Abarth – 70 rokov so škorpiónom v znaku

144
Abarth
Fiat 500 Abarth a pretekársky okruh Monza patria neodmysliteľne k sebe. Vozidlo tu dosiahlo šesť medzinárodných rýchlostných rekordov.

Carlo Abarth bol muž, ktorý vyrobil viac automobilov než Lotus, vlastnil viac vozidiel ako Gordini a vytvoril viac medzinárodných rekordov ako Porsche. 750 víťazstiev, 113 medzinárodných a 5 svetových rekordov. To je bilancia malej firmy s veľkým automobilovým srdcom.

Carlo Abarth, vlastne Karl Abarth, sa narodil v novembri 1908 vo Viedni a jeho životná dráha bola naplnená takým myšlienkovým bohatstvom, že sa to ani nechce veriť. Už ako chlapec zrýchlil svoju kolobežku tým, že vzal kožený opasok od nohavíc a priklincoval ho na drevené kolesá. Vďaka ich zlepšenej priľnavosti v pretekoch ľahko porazil svojich kamarátov. Po skončení školskej dochádzky Karl Abarth nešiel hneď do učenia, ale pracoval v rôznych viedenských podnikoch zaoberajúcich sa výrobou a úpravami motorov. Získané skúsenosti potom vzápätí zúročil v motocyklovom športe.

Abarth
Fiat Abarth 131 Rally vo farbách talianskych aerolínií kraľoval na súťažiach v roku 1978 a 1980. Za volantom sedeli legendárni jazdci Marku Alén a Walter Röhrl.

Rozhodujúci míľnik

Keď mal dvadsať rokov, prvý raz vyhral na starom britskom stroji Grindle-Peerless preteky v Salzburgu; bolo to v roku 1928. Po tomto víťazstve na seba upozornil ďalšími úspechmi na motocykloch značiek James a DKW. V tom čase vznikol aj prvý stroj jeho vlastnej konštrukcie, „dvestopäťdesiatka“ s vodou chladeným motorom. V roku 1930 Abarth musel pre ťažkú ​​nehodu svoju nádejnú kariéru prerušiť. Už o dva roky neskôr sa však opäť objavil na pretekoch, tentoraz so sajdkárou Sunbeam. V roku 1934 spôsobil veľký rozruch, keď si to na sajdkáre rozdal s legendárnym rýchlikom Orient-express idúcim z Ostende do Viedne. Prvý súboj prehral – na vine boli dlho stiahnuté závory – pri druhom pokuse však zožal vavríny víťazstva, keď do cieľa došiel o dvadsať minút skôr ako jeho súper na koľajniciach.

Abarth
Na tomto aerodynamickom vozidle označenom „750“ spolupracoval Carlo Abarth so známym dizajnérskym štúdiom Bertone.

Na motocykloch vyhral päťkrát európsky šampionát. Počas druhej svetovej vojny Abarth utiekol pred Hitlerom do talianskeho Merana, odkiaľ pochádzala jeho rodina a kde si zároveň zmenil krstné meno na Carlo. Tu sa zoznámil okrem iného s Ferrym Porschem, synom Ferdinanda Porsche, rodáka z Vratislavíc pri Liberci. Jeho prostredníctvom spoznal talianskeho legendárneho pretekára Tazia Nuvolariho. Spoločne založili taliansku konštrukčnú kanceláriu firmy Porsche, nazvanú Compagnia Industriale Sportiva Italia (CIS Italia, neskôr premenovaná na Cisitalia). Zároveň sa zapojili do zaujímavého projektu monopostu Cisitalia, ktorého výsledkom sa stal rýchly spider 1100. Toto bol zrejme rozhodujúci míľnik jeho kariéry. Zároveň sa stal šéfom pretekárskeho tímu Cisitalia a podieľal sa tak na mnohých víťazstvách jeho jazdcov Nuvolariho, Farina a Taruffiho.

Abarth
Carlo Abarth zasadol do pretekárskeho vozidla ešte vo svojich 57 rokoch, pretože motoršport jednoducho miloval.

Vznik pred 70 rokmi

Finančné problémy však viedli k ukončeniu činnosti firmy. Jej majiteľ Pierro Dusio venoval Abarthovi namiesto peňažného vyrovnania tri pretekárske automobily a dva kompletné podvozky. Ten spoločne s Armandom Scagliarinim založil v roku 1949 podnik Abarth & Co., a založil tiež vlastnú pretekársku stajňu Squarda Carlo Abarth. Do znaku firmy umiestnil svoje znamenie zverokruhu – škorpióna. Hneď v prvom roku vyhrali vozidlá Abarth osemnásť pretekov. So štyrmi športovými vozidlami Cisitalia sa zúčastnili napríklad aj na pretekoch Mille Miglia, v ktorých dvojica Scagliarini a Maggio zvíťazila v triede 1100 cm³ a ​​celkovo ju klasifikovali na piatom mieste. Ani sa niet čomu čudovať, pretože Carlo Abarth mal veľký cit, ako zvýšiť výkon aj objem malých motorov, a práve táto filozofia ho preslávila.

