Maroko ma jednoducho dostalo

75
Maroko
V keramických tajinoch v jednej z reštaurácií v údolí vodopádov Cascades d´Ouzoud už rozvoniava tradičný marocký pokrm.

Dobrodružstvom zaváňajúcemu pozvaniu môjho scestovaného manžela sa nedalo odolať:

„Neuvidíš Rabat, Casablancu ani Tanger, ale zažiješ púštne blchy, ochutnáš pravé čerstvo nadojené ťavie mlieko, prespíš u Berberov a možno sa dotkneš neba, keď vystúpime na vyše štvortisícový Jebel Toubkal.“ Uznajte – tejto návnade v podobe Maroka sa nedalo odolať.

Slimáky v nočnom oriente

Začiatok spoznávania bol ako z orientálneho filmu. Azda najznámejšie mesto Marrákeš nenaštuduješ, musíš ho zažiť. Najlepšie večer, keď sa centrálne námestie Djemaa el-Fna stáva akýmsi divadlom pod šírym nebom – neodolateľné jedlá, na každom kroku iná hudba, akrobati, žongléri, zaklínači hadov, z ktorých vám niektorý môže nečakane zakotviť na krku, písmomaliari, predavači svietidiel… Stavili sme na žalúdok. Pošťastilo sa mi ochutnať polievku zo slimákov. Vlastne to bola ponuka naslepo od nášho sprievodcu typu: Kto má chuť na niečo výnimočné? Odrazu predo mnou pristála miska plná pásikavých ulít. Mozaikový vzhľad a – skvelá chuť. Dokonca som ani nezatvorila oči. To, že takéto slimáky máme aj v záhrade na kopaniciach, nehralo rolu. Tí marrákešski boli jednoducho mňam. Žeby inšpirácia na skvelý nedeľný obed?

Maroko
Odhoďte predsudky: slimáky chutili vynikajúco. A určite si vypýtajte dostatok vývaru.

Pochutí si každý

Marocké jedlá snúbia v sebe typické berberstvo s nonšalantným francúzskym, na nič sa nehrajúcim španielskym a koreninovým arabským vplyvom. Nič príliš pálivé, všetko nesmierne voňajúce. Najmä vďaka neprekonateľnému koreniu menom kumín (rímska rasca). Rozhodne ochutnajte to najtypickejšie, čo krajina ponúka: tajine (tažin) – niekoľko hodín na drevenom uhlí v špeciálnej hlinenej nádobe (tiež sa nazýva tajine) pripravované dusené mäso so zeleninou, kuskus so siedmimi druhmi zeleniny, špízy z rôznych druhov mäsa marinované v bylinách, fermentované ťavie mäso zaliate olivovým olejom, hustú cícerovú polievku hariru, ktorú všade dostanete za pár drobných, fazuľový prívarok lubia alebo výborne ochutenú šošovicu, čerstvý jogurt raib, ktorý dokonale „opraví“ vašu črevnú mikroflóru, polievku z vnútorností na spôsob našej držkovej, merguez – pečené klobásky z jahňaciny alebo hovädziny, obrovské sladké datle, mierne kyslasté opuncie s dennou dávkou céčka a ešte veľa vynikajúcich lákadiel. Tri týždne dovolenky takmer nestačia. Pre mňa bolo čerešničkou na torte kurča grilované na nakladaných citrónoch.

Maroko
Tajin (tažín) je marockou pýchou. Viac hodín na drevenom uhlí dusené kúsky mäsa obložené zemiakmi a zeleninovou oblohou v keramickej nádobe s vekom patria k typickým gurmánskym špecialitám krajiny.

Chlieb náš každodenný

Na ten marocký – chobz – budete spomínať aj doma. Najčastejšie má podobu placky. Domáci ho jedia ku všetkému a po pár dňoch to nebolo inak ani s nami. Dostať ho prakticky všade, no napriek tomu si cesto na chlieb väčšina Maročaniek chystá sama. Pečenie doma je už zriedkavejšie, vyťažené pekárničky sú na každej ulici. Často vidno deti s plechmi na pečenie naloženými nakysnutými chlebmi smerujúce práve do pekární. Aj v Maroku sa pripravuje viacero druhov, obľúbené sú biele maličké chleby batboutom či msemmen – chlieb ako palacinky, na ktorý sa natiera viacero druhov nátierok.

Maroko
Do neuveriteľných tvarov formujú predavači tie najvychýrenejšie a najvoňavejšie koreniny.

