Nepredávame len oblečenie – ponúkame filozofiu a štýl…

489
Tailor Made

V obleku sa odjakživa cíti ako ryba vo vode. Po rokoch pôsobenia vo finančnom sektore sa Andreas Kreutz rozhodol profesionálne venovať svojmu koníčku – móde, presnejšie pánskym oblekom na mieru.

A tak sa spolu s manželkou Barbarou vrhli do podnikania. S úsmevom hovorí, že čiastočne ho motivovala aj skutočnosť, že bude môcť aj seba obliecť presne podľa vlastných predstáv.

Andreas Kreutz

Tailor MadeUž ôsmy rok podniká v oblasti pánskej módy, spolu s manželkou vlastní salón TAILOR MADE, kde si páni môžu dať na mieru ušiť exkluzívny oblek, košeľu, topánky a nájdu tu aj luxusné doplnky ako kravaty, gombíky, dáždniky, kožené tašky a pod. Manželia svojim klientom ponúkajú nielen odborné poradenstvo, ale radi pomôžu aj pri hľadaní ich vlastného štýlu. Salón môžete navštíviť 7 dní v týždni v bratislavskom Polus City Center. Viac informácií na www.tailormade.sk a na Andreasovom blogu kreutz.blog.sme.sk.

Akú ste mali víziu, keď ste sa púšťali do podnikania v móde?

Nemali sme žiadnu extrémne veľkú podnikateľskú víziu ani široké expanzné plány. Skôr išlo o naplnenie vnútornej potreby, sna, pretože toto rozhodnutie vzniklo v období, keď sme mali s manželkou možnosť zastaviť sa a niečo vo svojom živote zmeniť. Mohli sme buď pokračovať ako dovtedy vo svete financií, alebo úplne zmeniť vychodené chodníčky a vydať sa smerom k móde, nad čím som už pár rokov predtým rozmýšľal. Nemali sme v úmysle vrhnúť sa do módneho biznisu, pretože by bol lukratívny. Móda je nám veľmi blízka, a to bol hlavný dôvod, prečo sme v nej začali podnikať. Samozrejme, rozhodli sme sa urobiť všetko pre to, aby to fungovalo aj po ekonomickej stránke, ale nikdy sme nepoľavili v odhodlaní šiť skutočne kvalitné pánske obleky na mieru so všetkým, čo k tomu patrí, v odhodlaní prinášať slovenským mužom len to najlepšie z celej Európy aj za cenu, že nebudeme obchodom pre široké masy.

To, čo máme oblečené, predsa výrazne determinuje prvý dojem, ktorý urobíme na iných.

Oblek pre vás nikdy nebol a nie je len pracovnou „uniformou“ či nebodaj nutným zlom. Vyzeráte, že ho nosíte veľmi rád…

Pre mňa bolo hneď po skončení školy absolútne jasné, že do práce prídem v obleku a kravate. Nik mi to nemusel hovoriť či prikazovať. Začínal som v poisťovníctve a chodili tak oblečení aj moji kolegovia. Taký bol nepísaný dress code a pre mňa bolo aj otázkou hrdosti chodiť do práce v obleku. Bolo to akési zadosťučinenie, že som vyštudoval, že som sa niekam dostal a pracujem v prostredí, kde sa nosia obleky. Žiaľ, v súčasnosti v tomto aj vysokí manažéri poľavujú a ako prestávajú držať líniu, dress code vo firmách upadá. Je to škoda, pretože ja som oblek nikdy nevnímal ako niečo, čo musím strpieť, ale ako niečo, čím sa môžem pýšiť. V práci trávim väčšinu dňa a pre mňa bolo vždy dôležité, ako vyzerám, ako pôsobím na ľudí a ako reprezentujem firmu, pre ktorú pracujem.

Čím vám učarili obleky na mieru? Máte štíhlu postavu, mnohí by povedali, že pre vás predsa nemôže byť problém kúpiť si konfekčný oblek…

Nie je to celkom pravda, väčšina vecí mi nesedí dokonale, rukávy sú mi spravidla dlhé, pás na saku voľný… A najmä, ak je človek náročnejší na to, ako mu oblečenie sedí, ako v ňom vyzerá, ako sa v ňom cíti, konfekcia nie je optimálne riešenie. Dlho som hľadal niečo, s čím budem spokojný, a tak som sa dostal ku košeliam a oblekom na mieru. Niekoľko som ich vyskúšal, takže som mal skúsenosť ako zákazník. Raz to dopadlo lepšie, raz horšie a nadobudol som presvedčenie, že mnohé by sa dalo robiť lepšie, kvalitnejšie, precíznejšie. Tam niekde sa to zrejme začalo a zistil som, že by ma bavilo v tomto smere podnikať. A navyše ma lákala aj možnosť obliecť sa konečne presne podľa svojich predstáv.

