Argentína: Národný Park Iguazu

55
Argentína

Na svete je veľa krásnych a jedinečných miest. Niektoré z nich sú však ešte o niečo krajšie, lepšie, majestátnejšie… Prosto, sú to presne tie miesta, ktoré nám vyrazia dych, zoberú slová z úst a prinútia zamyslieť sa nad tou krásou.

Štátna hranica medzi Brazíliou a Argentínou je zväčša len akousi vymyslenou čiarou na mape alebo miesto, kde sa dajú nabrať dokonalé skúsenosti s juhoamerickou byrokraciou. Poznám tam však aj jedno miesto, kde to neplatí. Národný Park Iguazu. Už len cesta k nemu môže byť dobrodružstvom a to, čo sa skrýva na jeho území, je neopísateľná nádhera, ktorej niet obdoby na celom svete!

Najväčšie zoskupenie vodopádov na svete sa skladá z mnohých menších a väčších vodopádov. Koľko presne ich je, záleží na tom, aký veľký je prietok rieky. Počas obdobia dažďov ich môže byť až 300!

Argentína
Diablovo hrdlo

Dá sa na ne pozrieť z oboch krajín. Vyberáme si však argentínsku časť parku. Tá je neporovnateľne väčšia. Polorozpadnutý autobus, ktorý si možno ešte pamätá prvých európskych moreplavcov, ktorí objavili novú zem za oceánom, nás vysadil niekde uprostred ničoho a zmizol v kúdole oranžového prachu. Na oblohe sa medzičasom rýchlo zatiahlo a prvé blesky nás donútili nájsť nejaké ubytovanie. Lenže kde?

Neváhame a pri prvom jednoduchom domci kričíme na staršiu pani: „Hola Señora, estudiante eslovaco!“ S obrovskými úsmevmi na tvárach sa jej lámavo snažíme vysvetliť, či môžeme rozložiť stan v jej záhrade a skryť sa tak pred blížiacou sa búrkou. Milá pani nám opätuje úsmevy a odpovedá: „Si claro, claro, no problema!

Mal som pocit, že predo mnou je obrovský televízor a ja naň pozerám.

Ráno je už pekne a ideme sa rozlúčiť s našou hostiteľkou. Účet za nocľah zaplatíme v podobe pohárika slovenskej slivovice pre pani domu a sladkosťami pre jej deti, ktoré od rána nedočkavo pobehovali okolo nášho stanu a chceli sa s nami zoznámiť. Pre tieto prípady vždy nosím nejaké drobnosti, ktoré rozdávam počas cesty. Vždy to dokáže vyčarovať na tvári obrovské úsmevy a ja mám z toho radosť tiež.

K samotnému parku nás zobral nejaký lokálny autobus, lebo pešo by to trvalo dosť dlho. Kupujeme celodenný lístok. V jeho cene je aj krátka plavba po rieke a vlak k diablovmu hrdlu. To je centrálny a zároveň najväčší vodopád v celom vodnom systéme.

Argentína
Počas obdobia dažďov ich môže byť až 300!

Park je veľmi bohatý aj na flóru a faunu. Je domovom mnohých vzácnych a, žiaľ, aj ohrozených druhov. Už od samého začiatku cesty, ako sme minuli brány parku, nám je jasné, že sme v panenskej prírode. Všetky tie zvuky okolo, hustý a bujný porast vegetácie, neidentifikovateľný škrekot… Skrátka – džungľa! Cestu nám spríjemňujú obletujúce motýle, papagáje a ďalšie zvieratá, ktoré som predtým nikdy nevidel naživo.

V diaľke už počuť akýsi hukot. Presne taký, aký dokáže vyrobiť len obrovská masa padajúcej vody. Sme na dobrej ceste a blížime sa na miesto, o ktorom sníva nejeden cestovateľ. Keď bujný porast mierne ustúpi a na horizonte sa zjavia prvé vodopády, som ako paralyzovaný. Nechcem veriť vlastným očiam, že to, čo som dovtedy vždy videl len na fotografiách, v knihách alebo na televíznej obrazovke, je realita. Mal som pocit, že predo mnou je obrovský televízor a ja naň pozerám.

Argentína
Park je veľmi bohatý aj na flóru a faunu.

Až keď som prišiel celkom blízko a vodná triešť mi dopadala na tvár, uveril som, že snívam svoj sen s otvorenými očami. Žiadna telka! Bola to realita a až tie drobné častice vody, poletujúce všade okolo mňa, ma presvedčili, že som tam a že si to mám užiť.

Nie vždy je jednoduché dosiahnuť to, po čom tak túžime. Práve tu, na Iguazu som však pochopil, že to nie je ani nemožné. Ak pôjdem za svojimi snami a budem nasledovať hlas svojho srdca, tak sa to dá dokázať. Ja som ten, kto rozhodne o tom, či svoje sny budem stále len snívať alebo ich premením na krásne spomienky.

Text a foto: Aleš Tvrdý