V ústrety dunám

Sedeli ste už na ťave? Jasné, nie je to problém. V Egypte, Tunisku a ďalších turistických destináciách vás na krotkú ťavu posadia, odfotia a prevedú pár metrov… No vydať sa v sedle tohto púštneho korábu na viachodinový výlet nemusí byť pre každého úplne komfortné. A to ani nie je cieľ. Naopak, cieľom je pokochať sa nekonečnou diaľkou, tichom, nefalšovanými obrovskými púštnymi dunami a tešiť sa na oázu ďaleko od civilizácie. Čo na tom, že vás poriadne rozbolí zadok, nabehnú drobné mozole od úporného držania neergonomického chomúta, že pofrflete nad jemnučkým pieskom, ktorý sa dostane úplne všade a ťava v karaváne tesne za vami vás ofŕka, oslintá a pooblizuje až-až? Aj tak ju pri oáze nežne pohladíte po kučeravej hlave z vďačnosti, že cesta smerom tam je už za vami. A ráno, ešte za tmy, si ju zasa nájdete a pôjdete spolu v ústrety nefalšovanému východu slnka. Nad Saharou je naozaj nádherný. Predtým si ešte dáte dobrú berberskú večeru, zaspomínate na pohárik vína (sme v moslimskej krajine, o alkohole sa dá naozaj iba snívať, ak ste si nedoniesli patričnú zásobu z domu) a nájdete si domáci tkaný koberec, na ktorom si usteliete priamo pod hviezdami, lebo v stanoch je abnormálne horúco. A nezabudnite si nechať ponožky, aby ste sa nestali obeťou zákerných a neviditeľných púštnych bĺch či na pohľad doslova odporných solifúg.

Cascades d´Ouzoud (Olivové vodopády) padajú z výšky asi 100 metrov do prírodných jazierok.

Na kabelky sa už pozerám inak

Na bájny Fes s povesťou posledného žijúceho stredovekého mesta som sa nesmierne tešila. Jeho korene siahajú do 9. storočia a s privretými očami a troškou fantázie sa jeho medina vôbec nezmenila. Krivolaké uzulinké uličky plné obchodíkov, reštaurácií, kaviarničiek, no aj s kanalizáciou priamo pri chodníku či oslíkmi nesúcimi nepredstaviteľný náklad… No nás lákali najmä rozsiahle garbiarne a tradičné farbiarne. Pohľad z terás okolitých domov na rozsiahly dvor plný obrovských kadí, kde svalnatí muži ručne spracúvali kože rozmanitých zvierat, bol ako z filmu o gladiátoroch. Nesmierne ťažká ručná práca, celé dni vo vode po kolená, nedýchateľné výpary zo spracúvania koží, páliace slnko – a k tomu azda najnižšia mzda v celom Maroku. Pripadala som si ako v časoch otroctva. Cestou nazad krytými uličkami bazáru som už nemala chuť obzerať nádherné kožené kabelky… Videla som za nimi neľudské podmienky ich výroby.

Maroko
Pohľad na ťažkú prácu garbiarov takmer ako z prvotnopospolnej spoločnosti

V lone vodopádov

Cascades d´Ouzoud (Olivové vodopády) padajú z výšky asi 100 metrov do prírodných jazierok, kde na turistov čakajú tzv. „berber Titanic“ – loďky vyzdobené kvetmi. Vedú k nim schody s viacerými vyhliadkami popri typických čajovniach či obchodíkoch s voňavými koreninami, bylinkami, olejčekmi a podobne. Suchí však určite nezostanete – padajúca voda sa v drobných kvapkách rozptyľuje v celom „vodopádovom kotle“ a keď zaduje príjemný vetrík, niet lepšieho osvieženia. To oceníte najmä pri ceste nahor po nekonečných schodoch… Nezľaknite sa, keď vám znenazdajky zdomácnené opice v nečakanej chvíli „vybrakujú“ vak či tašku alebo si aspoň posedia na vašich pleciach. Ide o jednu z najnavštevovanejších lokalít Maroka, preto v okolí už vyrastajú hotely a apartmány. Zostáva len dúfať, že investori budú múdri a nezničia intimitu okolitých nádherných olivových hájov a šarm zatiaľ nedotknutých odľahlých horských dediniek.

Maroko
Skoré ráno tesne pred východom slnka ponúklo aj takýto – takmer gýčový – pohľad na ťaviu karavánu.

Text a foto: Bea Vrzgulová