Ctime si veľkonočné tradície

174
Veľká noc

Veľkonočné sviatky sú najdôležitejšími kresťanskými sviatkami, no ich slávenie sa rokmi značne mení.

Veriaci striktne dodržiavajú náboženské tradície, moderné rodiny ich často vnímajú ako možnosť odpočinúť si, ísť na výlet, záverečnú sezónnu lyžovačku či na chalupu. Keďže práve tradície a zvyky sú tým, čím sa vo svete vieme odlíšiť a zviditeľniť, mali by sme si ich udržať.Veľká noc

Vajíčko ako symbol zrodu života

Vajíčka sú podľa roľníckych, kresťanských aj židovských koreňov symbolom plodnosti. Zelené vetvičky pripomínajú rast a vegetáciu, voda je zasa symbolom očisty a zdravia, preto sa ľudia aj zvieratá v týchto dňoch umývali v potoku. Zeleň v podobe vetvičiek – tzv. letečko či májik – prinášali domov na Kvetnú nedeľu dievčatá. Symbolom prírody boli aj jedlá zo zelených rastlín (žihľavy, špenátu alebo brokolice) konzumované na Zelený štvrtok.

Magická sila vajíčok sa zvýrazňovala zafarbením na červeno – farbou krvi a života. Konzumovali sa ako súčasť obradných jedál a tiež boli odmenou pre mužov za šibačku či polievačku. V súčasnosti už táto magická funkcia zaniká a hlavnou sa stáva krása vajíčok: sú vyfúknuté, rôzne dekoratívne upravené a vyzdobené, pre kúpačov a šibačov najmä čokoládové.Veľká noc

Veľký piatok, Biela sobota…

Najväčším sviatkom pre evanjelikov je Veľký piatok, keď bolo kedysi povolené jesť len chlieb a piť iba vodu, nesmelo sa pracovať, najmä nie so zemou. Kresťania v súvislosti s umučením Krista verili, že v tento deň sa veľmi dobre hoja rany, gazdovia vypaľovali znaky hovädziemu dobytku. Chorí a neduživí ľudia sa chodili zavčasu ráno umývať do potoka veriac, že jeho voda má zázračnú silu a hojí rany.

Na Bielu sobotu sa po prvý raz po 40-dňovom pôste mohlo konzumovať mäso, v niektorých regiónoch aj mlieko, tvaroh, vajíčka a syr. Ľudia začali chystať obradné jedlá. Obľúbeným bol baránok ešte zo starožidovskej tradície. Piekol sa aj obradný koláč – niekde sa volal pascha, inde zasa baba, alebo calta či mrváň. Významnú očistnú funkciu mal oheň založený v Bielu sobotu. Ním zapálili večnú lampu a veľkonočnú sviecu zvanú paškál. S uhlíkmi z ohňa sa tri razy obehol dom, aby bol chránený pred povodňou, popol sypali na oziminy, aby ich nezničili búrky. Biela sobota bola šťastným dňom na sadenie a siatie.Veľká noc

Najväčší cirkevný sviatok roka

Vo Veľkonočnú nedeľu sa nesmelo variť, dokonca ani krájať nožom. Preto sa všetko pripravilo už na Bielu sobotu. Obradné jedlá sa v nedeľu zobrali na vysvätenie do kostola. Stolovanie v tento deň pripomínalo Štedrú večeru. Prvým chodom bolo vajíčko, ktoré gazda rozdelil medzi všetkých prítomných, aby rodina bola súdržná. Požehnané jedlo sa muselo skonzumovať tak, aby z neho nič nevyšlo nazmar. V tento deň založili dospievajúcim dievčatám po prvý raz na hlavu partu. Pri prekročení kostolného prahu každá prehodila za seba peniaz pre šťastie. Večer bývala aj zábava pre mládež.Veľká noc

V pondelok veselo

Vari najväčším sviatkom mládencov bol Veľkonočný pondelok, keď sa chodili kúpať dievčatá. Oblievalo sa čerstvou vodou, často z potoka. Ako výslužku dostávali vajíčka a aj drobné peniaze. Niekde sa len šibe zelenými prútikmi – oba spôsoby znamenajú prakticky to isté: voda očistí, osvieži, prútiky vyháňajú všetko zlé – hriechy, choroby. Ešte do polovice minulého storočia platilo, že Slovenskom prechádzala hranica západoeurópskeho šibania, kam patrilo okolie Bratislavy, Záhorie a časť západného Slovenska, a východoeurópskeho oblievania, typického pre stredné a východné Slovensko. V priebehu druhej polovice 20. storočia sa tieto rozdiely postupne zotreli a takmer všade sa uplatňujú obe formy.Veľká noc

Kde sa vzal veľkonočný zajačik?

Zajac ako mimoriadne plodné zviera sa k symbolom Veľkej noci dostal z germánskeho prostredia.

Text: Bea Vrzgulová, foto: pixabay.com