Abarth
Okruhové verzie Fiatov v úprave Abarth boli v šesťdesiatych rokoch ozdobou pretekárskych okruhov.

Začiatok spolupráce s Fiatom

Prvý automobil označený ako Abarth 204A predstavili na turínskom autosalóne v roku 1950. Vznikol na báze spider Cisitalia a dosahoval rýchlosť 190 km/h. Motor s objemom 1090 cm³ bol prevzatý z Fiatu 1100 a, samozrejme, ďalej vylepšený. Vyznačoval sa visutými ventilmi, magnetovým zapaľovaním, dvoma karburátormi a zvláštnymi zaoblenými výfukmi, čo bola špecialita Carla Abartha. Vozidlo tiež vynikalo aerodynamickými vlastnosťami a nízkou hmotnosťou. Tazio Nuvolari vyhral s vozidlom Abarth 204 Sport svoju triedu v pretekoch do vrchu Palermo – Monte Pellegrini.

Abarth
Carlo Abarth sa svojím obchodným duchom a pretekárskym srdcom nezmazateľne zapísal do automobilových dejín.

Jeho princípom bol poriadok, čistota a presnosť ako predpoklad úspechu.

Carlo Abarth začal spolupracovať s množstvom výrobcov súčiastok a sám rozbehol výrobu výfukov (prvý motocyklový výfuk vyrobil Carlo už v roku 1928), sacích potrubí, ventilových pružín, ventilov, prevodoviek s vtedy módnym radením pod volantom atď. Ročne predal okolo štyri a pol tisíc kompletných výfukových systémov a rozvážal ich malými dodávkami po celom Taliansku. Typom 204A sa datuje začiatok jeho spolupráce s Fiatom a v nasledujúcich rokoch vznikli početné kupé na báze prepracovaných modelov Fiat s karosériami Bertone, Boano, Ghia alebo Pininfarina. Zo spojenia Abarth-Boano vznikol v roku 1955 tucet športových spiderov 207A s oddelenými kokpitmi a dverami iba na strane vodiča. Vozidlá boli určené pre USA, kde však výraznejší úspech nezaznamenali. Osemnásť víťazstiev Scuderie Abarth hneď v prvom roku existencie firmy môžeme označiť za senzáciu. Silnejšie automobily napodiv nemali proti pretekárskym trpaslíkom veľkú šancu. Napríklad v jednom z talianskych pretekov do vrchu zvíťazil 1,2-litrový monopost Abarth s trojminútovým náskokom pred dvojlitrovým Ferrari.

Abarth logo
Abarth logo

Vlk v rúchu baránka

V polovici roka 1956 začal Carlo Abarth pripravovať projekt modelu 750 odvodeného od svetoznámeho Fiatu 600. Zväčšil zdvihový objem motora zo 633 cm³ na 748 cm³, čím vzrástol výkon zo 14 na 31 kW a maximálna rýchlosť na 130 km/h. Dopyt prekonal všetky očakávania, preto objem štvorvalcového motora postupne narástol zo základného objemu zabudovaním karburátora Solex na 850 cm³. Ďalšie zmeny urobil na brzdovej sústave, vpredu malo vozidlo kotúčové brzdy, a tiež na chladiacom obehovom okruhu, ako to dokazuje charakteristický prídavný chladič pod predným nárazníkom. Vrcholom potom bola litrová verzia s neuveriteľným výkonom 80 kW. Ide o jeden z najslávnejších športových automobilov.

Medzi najväčšie úspechy patrí druhé, tretie a štvrté miesto v Rallye Monte Carlo v roku 1975.

Fiat Abarth 750 vytvoril v objemovej triede do 1100 cm³ viacero medzinárodných rekordov: Napríklad vo vytrvalostných jazdách počas 24 a 72 hodín dosiahol priemernú rýchlosť 167,722 km/h, resp. 186,687 km/h. Podobným vývojom ako „šesťstovka“ prešiel aj menší Fiat 500, ktorý sa objavil na trhu v roku 1957 a v úprave Abarth sa dostal na pretekárske trate o rok neskôr. V šesťdesiatych rokoch dvadsiateho storočia zbieral „vlk v rúchu baránka“, ako Abarth prezývali, úspechy v pretekoch do vrchu aj na okruhoch, predovšetkým v triedach do 850 cm³, do 1000 cm³ a ​​do 2000 cm³. Napríklad slávny nemecký jazdec Hans Herrmann, okrem iného v rokoch 1962 až 1965 továrenský jazdec, vyhral v roku 1963 preteky 500 km Nürburgringu. Zaujímavá historka sa viaže aj k Johannovi Abtovi, ktorému sľúbili, že bude riadiť továrenské autá zadarmo, ak vyhrá všetky preteky, v ktorých bude štartovať. To sa mu takmer podarilo, lebo z tridsiatich závodov vyhral dvadsaťdeväť a raz bol druhý.

