím mu, ako som šiel a čo chcem urobiť v ďalšej etape. Na druhú stranu, je to otec a veľmi dobre pozná riziká Dakaru. Vie, že lusknutím prstov sa môže všetko zmeniť. Nevidím do neho úplne, ale určite tiež vnútorne pracuje so strachom, bojí sa o nás v cieli každej etapy, keď sme ešte na trati. Je to logické, no ja sa mu vždy snažím ukázať, že napriek pochopiteľným rizikám som jazdcom, ktorý používa predovšetkým hlavu. Skrátka, som veľmi rád, že je tam otec s nami.

Všetci zúčastnení hovoria o doposiaľ vôbec najťažšom Dakare. Čím bol iný?

Bol zásadne iný výberom trate, a preto nesmierne ťažký. Už len úvodný prológ v dunách signalizoval, že tohto roku nepôjde o prechádzku ružovým sadom. Organizátori dlho sľubovali, že pritvrdia v zložitosti podmienok trati, čo sa naplnilo. Pribudli piesočné duny v Peru, ale sťažila sa aj trať v Bolívii i Argentíne. Stačilo sledovať priebeh druhej etapy a bolo jasné, že nás čaká očistec. V každej etape nás niečo čakalo.

Dakar 2018
Špeciál s prezývkou Shrek statočne odoláva nástrahám náročného terénu.

Takže sa nedá povedať, že nejaký moment na trati bol úplne ten najťažší?

Takmer nie. Môžem povedať, že toto bol najťažší Dakar ako súťaž. Samozrejme, výkyvy v nálade i emóciách tam boli.

Ponúka sa otázka, či v kabíne vášho kamióna LIAZ sa tie okamžiky nálad a emócií zhodovali, alebo ich prežívate každý inak?

No, vďaka tomu, že sme približne rovesníci, hoci ja mám o sedem rokov menej ako chlapci, a vďaka tomu, že sa poznáme už dlho, všetko speje k tomu, že sme rovnakí. Ale nemôžeme byť rovnakí – a to si dobre uvedomujem. Všeobecne sa dá povedať, že na Dakare sú okamihy, keď sme všetci down, pretože sa napríklad nedarí, stále len opravujeme a opravujeme auto a nemôžeme nič robiť. Máme toho skrátka dosť a vtedy sa občas vo mne niečo zlomí a napriek obrovskej frustrácii ženiem chlapcov ďalej a snažím sa to i v sebe samom psychicky a emočne zvládnuť. To isté sa však stane aj obrátene, keď toto urobia chlapci v období, keď ja už pomaly neviem, ako ďalej. A to je veľmi dobre.

Dakar 2018
Vytrvalostná súťaž Dakar sa bez špičkových mechanikov a tímového zázemia nezaobíde.

Nechce sa mi veriť, že totálne fyzické vyčerpanie v kombinácii s nahromadenými emóciami neskončí mentálnym výbuchom…

Ale áno, bol tam jeden okamih, keď som vystúpil z kabíny a odišiel za kamión so slzami v očiach. Tiekli mi prúdom, nedalo sa to zastaviť. Myslím, že ani chlap sa za slzy nemá hanbiť, ale potreboval som byť v tej chvíli sám a dať sa do poriadku. Bolo to po nešťastnej desiatej etape zo Salty do Belén, keď sme pre vyše hodinovú stratu prišli o celkovo tretie miesto a spadli na piate. Mali sme problémy s volantom, potom sme nejakým konárom prerazili chladič a neustále do neho dolievali vodu od domorodcov. Nakoniec sme mali ešte dvakrát defekt. Bolo to pre nás fakt totálne dno, prosto peklo. A tak keď sme nakoniec prišli, odstavil som auto, len som pozdravil otca a šiel som preč, dostať to zo seba. Až po chvíli som sa vrátil k rozhovorom pre televízne a rozhlasové štáby.

Dakar 2018

Hovoríš o médiách, skôr tých klasických. Ale zvonka to vyzerá, že pri tohtoročnom Dakare rastie záujem predovšetkým o sociálne médiá.

Jednoznačne áno. Samozrejme, všeobecnú úlohu budú zohrávať masmédiá, pričom organizátori majú úplne brilantne zvládnutý tím niekoľkých televíznych štábov na zemi aj v niekoľkých helikoptérach, ale ľudia majú stále väčší záujem o zákulisie jednotlivých tímov, v čom sú sociálne siete úplne bezkonkurenčné. Povedané slovami čísel ohľadne môjho Facebooku: na tohtoročnom Dakare ma pred odjazdom do Peru sledovalo asi 23-tisíc ľudí a v cieli ich už bolo viac ako 100-tisíc. Keď vezmem všeobecne naše videá, tak vlani sme mali asi 200-tisíc pozretí a teraz po Dakare zisťujeme, že naše videá majú 1,7 milióna zhliadnutí! Tieto čísla hovoria za všetko. Preto tak intenzívne pracujeme na sociálnych sieťach nielen pre fanúšikov, ale aj pre obchodných partnerov, ktorí nás podporujú, a my sme im za to veľmi vďační.

Dakar 2018
Martinov jazdecký štýl nadchne každého fanúšika rely.

Na záver stručne. Dakar 2019…

Určite tam chcem ísť. Minimálne preto, a to hovorím s úsmevom, aby som skúsil byť lepší ako otec. Ale to už je najmä o šťastí, to vieme všetci.

Ďakujem za rozhovor!

Text: Tomáš Vanek, foto: archív