Paradajky, rajčiny, rajčiaky…

120
Rajčiny

Sú ich stovky druhov, sú červené, oranžové, žlté, guľaté, vajcovité, maličké, veľké a ešte väčšie. Viete, podľa čoho ich vyberať, aby chutili a aj prospievali zdraviu?

Nájdeme ich v každej kuchárskej knihe, sú rezervoárom mnohých vitamínov, minerálov, stopových prvkov, antioxidantov, obsahujú prospešný lykopén, vlákninu a takmer žiadny tuk. Viete, že jedna stredne veľká paradajka obsahuje takmer tretinu odporúčanej dennej dávky vitamínu C? Do jedálneho lístka by sme ich mali zaradiť nielen v surovej, ale aj v tepelne spracovanej forme, keďže biologická využiteľnosť niektorých látok je pri tepelnom spracovaní vyššia.

V obchodoch nájdeme rajčiny z rôznych kútov sveta. Nie všetky sú však chutné a vzhľadom na podmienky, v akých sa pestujú a dovážajú, aj nie bohvieako zdraviu prospešné. „Nie je jedno, akú paradajku si kladiete na tanier. Mnohé vám okrem pesticídov a chémie nič extra nedajú,“ hovorí Anna Kováčová zo združenia slovenských výrobcov Ovozela.

Rajčiny

Čo si všímať pri kúpe

V prvom rade krajinu pôvodu. Paradajky z dovozu – napríklad z Maroka či Španielska, sa zberajú nezrelé, takže nedozrievajú prirodzene, čo sa negatívne podpisuje pod ich vzhľad, chuť i nutričnú hodnotu. „Zelené kusy s nevýraznou chuťou dozrievajú v uzavretých dodávkach a skladoch. Prejde najmenej týždeň, kým ich dovezú. Za ten čas k nim neprenikne jediný slnečný lúč. Preto majú menej antioxidantov. Tie sa do paradajok dostávajú v poslednej fáze dozrievania, keď získavajú červenú farbu,“ vysvetľuje Anna Kováčová. A keďže prvoradým kritériom sú často výnosy, nevyhovujúce bývajú aj podmienky pestovania, a to či už z hľadiska hygieny, ochrany životného prostredia alebo fair trade.

Rajčiny

Prečo kupovať slovenské

V obchodoch ich identifikujete podľa nápisu „slovenské“ alebo slovenského znaku na obale. Máme poľnohospodárov, ktorí ich pestujú v skleníkoch, kde dozrievajú prirodzenou cestou a k spotrebiteľovi sa dostávajú do 12 hodín od zberu. „Skleníky nám zabezpečujú celoročnú produkciu. Vybavené sú difúznymi sklami, vďaka čomu sa rozptyľujú slnečné lúče, a tak dopadajú ku každej rastlinke. Celý skleník riadi softvér, ktorý nastavuje teplotu, vlhkosť a cirkuláciu vzduchu. Na základe predpovede počasia otvára a zatvára okná. Počas zimy skleníky vykurujeme trvalo obnoviteľnými zdrojmi, rovnako ako skleníky na Islande,“ vysvetľuje Peter Kelemen, vedúci jednej z fariem. Pri pestovaní sa ani neplytvá vodou, prebytočná sa recykluje a dažďová, zachytávaná do zberných nádrží, sa mieša s vodou zo studne, aby mala pH, ktoré je pre sadenice optimálne.

Zaujímavosťou je, že títo pestovatelia nepoužívajú ani chemické postreky proti škodcom, ale bioochranu. „Ide o chrobáčikov, pavúčikov a ich larvy. Chrobáčiky sa priamo živia škodcami. Opeľovanie v skleníkoch majú na starosť čmeliaci. V jednom skleníku pracuje až 15 000 čmeliačikov,“ dodáva Anna Kováčová.

RajčinyText: Miriam Bartošová, foto: pixabay.com, flickr.com