Lanyu – Cesta za domorodcami z Orchideového ostrova

187
Lanyu

Pozerám na mapu a premýšľam, či sa mi oplatí trepať sa viac než dve hodiny rýchločlnom na taký malinký ostrov. Predsa len, Lanyu je niečo ako škriatok v porovnaní s inými ostrovmi. Okolo neho nie je široko-ďaleko absolútne nič, len oceán a obloha.

Nedá mi to a hľadám o ňom ďalšie informácie, lebo svoj prívlastok orchideový asi nemá len tak. Netrvá to dlho a mám v tom jasno. Bola by to priam majestátna chyba, nezastaviť sa na tomto síce malom, no krásnom mieste. Neváham už ani sekundu a zháňam lístky na loď!

Táto plavba asi nebude najlepší zážitok pre každého. Majitelia slabších žalúdkov preto takmer celý čas preležali na podlahe, aby im nebolo až príliš zle. Predsa len, na otvorenom oceáne netreba veľa a vlny rozkolíšu loď ako zápalkovú škatuľku.Lanyu

Našťastie nepatrím medzi tých, ktorí plavbu takto pretrpeli. Stojím v zadnej časti, tam, kde je otvorené priestranstvo. Sledujem, ako sa lietajúce ryby pretekajú v tom, ktorá z nich doletí čo najďalej nad vodnou hladinou. Keby tak tie nešťastnice vedeli, že práve na Lanyu ich domáci obyvatelia považujú za veľkú pochúťku, určite by leteli iným smerom.

Netrpezlivo prekračujem z nohy na nohu a čakám, kedy sa na horizonte zjaví aspoň nejaký náznak toho, že sa blížime k ostrovu. Moje slová boli vypočuté po viac než hodine plavby. To musí byť Lanyu! V duchu presviedčam sám seba a teším sa, ako keby som nevidel súš celé mesiace. Čím bližšie bolo naše plavidlo, tým väčšmi som vedel, že ísť sem, takmer na koniec sveta bola tá správna voľba. Už z diaľky som obdivoval zelené kopce bizarných tvarov, ktoré akoby vyrastali priamo z oceánu.

Lanyu

Ostrov je naozaj malý. Okolo jeho celého obvodu je jedna cesta a prejsť ho na motorke zaberie menej ako hodinu. Takže práve tento dopravný prostriedok volím ako ten, ktorý ma bude sprevádzať počas objavovania Lanyu.

Aj dnes na tomto mieste stále žijú jeho pôvodní, domorodí obyvatelia. Dostať sa k ním však nie je jednoduché. Strážia si svoje súkromie a nechcú byť prevalcovaní masami turistov. Preto o pomoc žiadam Vivien. Tá sa tu presťahovala potom, ako sa vydala. Spolu s manželom tu prenajímajú izby takým tulákom, ako som aj ja. Bez jej pomoci by sa mi k domorodcom asi dostať nepodarilo. V obchode teda kupujeme nejaký domáci alkohol a berieme ho so sebou. Predsa len, na návštevy sa nechodí „naprázdno“. Táto „ohnivá voda“ má byť mojou vstupenkou k domorodcom.

Všetko dopadlo tak, ako malo a ja som si v kľude posedel s domorodcami pri ich typických domoch. Tie po dlhé roky stavajú tak, aby ich každoročné tajfúny nezničili. A veruže to funguje dodnes.

Lanyu

Ak by som sa na toto miesto vybral niekedy na jar, tak by som na vlastné oči videl, prečo sa Lanyu volá Orchideový ostrov. Jeho zelené, trávnaté plochy sú v tomto období plné práve spomínaných kvetov. Niektorí odvážlivci hovoria aj o tom, že sa ostrov premení na orchideový koberec! Moja cesta však bola v lete, a preto ich vidím len ojedinele.

Musí to byť naozaj krása. Predstava, že pomedzi tie čierne skaly rôznych tvarov, ktoré mnohokrát vyzerajú, ako keby ich niekto vymodeloval, sa nemôže udržať život, je mylná a ja zastavujem takmer každú minútu, aby som sa poprechádzal po tých krásnych miestach.Lanyu

Najväčší klenot celého Lanyu je však niekde inde ako na kopcoch alebo v ich okolí. Celé pobrežie ostrova je tvorené korálovými útesmi. Okolo nich sa premávajú malé, ale aj väčšie ryby. Tie sú zafarbené do všetkých odtieňov farebného spektra, ktoré ľudské oko dokáže identifikovať. Jedným slovom nádhera!

Na Lanyu som bol už dvakrát a viem, že to nebola moja posledná návšteva. Na takéto miesta sa oplatí vždy vrátiť!

Text a foto: Aleš Tvrdý