Spoločne s Fiatom

Carlo Abarth spolupracoval, samozrejme, aj s mnohými talianskymi karosármi z ďalších automobiliek, najviac však s Fiatom. V roku 1961 s ním uzavrel zmluvu na dodávky jeho automobilov bez súčiastok, ktoré potom dolaďoval vlastnými brzdami na predných kolesách, kľukovými hriadeľmi, karburátormi a výfukmi. Vďaka tomu sa Fiat Abarth 750 Corsa či 1000TC, ale trebárs aj Simca Abarth Coupé dočkali ocenenia od mnohých známych jazdcov vtedajšej doby. Taktiež mnohí veľkí jazdci začínali svoju kariéru za volantom Abartha. Za všetkých menujme Toine Hezemanna, Jacky Ickxa alebo Artura Merzaria.

Abarth
Abarth sa vo svojich športových úpravách orientoval predovšetkým na motory s nízkym objemom.

Firma vyvinula aj športové prototypy, ako napríklad Abarth Sport Spider 2000 alebo v roku 1967 dokonca dvanásťvalec s objemom šesť litrov a výkonom šiestich stoviek koní. Skôr, než sa automobil dostal na dráhu, medzinárodná federácia obmedzila objem na tri litre; projekt sa skončil a spolu s ním aj trojlitrový spider s vidlicovým osemvalcom. Úzke kontakty s Fiatom, ktorého predstavitelia si spojenie s Abarthom nesmierne vážili, nakoniec v roku 1971 viedlo k predaju preslávenej firmy turínskemu koncernu. Pretekárske oddelenia odkúpil Enzo Osella a Abarth sa stal súčasťou pretekárskeho oddelenia Fiatu. Začal sa venovať príprave súťažných špeciálov pre rely. Prvým bol Fiat 124 Abarth so zážihovým štvorvalcom s objemom 1,8 litra a s výkonom 93 kW (126 k), v súťažnom prevedení dosahoval až 129 kW (175 k). Medzi najväčšie úspechy patrí druhé, tretie a štvrté miesto v Rallye Monte Carlo v roku 1975.

Abarth
Fiat Abarth 1000 SP z roku 1966 dosahoval rýchlosť až 225 km/hod.

So svetovým titulom

V roku 1976 sa objavil na scéne oveľa úspešnejší Fiat 131 Abarth, ktorý mal v základnom prevedení s dvojitým karburátorom výkon 103 kW (140 k), zatiaľ čo „ostrá“ rely verzia s dvojlitrovým šestnásťventilovým motorom až 164 kW (223 k). S týmto automobilom sa stali fínsky jazdec Markku Alen v roku 1978 a Nemec Walter Röhrl o dva roky neskôr majstrami sveta. Okrem toho spoločne s Bernardom Darnichom, Jean-Claude Andruetom a ďalšími jazdcami vybojovali pre Fiat svetové prvenstvo v šampionáte značiek. Fiat 131 Abarth vyhral spolu osemnásť súťaží majstrovstiev sveta. Posledného veľkého úspechu sa, bohužiaľ, Carlo Abarth už nedočkal, lebo zomrel 24. septembra 1979.

Abarth
Slávne výročie oslavuje Abarth po svojom – špeciálnou edíciou „70th Anniversary“, okrem iného pri modeli 124 Spider.

Odišla tak jedna z legiend automobilového športu. V roku 2007, v rámci stratégie koncernu Fiat, prišlo k obnoveniu značky Abarth, keď bola založená spoločnosť Abarth & C S.p.A. To je už však iná história. Sám Enzo Ferrari skladal klobúk pred Carlom Abarthom, ktorý v rokoch 1949 až 1971 postavil cez dve stovky vlastných vozidiel. Carlo Abarth sa preslávil tým, že dokázal s veľkým citom zvýšiť výkon aj objem malých motorov. Jeho ľahké a výkonné automobily čoskoro získali povesť neporaziteľnosti a vyhrávali jeden pretek za druhým. To bola jedinečná reklama aj pre Fiat, ktorý ho odmenil za každé prvé alebo druhé miesto. Jeho princípom bol poriadok, čistota a presnosť ako predpoklad úspechu.

Text: Tomáš Vaněk, Jindřich Lasík, foto: Jindřich Lasík, Abarth