Posledná/jediná monarchia v južnom Pacifiku: Tonžské kráľovstvo (Tonga)

61
Tonga
Súostrovie Habai

Zamestnankyni v uniforme podávam letenku spolu s pasom. Nacvičeným pohľadom po nej prebehla očami, aby našla cieľovú destináciu, kam smerujem.

Očividne to už našla, lebo zodvihla obočie a pýta sa ma so záujmom: „Hmm, idete na Tongu? Wow, zaujímavé!“

Áno, mierim na územie jediného kráľovstva v južnom Pacifiku, ktoré nikdy nebolo kolonizované. Nedá sa povedať, že pokusy o to neboli a takisto, že krajina neprišla o značnú časť svojho územia práve vďaka „moreplavcom z Európy“, no až dodnes si zanechali svoj štatút monarchie.

Tonga
Hodina matematiky

Ľudia tu svojho kráľa milujú. Rovnako ako aj Boha, oceán a slnko nad hlavou. Hlavné mesto Nuku´alofa sa nachádza na najväčšom ostrove Tongatapu a hneď po pristátí som vedel, že tu sa čas meria trošku inak. To pravé dobrodružstvo však na mňa ešte len čakalo na vzdialenejšom súostroví Ha´bai.

Tonga
Domácim zvykom u miestnych mužov je nosiť dlhú sukňu s vreckami.

Počet obyvateľov celého kráľovstva je veľmi podobný tomu, aký je aj v Banskobystrickom kraji, takže keď som povedal, že som z malej krajiny, kde je len 5,5 milióna obyvateľov, tak ma domáci vysmiali. Všetci za zhodli na tom, že „môj ostrov“ je veľmi veľký. Bolo to pre mňa veľmi zaujímavé poznanie, pretože drvivá väčšina z týchto ľudí nikdy neopustila svoju krajinu. Preto vždy, keď chceli povedať niečo o Slovensku, tak nepoužili slovo „krajina“, ale „ostrov“.

V celom kráľovstve nie je ani jedna univerzita. Ak niekto chce študovať na vysokej škole, musí odcestovať do susedného Fidži. To je však tiež ostrov, ktorý bol kedysi pod správou Tongy. Rovnako ako aj Samoa a ďalšie malé krajiny okolo, ktoré už dnes hlásajú samostatnosť, no netreba bádať veľmi intenzívne a hneď je jasné, že kolonizácia Európanov značne ovplyvnila ich históriu.

Domáci to berú tak, že iná možnosť nebola. Ana, s ktorou som strávil veľa času, mi toho veľa povedala: „Vieš, keď prišli prví ľudia z ďalekého sveta, tak sme ich vítali priateľsky. Zrejme aj preto dostali naše ostrovy pomenovanie ,Priateľské ostrovy´. To sa o nich povedať nedá. Chceli našu zem, naše lesy, náš oceán… Mali zbrane a my sme mali len kamene a jednoduché nástroje z dreva. Takže sme sa vzdali veľkej časti krajiny. Tongu sme si však nechali. Tá je naša, tú nám nechal Boh po tom, ako sa dohodol s naším prvým kráľom!“

TongaNa znak vďaky a úcty k Bohu sa kráľ zaviazal, že každú nedeľu jeho národ nebude pracovať, ale oddychovať a modliť sa. Ešte stále táto tradícia pretrváva a v nedeľu sa nesmie nič, ale absolútne nič robiť! Ak by to niekto porušil, tak by nahneval nielen kráľa, ale aj Boha. No a ten by na nás mohol uvaliť nejaké nešťastie. To nikto nechce riskovať. Koniec-koncov, je to aj v zákone a porušenie sa trestá.

Preto ideme spolu s Anou v nedeľu ráno na omšu. Nepatrím medzi tých, ktorí chodia do kostola, no tu si to nechcem nechať ujsť. Napriek malému počtu obyvateľov je tu na môj vkus dosť cirkví. O kostoloch ani nehovorím.

Byť cudzincom v tejto časti sveta je úžasná skúsenosť. Pri pohľadoch od okoloidúcich domácich obyvateľov sa niekedy neubránim spontánnemu smiechu. Pozerajú na mňa asi tak, ako zrejme ľudia pozerali na Ibrahima Maigu, keď sa po prvýkrát prešiel ulicami Bratislavy. Všetci sa na mňa usmievajú. No nie takým tým zdvorilým úsmevom, ale takým, ktorý sa dá rozoznať na desiatky metrov. Bolo jedno, či som sa míňal s mužmi alebo ženami, mladými alebo starými ľuďmi. Všetci sa usmiali, pozdravili alebo zamávali na pozdrav.

Tonga
Západ slnka

Domácim zvykom u miestnych mužov je nosiť  dlhú sukňu s vreckami. Na nej je ešte jedna, ktorá je vyrobená z listov lokálnej rastliny. Ženy nosia vo vlasoch živé kvety. Spolu s krásnou opálenou, snedou pokožkou bez mejkapu sú z nich ženy krásne ako celá krajina!

A ako chutí Tonga? Skvele! Teda aspoň mne veľmi chutilo. Tradičný tonžský pokrm, ktorý sa pripravuje z čerstvej zeleniny, byliniek a kokosového mlieka, v ktorom sú kúsky surovej ryby, bol tým najlepším, čo som ochutnal.

Text a foto: Aleš Tvrdý