Doktor Mráz

40
Denisa Fulmeková

Najnovší román slovenskej spisovateľky Denisy Fulmekovej zrkadlí dianie počas vojnového slovenského štátu. Dotýka sa bolestnej témy osudov tisícov židovských rodín, ktoré zvádzali boj o prežitie.

Príbeh sa začína odvíjať v roku 1939, keď advokát Albert Mráz nájde v prorežimnom Gardistovi článok, kde sa píše, že on – prekrstený židovský advokát, aby mohol naďalej bohatnúť na úkor Slovákov, si účelovo zmenil priezvisko na Mráz. Pochopí, že to je len mrazivý začiatok… Autorka tu predostiera obraz genézy nenávisti, krutosti, chamtivosti a boja o moc. O románe, ktorý je aj alúziou na znepokojivé dianie v našej súčasnej spoločnosti, sme sa rozprávali s jeho autorkou.

Román na podklade reálnych historických udalostí je vo vašej literárnej tvorbe v podstate nóvum. Čo vás „unieslo“ týmto smerom?

Máte do istej miery pravdu, podujala som sa vykročiť na pre mňa neprebádaný terén historického románu, hoci zo súdobých reálií vychádzala aj moja predošlá kniha Konvália. Už pri nej som si musela naštudovať niektoré historické súvislosti a vybrať sa nielen do knižnice, ale aj do archívu. Viacero vecí som potom konzultovala s historikmi a jeden z nich mi odporučil pozoruhodné archívne materiály. Vraj by ma mohli zaujímať ako prozaičku. Pomyslela som si, že zaujímať áno, ale sotva by bolo v mojich silách pustiť sa do románu, ktorý sa odohráva pred mnohými desaťročiami. Zvedavosť mi však nedala pokoj, a tak som v archíve začala systematicky študovať objemné kartóny plné zúfalých žiadostí židovských občanov adresovaných predsedníctvu vlády, aby boli uznaní za Nežidov a mohli tak zotrvať vo svojej profesii, ich deti študovať a podobne. Otrasená obsahom týchto listov som zároveň ostala aj bezradná, čo si s tým počať. Uplynul takmer rok, kým som dostala doplňujúci tip na ďalší archívny materiál, vďaka ktorému jeden z tých príbehov dostával neuveriteľne živé kontúry.

Som však veľmi vďačná za pomoc a korekcie historikom, pretože moje štúdium i výskumy nie sú postavené na profesionálnom základe ako tie ich.

Áno, kniha Doktor Mráz je previazaná s úspešnou Konváliou, ktorej vzniku predchádzalo štúdium archívnych materiálov a dobovej tlače, kde ste objavili aj námet románu Doktor Mráz. Čím vás zaujala práve novinová zmienka o antikampani na advokáta židovského pôvodu?

Článok, ktorým sa začína úvodná kapitola Doktora Mráza, som si našla až ex post, teda keď už som mala kauzu tohto advokáta z malého slovenského mestečka naštudovanú. Predpokladala som, že ak išlo o exponovanú osobu, na ktorej likvidácii záležalo toľkým ľuďom, pravdepodobne sa mu nevyhla ani štvavá ľudácka propaganda. Žiaľ, nemýlila som sa a v dobovej tlači som skutočne naďabila na článok, ktorý spomínate.

Fikcia a realita – v akom pomere sú v románe namiešané tieto ingrediencie?

Výpoveď starej dámy, dcéry doktora Mráza, som si vymyslela, ale vychádza z dikcie rozprávania i skúseností, o ktoré sa podelili tí, čo túto strašnú dobu museli žiť.

