Kvety na tisíc spôsobov

98
Olga Wisinger Florian
Olga Wisinger-Florian, Gloxinien im Glashaus von Schloß Grafenegg, 1905

Na prelome 19. a 20. storočia nepôsobili len oslavovaní mužskí predstavitelia rôznych moderných výtvarných smerov, svoje miesto na výslní si vydobylo aj niekoľko žien. Jedna z nich, Viedenčanka Olga Wisinger-Florian, vzbudzovala v umeleckých kruhoch obdiv už za svojho života.

Spolu s Tinou Blau a Marie Enger sa zaraďuje k z najvýznamnejším ženským avantgardným rakúskym výtvarníčkam, ktoré tvorili prevažne v duchu impresionizmu. Narodila sa 1. novembra 1844 vo Viedni (zomrela vo februári 1926 v Grafeneggu), kde prežila takmer celý svoj život a s týmto centrom diania sa spájala aj jej umelecká kariéra.

Olga Wisinger Florian
Olga Wisinger-Florian, Sommerabend, 1896

Učarili jej farby

Nekonečnú rozmanitosť a krásu kvetov znázorňovala v duchu impresionizmu, no s nezameniteľným rukopisom.

Hoci sa Olga Wisinger-Florian už ako mladé dievča zaujímala o maľbu, svoj progres vnímala kriticky, a preto sa aj na prianie svojich rodičov pustila do štúdia hry na klavír. Vášeň pre výtvarné umenie však v nej driemala a napokon, keď kvôli zdravotným komplikáciám ruky zanechala dráhu klaviristky, sa k nemu s radosťou vrátila. Hoci mala už tridsať rokov, keď sa intenzívne začala venovať maľbe, teda na tú dobu pomerne neskoro, pohrúžila so do nej vskutku horlivo a s nadšením – nebyť však ambicióznosti a nadaniu tejto nezdolnej ženy, nezaraďovala by sa v súčasnosti k tým najvýznamnejším umelkyniam. Učila sa pod vedením Emila Jakoba Schindlera, vtedajšieho presláveného a váženého predstaviteľa krajinomaľby – jeho učením prešla taktiež spomínaná Tina Blau, tiež maliarka krajinomalieb. Spočiatku bolo v prevedeniach prírody, záhrad či krajiny Olgy Wisinger-Florian cítiť výrazný vplyv jej učiteľa. Až neskôr sa od neho odpútala a našla si vlastný štýl, väčšmi realistický. Dokonca predstihla neskorších expresionistov, keď odhalila špecifickosť a našla tak zaľúbenie v používaní palety krikľavejších farieb. Olge Wisinger-Florian sa ako žene podarilo v tých časoch takmer nemožné – už za svojho života získala uznanie nielen v rodnej a milovanej Viedni, ale aj vo svete.

Počas celého svojho života bojovala Olga Wisinger-Florian za práva žien – významné postavenie medzi umelcami vtedajšej doby jej do istej miery uľahčovalo tieto snahy. K jej klientom patrila vysoká aristokratická spoločnosť a bohatí ľudia.

Olga Wisinger Florian
Olga Wisinger-Florian, Hortensien, 1901

Novátorsky prístup

Bola to krajina, ktorú nadaná umelkyňa Olga Wisinger-Florian tak hojne zachytávala na plátnach. Avšak práve kvety ju očarili natoľko, že im venovala hlbší záujem – tému tohto prírodného skvostu zvečnila na obrazoch mnohokrát. Nekonečnú rozmanitosť a krásu kvetov znázorňovala v duchu impresionizmu, no s nezameniteľným rukopisom. Používala rôzne uhly pohľadov, extrémne perspektívy, kvety zachytávala zo vzdialených obzorov. Stali sa pre ňu ideálnym prostriedkom na experimentovanie s priestorom a obrazom. Pohľady zblízka, také charakteristické pre diela Olgy Wisinger-Florian, odkazovali na fotografiu, vtedy ešte mladučké novovznikajúce médium. Sú to práve vyobrazenia týchto pestrofarebných rastlinných ozdôb, ktoré tak veľmi charakterizujú jej tvorbu a ktoré fascinujú podnes.

Olga Wisinger Florian
Olga Wisinger-Florian, Côte d’Azur, Rosengarten, ca. 1902

Viedenské Leopold Museum predstaví prvú veľkú samostatnú výstavu tvorby z prelomu 19. a 20. storočia Olgy Wisinger-Florian, pričom exhibíciu budú taktiež dopĺňať fotografie a životopisné dokumenty zo života tejto talentovanej umelkyne. Nepremeškajte výnimočnú príležitosť poodhaliť nielen jej úžasné diela, ale aj jej život ako umelkyne-ženy v celospoločenskom kontexte, keď si nežné pohlavie muselo cestičku k uznaniu vyšliapať ozaj tvrdo. Slávnostná vernisáž je naplánovaná na 24. mája a výstava potrvá až do 21. októbra 2019.

Text: Miriama Vojteková, foto: Leopold Museum, Wien/Manfred Thumberger; Auktionshaus im Kinsky, Wien