Slovenský raj: Miesta, kam sa oplatí prísť kedykoľvek

228
Slovenský Raj

Medzi najkrajšie miesta na Slovensku v mojom „rebríčku“ rozhodne patrí Slovenský raj.

Už na základnej škole som sa učil o tom, že to je skvost nielen u nás doma, ale aj v blízkom okolí. Bohatý na flóru i faunu. Dostupný pre mladších aj starších vyznávačov turistiky.

Východiskovým bodom bola vstupná brána v Čingove. Prišiel som vlakom do Spišskej Novej Vsi, ktorá je odtiaľto vzdialená necelých 15 minút jazdy autobusom. Zo samotného Čingova sa dá podniknúť hneď niekoľko kvalitných výletov do prírody. Polovicu dňa som už mal za sebou, a preto som v ten deň šiel len na zahrievaciu túru – Tomášovský výhľad. Miesto ako stvorené na „vyčistenie“ nadbytočných myšlienok. No na samotnom výhľade už nepanuje taká pokojná atmosféra, ako cestou k nemu.

Slovenský Raj

Je to miesto, ktoré obľubujú aj horolezci. Najmä kvôli veľmi dobrému prístupu na samotnú skalu, ktorá je ukončená výhľadom. Spolu s inštruktorom a s prenajatou výbavou sa pomaličky „škriabu“ hore, pokiaľ vládzu aj začiatoční horolezci. Z tohto miesta je za ideálnych poveternostných podmienok vidieť aj Tatranské štíty. Na druhej strane sa postupne dvíhajú kopce Slovenského raja a pomyselnými dotykmi sa načahujú za bielymi oblakmi.

Opatrnosti nikdy nie je dosť a ani toto miesto nie je výnimkou. Akoby pre výstrahu to „podčiarkujú“ svietniky a vence kvetín, ktoré tu ležia na pamiatku tým, čo túto zhruba 80-metrovú prírodnú roklinu už navštívili, no nikdy sa sem ani domov nevrátia.

Cesta plná zelene, zurčania horského potoka, s malými jaskynkami, studničkami a jazierkami bol ten najlepší relax, aký som mohol dostať.

Ďalšie miesto v Slovenskom raji bol Prielom Hornádu. Toto je už dlhšia trasa a tiež sa dá podniknúť viacerými smermi. Zvolil som cestu po hrebeňovke, plnej fascinujúcich výhľadov, končiacej na Kláštorisku. Tu sú dodnes rozvaliny starého komplexu budov, ale aj občerstvenie v podobe horskej chaty. Jej interiér nepripomína miesto, kde sa chata nachádza, ale skôr režim minulý. Aj toto má, samozrejme, svoje čaro, ktoré sa rýchlo rozplynulo hneď potom, ako som si všimol ceny za občerstvenie.

Ďalšou križovatkou túlania v raji bola Suchá Belá. Strmé kopce obrastené zelenými ihličnanmi nahradili zmiešané lesy a pozvoľne tečúce koryto rieky, ktoré sa kľukatilo ako svetoznáma juhoamerická Amazonka.Slovenský RajPo chvíli prekonávania lesných chodníkov sa v čoraz väčšej miere začali striedať s úzkymi kovovými schodíkmi. Tie boli nejedenkrát nainštalované a upevnené priamo v skalách. Pod nohami tak bolo vďaka nim len niekoľkometrové vzduchoprázdno. Trasa, ktorá skoro identicky lemuje koryto rieky, je tak skvelým spojením medzi človekom a prírodou.

Nielen tu v Slovenskom raji, ale v každých horách je počasie nevyspytateľné. To sa potvrdilo aj teraz. Zhruba v polovici lozenia po visutých lavičkách Prielomu Hornádu sa mi nad hlavou strhla poriadna búrka. V sprievode hrmenia, bleskov a ľadových krúp sa tak trek stal o niečo nebezpečnejší. Rozmočený terén a klzké kovové lavičky prechod spomalili ešte viac. Našťastie sa mi podarilo dostať sa už do bývalej rómskej kolónie Letanovce, ktorú len prednedávnom premiestnili o niekoľko kilometrov ďalej aj kvôli problémom medzi chatármi, turistami a neprispôsobivými občanmi Letanovskej rómskej osady.Slovenský RajUzimený a zmoknutý som sa rozhodol, že nasledovný a zároveň posledný deň v Slovenskom raji si doprajem trochu relaxu a upustím od 30 km peších presunov. Avšak ráno, po východe slnka, ktoré svojimi teplými lúčmi prebúdzalo okolie do nového slnečného dňa, mi nedalo zostať nečinný. Relaxovať predsa môžem, keď bude pršať! Zvolil som teda najmenej náročnú trasu a pobral sa k Letanovskému Mlynu. Cesta plná zelene, zurčania horského potoka, s malými jaskynkami, studničkami a jazierkami bol ten najlepší relax, aký som mohol dostať.

Teraz mi je celkom jasné, prečo je toto miesto v mapách značené pod menom Slovenský raj.

Text a foto: Aleš Tvrdý