Krajina, do ktorej sa vždy rád vrátim

247
Japonsko
Najznámejšia pagoda pri hore Fuji

Pamätám si, ako mi v detstve doma museli vysvetľovať, prečo sa Japonsko volá „krajina vychádzajúceho slnka“. Po rokoch sa to zmenilo a teraz ja rád každému vysvetľujem, prečo si ma táto kultúra získala natoľko, že by som si tam vedel predstaviť aj celý svoj život.

Dlho ma to lákalo práve na japonské ostrovy a hneď po mojej prvej návšteve to bola láska na prvý pohľad. Pre niekoho zo Slovenska sa v tejto vzdialenej kultúre môže zdať všetko cudzie a možno aj nemožné. Preto si teda urobíme krátky výlet na tie miesta, ktoré sa oplatia navštíviť kedykoľvek.

Japonsko
Dúhový most v Tokiu

Zrejme by sa dalo povedať, že v Japonsku je toľko krásnych miest ako rozkvitnutých sakúr po celej krajine. Stihnúť to za jeden život je nemožné, a preto sa o to ani nepokúšam. Naplánovať si však cestu na niektorý z ostrovov je celkom iný problém. Preto vyberám z miest, ktoré sú krásne alebo ešte krajšie. Zoznam je dlhý, no čas neúprosný. Zostavujem teda cestu, ktorá ma aspoň ako-tak obohatí o kultúrne, prírodné, ale aj aktuálne fenomény tejto krajiny, ktoré jej robia dobré meno po celom svete.

Japonsko
Bambusový les

Niečo je pre túto krajinu celkom bežné a niečo zas úplne jedinečné. Pri niečom sa nestačím čudovať, ako je možné, že sa to človeku podarilo vybudovať, no a inokedy sa zas nestačím čudovať, ako niekomu také šialenstvo napadlo. Tak, ako je Japonsko plné rôznych kultúrnych alebo technologických unikátov, takisto je plné aj rôznych bizarných nápadov. Dá sa povedať, že centrom celého diania v krajine je jej samotné hlavné mesto. Na mňa pôsobilo ako multi-výkonný procesor, ktorý riadi tento japonský stroj s maximálnou precíznosťou. Popretkávané cestami a dráhami, po ktorých sa preháňajú vlakové súpravy, to v mojej predstavivosti vyzeralo ako obrovská sieť káblov, ktorými sa neustále prenášajú dáta hore a dole.

Tokio

Japonsko
Tradičné kimono

Patrím medzi tých, čo si radi doprajú pohľad na svet z výšky. Aj napriek tomu, že mám z nej strach a pri pohľade nadol sa nemôžem pochváliť tým, že by mi bolo dvakrát príjemne. Preto sa radšej pozerám do diaľky. V hlavnom meste som našiel svoje útočisko hneď na dvoch miestach. Prvé bolo v budove múzea Mori Art, kde sa okrem aktuálnych expozícií dá sledovať napríklad aj to, ako zapadá slnko za horizont a na obrovskej zastavanej ploche sa k nebesám dvíha jedna zaujímavosť. Hora Fuji.

Práve táto vyhliadková plocha ma veľmi zaujala aj preto, lebo som si chcel nafotiť televíznu vežu. Aj na ňu sa dá dostať a sledovať mesto z výšky, no ak by som bol na nej, tak by som ju nemohol mať na svojich fotkách. A to som, samozrejme, nechcel. Takže po prehliadke moderného umenia bola moja zastávka pri obrovských sklenených tabuliach, vďaka ktorým som sa cítil omnoho príjemnejšie – môj bezpečný svet oddeľovali od hlbokej priepasti podo mnou.

Japonci sú veľmi slušní a priateľskí.

