Taliansky fotograf Marcello Mencarini nekúpil kedysi na bazáre starý kufor kvôli jeho štýlovosti. Zaujalo ho, že bol plný negatívov. Potom mu však akosi nevychádzal čas, aby sa nimi prehrabal. Ten si našiel až po rokoch pri sťahovaní do Francúzska. Vtedy objavil, že kufor je plný pokladov.
Na približne 600 čierno-bielych negatívoch 6×6 boli totiž zachytení zaujímaví ľudia – verejnosti známe osobnosti z obdobia „la dolce vita“ teda „sladkého života“ v 50. a 60. rokoch minulého storočia v Ríme. Sú medzi nimi herci Sophia Loren, Marcello Mastroianni, Charlie Chaplin, Audrey Hepburn, Marlene Dietrich, David Niven, režisér Federico Fellini, šansonierka Juliette Greco, filozof a spisovateľ Jean-Paul Sartre, hudobný skladateľ Igor Stravinsky a ďalší. Talianska metropola vtedy žila naplno. Kvôli nízkym daniam tam prichádzalo aj veľa filmárov z USA, a tak sa stala akýmsi európskym Holywoodom na rieke Tiber. Užívať si mondénny život si tam však prichádzali aj rôzni panovníci, politici a iné vtedajšie celebrity.
Hoci sa Marcello Mencarini o to roky usiloval, autora fotografických záberov v kufri sa mu zistiť nepodarilo. A to ani po tom, čo spolu so svojou partnerkou archivárkou Monicou Di Giacinto negatívy zreštauroval, zdigitalizoval a skatalogizoval. „Autor je, žiaľ, neznámy. Ba dnes si dokonca myslím, že mohlo ísť aj o viac autorov, ktorí pracovali – ako to bolo vtedy zvykom – pre nejaký ateliér. Podľa štýlu a miesta, na ktoré mal alebo mali prístup, išlo určite o profesionála alebo profesionálov,“ tvrdí.
S Marcellom Mencarinim sme sa stretli počas otvorenia výstavy niektorých z týchto fotografií pod názvom Rímsky kufor v bratislavskom kine Lumiere. Išlo o sprievodné podujatie 16. ročníka festivalu talianskeho filmu MittelCinemaFest. „Jedno je isté, že ak by som v to ráno pred mnohými rokmi nešiel okolo bazáru, všetky tie fotky by sa nenávratne stratili, tak, ako sa v našej krajine stratilo už veľa fotografických archívov. Preto chcem, aby tieto snímky videlo čo najviac ľudí. V knihách, na výstavách či počas prednášok. Vystupujeme tak proti nevšímavosti tých, ktorí vlastnia podobné dokumenty a nepripisujú im hodnotu, ako aj proti nezáujmu príslušných inštitúcií,“ povedal.
O sebe Marcelo Mencarini prezradil, že ako fotograf fotil všetko: vojny, krajiny i ľudí. Dnes však viac učí, prednáša a píše. Žije vo Francúzsku, kde otvoril aj galériu. Na svojej bratislavskej prednáške hovoril aj o povolaní fotografov zachytávajúcich celebrity v nie celkom bežných momentoch. Dnes ich už bežne nazývame slovom paparazzi. Tento názov sa zrodil práve v Taliansku v oných 50. rokoch. „Chcem paparazziov rehabilitovať, dať im spoločenské postavenie,“ zdôraznil. „Ľudí síce sledovali, neraz obťažovali, naoko zachytávali nedôležité veci nízkej hodnoty, no svojím spôsobom boli reportérmi, dokumentaristami danej doby. Dnes to mnohí robíme pri selfie sami a dobrovoľne, a to dokonca aj pri intímnych situáciách,“ pripomenul.
Za prvého papparazziho sa dnes označuje Tazio Secchiaroli, ktorý bol neskôr aj inšpiráciou pre režiséra Frederica Felliniho pri písaní scenára filmu La dolce vita.
Text: Jana Janků , foto: autor neznámy, reprodukcia Marcello Mencarini
