Šanghaj

208
Shangai
Nefrit temple Shanghai

Kde sa dá toho vidieť toľko, že nebudem vedieť, kam sa pozrieť skôr? Toto sa mi pravidelne stáva pri plánovaní ciest do veľkých krajín. Patrí k nim rozhodne aj Čína.

Tentokrát sa vyberám do jedného z najmodernejších miest celej krajiny. Je leto. V Pekingu mi bolo až príliš horúco a tu, v Šanghaji, panuje príjemnejšia klíma. Zrejme za to môže prúdenie čerstvého vzduchu od mora, ktoré je neďaleko. Lenže čo sa dá v tomto mega meste stihnúť za pár dní?

Shangai
Deň sa dá začať aj na 25. poschodí.

Sedím v prvom rade autobusu, ktorý sa jednoznačne približuje k svojej cieľovej destinácii. Na horizonte sa dvíhajú k oblohe obrovské sklobetónové budovy a predbiehajú sa v tom, ktorá dosiahne oblaky skôr. Veru, architekti sa na mestskej výstavbe poriadne vybláznili. Niektoré z budov sú skutočným skvostom, ktorý im závidí celý svet. Zahusťuje sa aj premávka na niekoľkoprúdovej diaľnici. Vozidlá so šanghajským evidenčným číslom majú počas dopravnej špičky výhodu. Môžu jazdiť po rýchlejších cestách.

Prvá zastávka je naplánovaná v nefritovom chráme. Samotná stavba chrámu patrí medzi tie najnovšie. To, čo ho robí dôležitým a významným, je skryté za jeho múrmi. Sú tu nefritové sochy Budhov, ktoré majú obrovskú náboženskú, ale aj finančnú hodnotu. Prekonali viaceré nepokoje v krajine a podarilo sa ich zachovať až dodnes. Samotná Čína bola nejedenkrát skúšaná ťažkými časmi plnými kontrastných udalostí. Aj tu, v tomto chráme sa nedá prehliadnuť kontrast mesta. Na každej strane ho obkolesujú moderné mrakodrapy, ktoré akoby dávali pozor a dohliadali naň.

Shangai
Obchodná časť mesta

Bolo by asi najväčším omylom prísť do Šanghaja a nepozrieť sa na mesto práve z vtáčej perspektívy. Ponuka je rozmanitá, tak pozerám po okolí, ktorú budovu si vyberiem. Najviac ma zlákali dve z nich, ktoré majú niečo špeciálne. Niečo, čím ma upútali. Aby som sa v tej výške ideálne aklimatizoval, tak najskôr volím Perlu Orientu.

Najvyššia televízna veža Ázie už na prvý pohľad vyzerá inak ako všetky ostatné okolo nej. Keby som bol dieťa a niekto by mi povedal, že je to kozmická raketa, tak uverím. V jej útrobách sa nachádzajú vyhliadky, ale aj krátka rýchlodráha s 3D virtuálnou realitou, ktorá návštevníka prevezie letom ponad mesto. Aby toho nebolo málo, tak na jednej z vyhliadok je presklená podlaha, po ktorej sa dá chodiť. Tam sa kolená roztriasli aj mne.

Výhľad na mesto bol pekný, no viem, kde je ešte lepší. Shanghai Tower a jej 632 metrov je celkom iný zážitok. Druhá najvyššia budova na svete. Je dobré počasie a oblaky nebránia vo výhľade. Ide sa hore! Pohľad na slnko, zapadajúce za horizont niekde v diaľke, je vždy skvelý. Čaká ma však ďalšia zastávka, a preto sa vraciam z vtáčieho sveta dole, medzi ľudí.

Premýšľam, čo skôr. Večerná plavba loďou po rieke Huang Pu alebo prechádzka po najznámejšom chodníku, ktorý je na brehu? The Bund pravidelne počas celého dňa navštívia tisícky turistov z celého sveta, aby si vychutnali pohľad na moderné budovy šanghajského biznis centra. Volím obidve. Príjemná plavba ma trochu uspala, no našťastie to netrvalo dlho. Po necelej hodinke som späť na súši a kráčam k The Bund.

V Šanghaji sa dá nájsť aj kus Európy. Práve spomínaný The Bund je obdobou anglických ulíc. No a kto by sa chcel aspoň na chvíľu preniesť do romantického Francúzska, tak tiež nezostane sklamaný. Práve to je moje posledné miesto skôr, ako Šanghaj opustím.

Shangai
The Bund Panorama

Nové, ultramoderné letisko je kúsok za mestom. Asi by to nebolo také „šanghajské“, ak by sa tam nedalo dostať nejako špeciálne. Práve tu na tejto trase jazdí najrýchlejší vlak na svete Maglev. Vďaka magnetickej levitácii sa vznáša zhruba 1 cm nad koľajou. Jeho najvyššia prevádzková rýchlosť je počas špičky viac než úctyhodných 431 km/h. Dokáže dosiahnuť ešte vyššiu rýchlosť, no to by už nebolo finančne výhodné – Šanghaj je mesto obchodu, a to by s tým akosi nešlo dokopy.

Text a foto: Aleš Tvrdý