Ďalším skvelým miestom, odkiaľ sa dá sledovať život v meste, tam dole, viac než 600 metrov pod nohami, je najvyššia veža na svete Tokyo Skytree. Na jej najvrchnejších poschodiach je aj reštaurácia, kde sa dá poľahky vyhnať zo žalúdka „hladná kapela“, ale takisto aj peniaze z peňaženky. Minimálne to však za ten pohľad stojí. Tokio je však aj o kuriozitách, takže na kávu si odskočím tam, kde mi bude robiť spoločnosť živá sova. Divné? Kdeže, toto je predsa Tokio a tu je normálne všetko, čo inde môže byť trochu… zvláštne. Opúšťam centrum mesta a metrom, ktoré nemá šoféra, sa presúvam za dúhový most, odkiaľ chcem sledovať to, ako sa mesto lúči s ďalším dňom.

Japonsko
Zlatý palác v Kjóte

Kjóto

Hovoriť a vyberať tie najlepšie miesta z Kjóta je asi taký nezmysel, ako hovoriť o tom, ktorá časť z bryndzových halušiek je najlepšia. Celé sú skvelé a je celkom jedno, z ktorej strany začnem. V tomto meste si nájde svoje určite každý.

Je skoro ráno. Všade okolo mňa je len tma. Ak chcem na niektorom z turisticky najatraktívnejších miest urobiť fotky bez masy turistov, tak si musím privstať. Smerujem k Fushimi Inari – taisha. Je to kopec s mnohými chodníkmi a ponad ne sú drevené brány, ktoré boli postavené preto, aby priniesli šťastie, úspech, blahobyt. Môj plán vyšiel dokonale a prechádzam sa tu takmer sám. Cestou naspäť už pokročil čas a ja sa chtiac či nechtiac nechávam pohltiť tisíckami nadšencov cestovania z celého sveta.

Japonsko
Najšialenejšia dráha ne svete

Sadám na vlak a vyrážam kúsok za mesto. Na lístku je napísané Arashiyama a ja viem, že sa veziem splniť si ďalší svoj sen. Bambusový les som videl na fotkách toľkokrát, že sa mi o ňom už aj snívalo. Mať ho však na svojej fotke bolo pre mňa niečo ako vlastný príbeh a výzva zároveň. Vedel som, že ak sa dostanem do Japonska, tak toto miesto jednoducho neobídem. Tak sa aj stalo a asi po hodine cesty vlakom som už spokojne kráčal pod zelenými korunami štíhlych krások, ktoré sa dvíhajú k nebesám, no aj tak ich nikdy nedosiahnu.

Cestovanie po krajine je veľmi pohodlné a jednoduché.

K Japonsku neodmysliteľne patrí aj čajová kultúra. Tradičnú ceremóniu chcem absolvovať na mieste, ktoré jeho atmosféru priam katapultuje o niekoľko levelov vyššie. Ako najlepšia voľba mi teda pripadá Zlatý chrám. V jeho areáli je totižto hneď niekoľko ryokanov, čo sú tradičné japonské domy, no a tu so zatajeným dychom sledujem, ako sa pije čaj na ďalekom východe. Neviem, či som viac unesený z tej ceremónie alebo z krásnej Japonky v tradičnom kimone.

Tradičnú a zároveň tak trochu divnú japonskú zábavu nachádzam aj v ďalšom meste neďaleko Kjóta – Nara. Ani najväčšia bronzová socha Budhu na svete nezatienila to, kvôli čomu sem prichádzajú dennodenne turisti z celého sveta. Atrakciou číslo jeden v meste Nara sa stali srnky. Tie sa po niektorých častiach mesta nielenže pohybujú, ale si tu našli aj svoj nový domov a prespávajú tu. Všade naokolo sú malé stánky, kde sa predávajú špeciálne keksy pre tieto rozkošné zvieratá a turisti im veru dožičia. Už sa ani nečudujem, prečo ich tu je tak veľa.

