Slow food vracia do stravovania rituály

87
Slow Food
Homemade filled-pasta made from a traditional recipe is one of the dishes that slow food supporters might slowly savour.

Slow food je hnutie, ktoré vzniklo ako reakcia na vzrastajúcu obľubu fastfoodového stravovania, ktoré vytlačilo zo stravovania rituály a stalo sa jedným zo symbolov konzumnej doby a stále sa zrýchľujúceho spôsobu života.

Slow food vyjadruje odpor proti priemyselnej veľkovýrobe potravín, globalizovanému stravovaniu a unifikácii chutí. V znaku tohto hnutia je slimák, ktorý predstavuje spomalenie a je tiež lokálnou kulinárskou špecialitou v okolí talianskeho mesta Bra, kde sa hnutie zrodilo.

Slow Food
Hnutie Slow food kladie dôraz na čerstvé potraviny a podporuje lokálnych pestovateľov a chovateľov.

Tri základné princípy: dobrý, čistý a férový

Tento medzinárodný koncept, ktorý má neustále vzrastajúci počet priaznivcov, je definovaný tromi základnými princípmi, ktorými sú slová dobrý, čistý a férový. Pod prvým z týchto termínov sa ukrývajú kvalitné a zdraviu prospešné potraviny, ktoré majú lokálny pôvod. Slovo čistý znamená, že produkcia potravín nezaťažuje životné prostredie a férový znamená, že cena potravín v rámci slow food je stanovená ústretovo k spotrebiteľovi, ale aj výhodne pre predávajúceho.

Slow Food
Domáce plnené cestoviny podľa tradičných receptúr môžu byť jedným z pokrmov, ktoré si prívrženci hnutia Slow food pomaly vychutnávajú.

Hnutie vzniklo v 80. rokoch v Taliansku

Slow food založil taliansky novinár a gastronóm Carlo Petrini spolu so skupinou aktivistov, ktorí v 80. rokoch reagovali na meniaci sa spôsob stravovania. Stimulom bolo otvorenie pobočky fastfoodového reťazca McDonald priamo v historickom centre Ríma.

Pôvodnými cieľmi tejto iniciatívy bolo brániť regionálne tradície aj dobré jedlo a vrátiť do stravovania gastronomické potešenie aj pomalé tempo života. Postupne sa myšlienky tohto hnutia šírili po celom svete a teraz ich vyznávajú milióny ľudí vo viac ako 160 krajinách sveta. Carla Petriniho v roku 2008 zaradili do prestížneho rebríčka britského The Guardian s názvom „50 ľudí, ktorí by mohli zachrániť planétu“.

Slow Food
V menu sa objavujú pokrmy vytvorené iba z českých produktov, napríklad Třeboňský pstruh s jablkami a kôprom.

Slow food podporuje lokálnych farmárov a pestovateľov, ktorí sú schopní zabezpečiť dobré životné podmienky pre zvieratá, správajú sa zodpovedne k pôde a zachovávajú tradičné postupy v poľnohospodárstve. Cieľom je tiež apelovať na spotrebiteľov, aby znížili spotrebu potravín a aby podporovali lokálnych výrobcov. Priaznivci tohto hnutia sa schádzajú, aby si spoločne vychutnali dobré a kvalitné jedlo a aby si užili aj zabudnuté rituály, ktoré boli s jedlom odjakživa spojené. Večera priaznivcov hnutia slow food môže trvať aj niekoľko hodín, nie je to však nevyhnutné. Každopádne, spôsob stravovania priaznivcov slow food je pomalší, potraviny by sa mali dobre rozžuť a vychutnať. Pocit sýtosti pocítime zvyčajne až neskôr po konzumácii jedla, preto sa oplatí venovať jedlu dlhší čas, uvedomiť si moment, keď sme najedení a neplytvať jedlom.

Slow Food
Základom hnutia Slow food sú myšlienky skryté pod slovami dobrý, férový a čistý. Ide o zdravé a kvalitné potraviny s lokálnym pôvodom.

Archa chutí, ktorá má chrániť ohrozené potraviny

V rámci hnutia slow food vznikol aj akýsi katalóg ohrozených jedál, na ktoré sa pomaly zabúda a pre globalizované stravovanie hrozí ich zánik. Táto iniciatíva ich má znovu navrátiť na stoly, do domácností a reštaurácií a pripomínať kombinácie chutí, ktoré sa odovzdávali z generácie na generáciu. Do katalógu môžu byť zahrnuté produkty rastlinnej aj živočíšnej výroby, kritériami pre zaradenie sú lokálny pôvod potravín, udržateľnosť a tiež jedinečná a charakteristická chuť. O tom, aké potraviny budú do katalógu zaradené, rozhoduje komisia hnutia slow food.

Slow Food
Myšlienku Slow food uznávajú aj pražské michelinské reštaurácie, napríklad La Degustation pod vedením Ondřeja Sahajdáka.

Text: Linda Vojancová, foto: pixabay.com, Anna Pleslová, La Degustation