Kiežby to bolo naopak, ale tej reality je tu iste viac než fikcie. Mám na mysli reálnosť príbehu, súradnice udalostí, ktoré ho rámcujú, ohavnosť hustej spleti protižidovských zákonov a nariadení a ich tragický dopad na konkrétne ľudské osudy. Napríklad ani kauza gardistu, ktorého synovia boli odrazu podľa vtedajších zákonov považovaní za Židov, nie je vymyslená. Aj tento vdovec, hoci „Slovák od rodu“, kajúcne prosil úrad vlády o výnimku pre synov a triasol sa od strachu, že mu nebude vyhovené. Jeho deti pritom navštevovali katolícke školy a o pôvode svojej zosnulej matky nemali ani poňatia. Je to tiež jeden z frapantných prípadov, keď sa neľudskosť prijímaných zákonov a nariadení obracala aj proti „vlastným“. Životné osudy mávajú množstvo netušených zákrut a nik, kto seje vietor, nemôže dopredu vedieť, akú búrku na seba privolá…

Do akej miery vám poskytlo štúdium rôznych prameňov plastický obraz o politickom, spoločenskom dianí i občianskom živote počas tzv. Slovenského štátu?

Som si vedomá toho, že som preštudovala iba chabý zlomok dostupných kníh a archívnych materiálov, ale určite nie nevýznamný. Ako spisovateľka mám zároveň istú výhodu. Literárny text mi poskytuje väčšiu voľnosť, fakty môžem dokresľovať dialógmi, postavy ožívajú, ba mohla som sem včleniť aj emotívne zafarbený vzťah. Som však veľmi vďačná za pomoc a korekcie historikom, pretože moje štúdium i výskumy nie sú postavené na profesionálnom základe ako tie ich.

Príbeh doktora Mráza sa prelína so súčasným spomínaním jeho vyše deväťdesiatročnej dcéry, čo dodáva príbehu na autenticite a vnáša doň akoby až dokumentárny rozmer. Čo vás viedlo k takejto koncepcii?

Pri prvotnom koncipovaní tohto románu som premýšľala, ako ho zároveň ukotviť v súčasnosti a vniesť doň aktuálnosť témy. Nestretla som sa so žiadnym potomkom postáv z Doktora Mráza, ale ešte pri písaní predchádzajúcej knihy mi príbuzná poskytla videonahrávku so svojím otcom, ktorú s ním v deväťdesiatych rokoch nahral renomovaný historik v rámci projektu zachovať spomienky tých, ktorí prežili holokaust. Keďže som sa z rozprávania tohto prastrýka dozvedela mnohé o pomeroch v rodine jeho rodičov (a tým pádom mojich praprarodičov) i jeho anabázu počas vojny, bola som veľmi vďačná, že táto nahrávka existuje. To ma primälo vyhľadať si viac takýchto rozprávaní na internetových stránkach, ktoré sa venujú odkazu preživších holokaust, ale aj knihy s touto tematikou. Výpoveď starej dámy, dcéry doktora Mráza, som si vymyslela, ale vychádza z dikcie rozprávania i skúseností, o ktoré sa podelili tí, čo túto strašnú dobu museli žiť.

Aké sú vaše ďalšie tvorivé plány?

Ach, tie nerada prezrádzam, lebo ak potom nevyjdú, budem sa blamovať! Ale čo na tom, aspoň teda naznačím, že by som sa ešte chcela vrátiť k téme Konválie, ale inou formou.

Denisa Fulmeková
Denisa Fulmeková

Denisa Fulmeková (1967) vyštudovala žurnalistikuna FiF UK v Bratislave. Je v slobodnom povolaní, venuje sa publicistike a literárnej tvorbe. Doposiaľ vydala pätnásť kníh – napríklad zbierku básní Som takmer preč (2004), romány Dve čiarky nádeje (2006), Jedy (2007), Topánky z papiera (2009), Materská (2011), Štrikovaní frajeri (2015), poviedkový cyklus Posledná polnoc v Pivonke (2013), sprievodca poverami Magická sila bylín (2014), sprievodca sviatkami Magická sila sviatkov (2014), romány Konvália (2016) a Doktor Mráz (2018). S románom Konvália patrila medzi finalistov Anasoft litera a získala za ňu cenu Kniha Záhoria (2017).

Text: Miriam Bartošová, foto: Tatiana Bužeková