Vraví sa, že šaty robia človeka, určite na tom niečo bude. Napríklad aj herec, ak má dôveryhodne zahrať kráľa, potrebuje sa ako kráľ aj cítiť. A prispieva k tomu aj to, čo má oblečené.

Tailor MadeS týmto naozaj súhlasím. Keď som pracoval ako obchodný manažér, mal som kolegov, ktorí mali aj home office a pracovali z domu. Vravieval som im – ak sa chystáš telefonovať s klientom, obleč sa, akoby si sedel v kancelárii, budeš sa cítiť inak, ako keby si sedel v pyžame a papučiach. Na človeku to totiž nielen vidieť, ale dokonca aj počuť, či je vhodne oblečený. Naozaj platí, že šaty robia človeka, a nie je to len o vizuálnom pôsobení na iných. Oblečenie vplýva aj na to, ako sa človek cíti, čo sa odrazí aj na jeho komunikácii s okolím. Samozrejme, že je dôležité, čo máte v hlave, aké máte veľké srdce, ale to, ako vás iní vnímajú, významne ovplyvňuje, čo máte oblečené a ako ste upravení. Prejavujete tým aj mieru vážnosti, akú prikladáte svojmu komunikačnému partnerovi. Ak by môj finančný konzultant prišiel na stretnutie v šortkách a flip-flopoch a chcel mi radiť, ako mám narábať so svojimi investíciami, ani by som sa s ním nezačal baviť. Myslel by som si, že nášmu stretnutiu neprikladá dostatočnú váhu a ja ako jeho klient nie som preňho dostatočne dôležitý.

Nie je to na druhej strane tak trochu aj zradné? Predsa len, oblek môže byť aj mimikry, nehovoriac, že ľudia, vedomí si takého pôsobenia, môžu ho aj zneužívať, manipulovať…

Asi to tak môže byť, dokonca existuje množstvo kníh o tom, ako využiť verbálnu i neverbálnu komiunikáciu, aby človek pôsobil dôveryhodnejšie, aby získal zamestnanie a predstavil sa v tom správnom svetle atď. Samozrejme, patrí k tomu aj oblečenie. Na druhej strane – veď ide aj o to, aby sa to ľudia naučili – verbálne i neverbálne komunikovať, a to aj tak, že sa budú vedieť správne obliecť na danú príležitosť. A ak to niekto len hrá, spoločnosť to rýchlo odhalí.

Pokiaľ ide o módu, ktoré historické obdobie vám najviac konvenuje?

Nie je to ani tak obdobie, ale pánsky oblek, ktorý sa za posledných sto rokov nejak zásadne nezmenil. Samozrejme, rôzne obdobia prinášajú zmeny v látkach, vzoroch, strihoch, mení sa šírka klopy, dĺžka saka, šírka nohavíc, ale stále je to oblek vo svojej klasickej podobe. Veľmi elegantné boli napríklad 30. roky, ale aj 50., a 60. roky minulého storočia. A mám veľmi rád všetky bondovky, aj tie staré. James Bond je dodnes prototypom džentlmena, vždy vhodne a skvele oblečeného, ktorému oblek na mieru sedí ako uliaty.

Akí sú slovenskí muži, pokiaľ ide o módu? Nie je to až tak dávno, keď sa tradovalo, že správny muž má „voňať“ potom a koňmi…

Bránime sa tomu, čo na prvý pohľad vyzerá zle a zákazníkovi jednoznačne nepristane, a tým pádom aj nám robí zlú reklamu.

Vnímam to v dvoch-troch rovinách. Prvá je tá, že muža, ktorý sa snaží dobre, elegantne obliecť a nebojí sa farieb, značná časť slovenskej populácie vníma ako homosexuála alebo metrosexuála. Dosť ma to hnevá, pretože si myslím, že ani ten mužský svet by nemal byť len čiernobiely, resp. modrobiely. Druhou rovinou je odlišnosť obliekania slovenských mužov od zvyšku Európy, hoci len od tých českých. Nechcem tým povedať, že českí muži sú učebnicovým vzorom elegancie, ale pred pár rokmi u našich západných susedov vznikla vlna, ktorá sa spájala s pojmom džentlmen a na trhu sa začali objavovať obleky na mieru, množstvo doplnkov ako motýliky, kravaty, traky, manžetové gombíky a muži sa tam viac začali zaujímať o to, ako sa elegantne obliecť a obuť. Na Slovensko to však preniklo len okrajovo.