Japonsko
Vlaková stanica v meste Kawaguchiko

Fuji

Asi najväčším magnetom, ktorý ma vždy do Japonska lákal, bola práve hora Fuji. Takže tomuto miestu som sa pri plánovaní svojej cesty venoval najviac. Výstup na jej vrchol je možný iba počas letnej sezóny. Rýchlo som sa uspokojil s tým, že na ňu budem civieť len z diaľky. Najlepšie miesto sa mi zdalo byť na brehoch jazera Kawaguchi. V odraze na jeho hladine som tak mohol vidieť pýchu celého Japonska o jedenkrát navyše. Odtiaľto to vôbec nie je ďaleko na miesto, kvôli ktorému sa sem dennodenne vydáva mnoho fotografov a turistov z celého sveta. Kaplnka Arakurayama nachádzajúca sa v susednej dedinke si získava obdiv po celom svete, keď sa na fotografii zobrazí spolu s horou Fuji. Aj pre mňa bolo toto miesto jedným z najdôležitejších, a preto som sa sem vybral hneď dvakrát.

Japonsko
Výhľad na Tokio z najvyššej veže

Azda najšialenejšie rozhodnutie padlo v jeden z posledných dní pobytu v Japonsku. Ako asi môže hora Fuji vyzerať hore nohami? Nebola to žiadna slovná hračka alebo rébus. Čistá realita. Dá sa to dokázať v zábavnom parku Fuji – Q – Highland, kde sa nachádzajú hneď štyri kolotoče, ktoré získali ocenenie a zápis do Guinnessovej knihy rekordov. Poďme teda na to! Tieto slová mi v hlave rezonujú ešte aj teraz. Dokonalé šialenstvo a nával adrenalínu ma sprevádzali počas celej návštevy tohto miesta. Najväčšie zrýchlenie, najväčšie preťaženie v zákrutách a najvyššia dráha na svete boli tie, ktoré katapultovali môj adrenalín ďaleko za hranice bežných hodnôt. Ešte aj teraz mám husiu kožu na tele pri pomyslení na toto miesto. Každopádne, najmä zábava je to, čo určite patrí k životu Japoncov.

Japonsko
Nara

Čo sa oplatí vedieť:

  • Cestovanie po krajine je veľmi pohodlné a jednoduché. Vďaka mnohým autobusom, vlakom, letom a lodiam sa tak dá dostať takmer všade. Pri kúpe lístka do autobusu treba však dávať pozor na to, či je daný spoj pre obe pohlavia alebo len pre jedno. Takéto delenie je v Japonsku viac než bežné a mnohokrát sú muži a ženy oddelení aj na takých miestach, ktoré sú pre nás celkom bežné.
  • Po krajine premávajú ultramoderné rýchlovlaky Shinkansen, ktoré sú však pomerne drahé. Viac sa oplatí kúpa lístku na viacero dní, ak plánujete presun krajinou.
  • Japonci sú často uzatvorení a pôsobia chladne. Najmä v Tokiu alebo v ďalších veľkých mestách sú takmer úplne oddaní svojej práci a „strácajú tak kontakt s okolím“. Kladú sa na nich veľmi vysoké požiadavky a nikto si nechce dovoliť neúspech, pretože by to bola hanba pre celú rodinu. Ak sa však s nejakým Japoncom podarí skamarátiť, je veľká pravdepodobnosť, že nadlho budete dobrí priatelia, a to bez ohľadu na to, ako ďaleko bývate.
  • Oplatí sa vopred kontaktovať domácich a dohodnúť si stretnutie, veľmi radi ukážu rôzne zvyky, pekné miesta a skvelé lokálne pochúťky.
  • V mnohých reštauráciách sa pred vstupom vyzúva.
  • Japonci sú veľmi slušní a priateľskí.
  • Obrovské plus je aj to, ak si pred príchodom osvojíte nejaké domáce zvyky a tie v krajine aplikujete.
  • Ubytovanie, strava a atrakcie nie sú až také drahé, ako sa môže na prvý pohľad zdať. Pri rozumnom hospodárení vôbec nehrozí „osobný bankrot“.

    Japonsko
    Tradičný Ryokan je skromne vybavený

Text a foto: Aleš Tvrdý