Mesto bohov v róbe terakotovej farby

132
Marakéš
Marakéšske ihrisko Montgomerie s Altlasom za chrbtom

Kým niektorí slovenskí politici v decembri minulého roku odmietali do Marakéšu cestovať, my sme sa, naopak, tešili. Očividne nie sami. Veď toto druhé najväčšie marocké mesto patrí vo svete v posledných rokoch medzi najpopulárnejšie cestovateľské hity.

Ešte sa len vznášate nad mestom pred pristátím na supermoderné letisko a už viete, že je to niečo výnimočné. Na jednej strane hradba zasneženého masívu hôr Atlas, na druhej sa ako kontrast doširoka rozlievajú budovy omaľované červenkastou terakotovou farbou. Nezáleží, či ide o kráľovské paláce, hradby, prízemné chudobné obydlia, nové hotely, poschodové činžiaky či trebárs dizajnovú železničnú stanicu. Rozličné sú iba odtiene tejto farby, občas hrajúcej do okrovej. Pôvodní stavitelia tohto mesta vedeli svoje. Keď sa v lete teploty v meste blížia k štyridsiatke, biela farba vtedy priam vypaľuje oči. Terakotová či okrová pôsobia šetrnejšie. Dômyselné rozhodnutie, ktoré si nedovoľujú nerešpektovať ani súčasní developeri.

Marakéš
Vlaková stanica

Príjemné podnebie

Farba pleti obyvateľov tohto takmer miliónového mesta je ďaleko pestrejšia – čierni Afričania, počerní púštni Berberi či moslimskí Arabi, ale aj bieloskvúci sa Európania. Najmä Francúzi považujú Marakéš za svoje mesto a nielen preto, že ešte pred vyše 60 rokmi bolo Maroko ich kolóniou.

Mnohí sa v ňom usadili a vystavali si luxusné vily pre jeho takmer po celý rok príjemné podnebie. Nedávno sa medzi nich zaradila so svojou rodinou aj známa slovenská modelka Adriana Sklenaříková.

Marakéš
V súkoch je pestrý výber tovaru.

Zimy bývajú v Marakéši príjemné, hoci v noci vás občas bude triasť od chladu. Domáci to vedia a vždy majú po ruke teplý kabát a čiapku. V lete, keď sa vplyvom Sahary teploty šplhajú k štyridsiatkam, vedia horúčavy zmierniť závany vetra zo štvortisícového Atlasu. Ten posiela mestu aj dostatok vody, takže hoci vyrástlo prakticky na púšti, vďaka závlahám je plné prekrásnych udržiavaných záhrad, ktorých výmeru každým rokom rozširujú.

Marakéš
Marakéš je obľúbenou golfovou destináciou aj pre slovenských golfistov

Obľúbený kráľ

Názov Marakéšu pochádza z berberštiny a znamená to Mesto bohov. Terajší kráľ Mohamed VI. sa však za boha nevyhlasuje. Je to človek dobrého vzdelania a moderného zmýšľania a medzi Maročanmi sa teší značnej popularite. Hoci krajinu spravuje vláda, on má množstvo právomocí vrátane možnosti rozpustenia parlamentu. Možno aj preto je v súčasnosti Maroko najpokojnejšou a relatívne bezpečnou severoafrickou krajinou.

Tam to žije vo dne, v noci

Kto chce vidieť Maroko v jeho koncentrovanej podobe, vyberie sa do hradbami obohnanej marakéšskej mediny. Je najväčšou v Maroku a patrí medzi pamiatky UNESCO.

Davy ľudí vás neomylne dovedú na námestie Džema el-Fna s hlavným orientačným bodom – 69-metrovým minaretom Kutúbijskej mešity. V preklade to znamená Zhromaždisko zotnutých hláv, lebo tam vraj kedysi po verejných popravách vystavovali hlavy nešťastníkov napichnuté na kopije. Dnes tam skôr zatnú do vášho rozpočtu. Na tamojšom trhovisku – súku, nájdete, na čo si len pomyslíte: koreniny i bylinky, látky, topánky, lampy, šperky, kabelky, mäso, cukrovinky… Len sa v spletitých uličkách nezamotajte. To vám potom viac ako Google mapa pomôže niekto z miestnych. Za patričný bakšiš.

Marakéš
Tam to žije vo dne, v noci

Námestie Džema al-Fna žije vo dne, v noci. Niekdajšie hrôzy vystriedala zábava. Predvádzajú tam cvičené opice, chôdzu po rozžeravenom uhlí, zariekavanie kobier. Ženské návštevníčky lákajú miestne berberky, aby si dali henou pomaľovať ruky ornamentmi. Zastavte sa aj pri rozprávačoch príbehov, ktoré sú podľa pozornosti domácich zrejme zaujímavejšie ako telenovely. Námestie je tiež obrovskou reštauráciou. Najvychytenejšími špecialitami sú baranie hlavy a mozočky.

Marakéš
Na Džema al-Fna rozvoniavajú dobroty všetkého druhu.

Text: Jana Janků, foto: Jana Janků, pixabay.com, flickr.com