Treťou, vyslovene negatívnou rovinou je vývoj, ktorým na Slovensku ide dolu kopcom oblečenie do práce alebo dokonca aj na spoločenské podujatia. Všímam si, že sa ľudia stále menej formálne obliekajú, čo podporujú aj dnešní mladí manažéri vo firmách, keď chodia do práce vyslovene voľnočasovo oblečení. Neviem, prečo vznikol dojem, že oblek a kravata je len nutnosť, niečo, čo sám prirodzene nechcem. Akoby naša spoločnosť strácala úroveň, čo ma veľmi mrzí. Vidno to aj na kultúrnych podujatiach, v televízii, v parlamente… Pritom muž najlepšie vyzerá práve v obleku a myšlienka pekne a vhodne sa obliecť na danú príležitosť má svoje odpostatnenie.
Takže ak sa chceme zaradiť medzi krajiny s vyspelou kultúrou a vyššou spoločenskou úrovňou, mali by sme sa nad tým zamyslieť.

Mnohí muži si myslia, že oblek je nielen formálny, ale najmä veľmi nekomfortný odev…

Tailor MadePodľa mňa to je nezmysel. Napríklad Taliani si uvedomujú, že oblek, košeľa a kravata sú najdôležitejšie kusy oblečenia pre muža, v ktorých môže vyzerať vynikajúco, a to aj keď nemá dokonalú postavu. Nemusí to byť nekomfortné a vôbec to neznamená, že oblek sa má nosiť len na formálnu, slávnostnú príležitosť alebo, nedajbože, na pohreb. Oblek predsa existuje aj v letnom či viac voľnočasovom vyhotovení, sú na to materiály, farby… Takisto košeľu, ak má správnu veľkosť, golier, ktorý neškrtí, nie je dôvod vnímať negatívne. Veď muž omnoho lepšie vyzerá aj na pláži v ľanovej košeli ako vo vyťahanom tričku. A platí to aj o kravate. Dokáže doplniť formálny oblek, ale aj oživiť samostatné sako a neformálne chino nohavice. Mala by to byť hra – hra s farbami, kombináciami, doplnkami…

Nie každý sa však vie dobre obliecť, pomôcť môže napríklad stylista. Podľa vášho názoru však máme málo takýchto odborníkov. Vidno to aj na tom, ako sa oblieka smotánka, politici?

U politikov by sme očakávali, že budú najformálnejšie oblečení, nie je to však tak. Podľa mňa je chyba, že si dávajú radiť od svojich marketérov, ako sa obliecť. Vidno to aj pri kampaniach, na sociálnych sieťach, bilbordoch. Radia im možno dobre z hľadiska toho, ako sa má politik priblížiť k ľuďom, ale myslím si, že nie dobre ohľadom toho, ako má politik vyzerať. Najvyššou mierou elegancie na bilborde je dnes biela košeľa bez kravaty, nezapnutý golier, bez saka. Podľa mňa je to neadekvátne. Je v poriadku, že politika volia aj ľudia z vidieka, aj tí, čo pracujú v gumákoch, ale… Každý máme inú prácu a politik by mal vyzerať tak, ako sa v politike patrí. Žiaľ, aj v parlamente napriek platnému dress code chodia politici neraz v menčestrovom saku, bez kravaty, bez saka, v jeansoch… Vyzerá to nedôveryhodne. A mnohé slovenské celebrity, ktoré sa zúčastňujú rôznych galavečerov, nie sú výnimkou.

Často celebritám pomáhajú s obliekaním stylisti. Vidno to?

Nie vždy dokážu rozlíšiť, či im stylista radí dobre alebo zle. U nás je okrem nedostatku ľudí venujúcich sa pánskemu stylingu aj veľmi málo módnych návrhárov, ktorí sa venujú pánskej elegantnej móde, keďže ušiť oblek je technologicky veľmi náročný proces. Preto je aj väčšinou práca stylistov nasmerovaná najmä na dámy a muži tak ostávajú na okraji záujmu. Vidno to aj v nízkej publicite pánskej módy v médiách. Všade si môžete prečítať o tom, čo nosia ženy a akú kozmetiku a doplnky používajú, ale k mužom sa nevyjadruje takmer nik. V oblasti pánskej módy je u nás málo odborníkov, a preto sa často na danú tému vyjadrujú ľudia, ktorí sa v tom nevyznajú. Viete, nie je problém nájsť niečo na internete, ale ak tým nežijete, nemáte to vyskúšané, ťažko môžete fundovane radiť iným.

Ak sme presvedčení, že klientov nápad nie je dobrý, snažíme sa ho usmerniť a spravidla s tým nemáme problém.

K benefitom vášho salónu patrí nielen to, že klientom ponúkate špičkové obleky šité na mieru, ale práve aj odborné poradenstvo…

Okrem bežných vecí – ako poskladať celý outfit a vytvoriť správne kombinácie – sa stáva, že klient ma osloví napríklad aj s tým, že ani podľa pozvánky nevie, ako sa má vhodne obliecť. Samozrejme, dress code vysvetlíme a pomôžeme. Niekedy však neviem ani ja poradiť, pretože pozvánka môže byť aj zle napísaná a organizátor to nezvládne. Stávajú sa aj kuriózne prípady, keď je na pozvánke napríklad napísané „black tie“, čo znamená obliecť si smoking, ale s dodatkom, aby si páni nechali motýliky doma, čo je prinajmenšom veľmi zmätočné.

Podľa vás je veľmi dôležité správne si vybrať salón či obchod spojený s krajčírstvom, v ktorom si muž dá ušiť svoj oblek či košeľu na mieru. Na svojom blogu radíte, čo si všímať, podľa čoho vyberať. Aký je váš koncept?

Keď sme ho tvorili, uvažovali sme, čo bude pre zákazníka najzaujímavejšie, najkomfortnejšie. Veľmi dôležitá je vhodná lokalita a vo svete by sa ako ideálne mohlo javiť centrum mesta. Centrum Bratislavy je však z hľadiska obchodu nie veľmi šťastné riešenie, nie je tu dobrý prístup a prevažujú tu skôr kaviarne a reštaurácie. Preto sme sa rozhodli pre nákupné centrum. Klientom sme chceli umožniť jednoduchý prístup autom, dlhšie otváracie hodiny – máme otvorené sedem dní v týždni a, samozrejme, aj komfort toho, že vďaka parkovaniu v podzemnej garáži ku nám zákazník prichádza aj odchádza suchou nohou a nemusí mať obavu, že si svoje topánky či oblek zničí, aj keď vonku sneží.
Čo sa týka šitia na mieru, pre dobre ušitý oblek či košeľu je veľmi dôležitá skúsenosť personálu, akým spôsobom budete zákazníkovi radiť, merať ho, čo všetko si všimnete, ako budete robiť skúšku. Mnohé sa dá totiž nedostatkom skúseností pokaziť. Dôležitá je aj komunikácia, vedieť pochopiť, čo klient chce. On sám to totiž často nevie presne, takže treba klásť správne otázky a docieliť, aby sme sa správne pochopili a klient bol nakoniec spokojný a rád sa k nám vracal.

Tailor Made

Išli by ste aj proti vlastnému vkusovému presvedčeniu, ak by klient na tom trval?

Do určitej miery áno. Ak sme presvedčení, že klientov nápad nie je dobrý, snažíme sa ho usmerniť a spravidla s tým nemáme problém. Spomínam si na zákazníka zvyknutého nosiť o dve čísla väčšie obleky. Nechcel od toho upustiť, no nakoniec sme (aj vďaka podpore jeho manželky) dosiahli kompromis. Ušili sme mu komfortný oblek, ktorý by bol síce pre mnohých iných mužov príliš voľný, ale v tomto prípade bol výsledok oproti klientovej predchádzajúcej predstave oveľa vzhľadnejší a on sa zároveň necítil stiesnene.

Čo sa týka úplného no-go, tak určite však u nás nenájdete košele s kátkym rukávom do formálneho oblečenia. Myslíme si, že do saka jednoducho nepatria. Bránime sa tomu, čo na prvý pohľad vyzerá zle a zákazníkovi jednoznačne nepristane, a tým pádom aj nám robí zlú reklamu.
To, čo máme oblečené, predsa výrazne determinuje prvý dojem, ktorý urobíme na iných. A na prvý dojem máme len jednu šancu a tá prichádza ešte predtým, než stihneme niečo povedať.

Text: Miriam Bartošová, foto: Petra Baranovičová