Umenie ako reakcia, reakcia ako snaha o zmenu

133
Interview
Martin Bízik, kreatívna platforma Doboška, akcia Zdieľanie dobrôt, Banská Bystrica, 2019

Dominika Kolačkovská a Martin Bízik študujú v Ateliéri digitálnych médií na Fakulte výtvarných umení Akadémie umení v Banskej Bystrici.

Vo svojej tvorbe využívajú nové médiá, prostredníctvom ktorých vytvárajú zaujímavé inštalácie a interaktívne objekty reflektujúce aktuálne spoločensko-politické a občianske témy.

Dominika, práve si ukončila bakalárske štúdium. Tešíš sa na pokračovanie na magisterskom stupni? Aké témy budeš ďalej rozvíjať?

Samozrejme, veľmi sa teším na pokračovanie v štúdiu. V magisterskom stupni budem naďalej rozoberať problematiku chýb a slobodnej vôle, ktorými sa už dlhšie zaoberám. Zameriam sa pritom na diváka, ako na hlavného participanta, dekódujúceho diela na základe jeho aktuálnej životnej situácie a schopnosti adaptácie a tolerancie chýb. Intervenciami vo svojich dielach sa pokúsim ovplyvniť spôsob jeho vnímania a myslenia.

Dominika Kolačkovská
Dominika Kolačkovská

Martin, v ktorom ročníku momentálne študuješ? Čím sa podľa teba Ateliér digitálnych médií líši od ostaných ateliérov a prečo si sa preň rozhodol?

Práve som dokončil tretí ročník. Ku koncu strednej školy som uvažoval, čo od seba vlastne po skončení školy očakávam, a či to, čo študujem, ma naozaj napĺňa. Rozhodol som sa upustiť od grafiky, ktorej som sa predtým venoval, a skúsiť nájsť niečo iné, čo pre mňa bude nové a inšpirujúce. Práve to bol dôvod, pre ktorý som sa rozhodol študovať v Ateliéri digitálnych médií profesora Michala Murina. Jeho najdominantnejší rozdiel oproti iným ateliérom je v tom, že naši študenti inklinujú viac k interaktívnym inštaláciám. Divákov tým pádom nenechávajú len v roli pozorovateľov, ale ich aj aktívne zapájajú do svojich diel.

Dominika, prostredníctvom multimédií sa venuješ prevažne aktuálnym spoločenským a sociálnym témam. Akým spôsobom reflektuješ túto problematiku?

Snažím sa reflektovať aktuálne dianie a sociálne či spoločenské problémy v systéme. Reagujem na systém, ktorý je nutné rekonštruovať. Vidím potrebu pripomínať ľuďom prostredníctvom vizuálneho umenia situáciu, v ktorej sa nachádzame, aby sami pocítili potrebu zmeny. Množstvo ľudí rezignovalo v snahe o zmenu na základe udalostí po roku 1989. Pomocou interaktívnych inštalácií sa vo svojej tvorbe snažím vytvárať priestor pre diváka, v ktorom je nútený uvažovať o chybách, prípadne hľadať ich riešenie.

Martin, ty sa vo svojom autorskom programe zase často zaoberáš fenoménom cenzúry. Čo ťa priviedlo k tejto téme?

To, čo ma viedlo k záujmu zaoberať sa cenzúrou, bol fakt, že sa zaujímam o veci verejné. Ak človek sleduje aktuálne dianie (nielen) na politickej scéne, tak sa v momente, keď mu niečo prekáža a príde mu to neprijateľné, snaží okrem pozorovania aj nejako prispieť k zmene. I keď možno málom. Ja som možnosti prispenia a vyjadrenia našiel aj vo svojej umeleckej tvorbe. To, že som sa o túto tému dlhodobo zaujímal, mi len napomohlo k hľadaniu správnej formy ako cenzúru vo svojich dielach zachytiť.

Interview
Martin Bízik, Reakcia, grafika, umelecká reakcia na vraždu novinára Jána Kuciaka a jeho snúbenice Martiny Kušnírovej v rámci iniciatívy vizuálnych umelcov s názvom REAKCIA, 2018

Akými prostriedkami sa z tvojho pohľadu dá proti cenzúre bojovať?

V prvom rade nestačí cenzúru len nevytvárať, ale taktiež nezatvárať oči pri jej výskyte a otvorene o nej hovoriť. Netreba ju podceňovať, ale venovať jej dostatočnú pozornosť, pretože cenzúra zároveň otvára priestor hoaxom a konšpiráciám. Tie sú následne pre niektorých ľudí častým zdrojom informácií.

Tento rok si bol organizátorom a zároveň aj vystavujúcim na podujatí MIKROFESTIVAL PERCEPCIA, Rok od vraždy v Banskej Bystrici, ktorý sa konal na počesť novinára Jána Kuciaka a jeho snúbenice Martiny Kušnírovej. Ako sa zrodila myšlienka organizovať tento festival? Čo na ňom diváci mohli vidieť?

Myšlienka spraviť v Banskej Bystrici umeleckú intervenciu na počesť Jána a Martiny sa zrodila spontánne, krátko po vražde. Spolu so spolužiačkou Gabrielou Birošovou sme uvažovali, čo by bola tá najvhodnejšia forma aktivity. Vyšiel nám z toho mikrofestival, nakoľko sme poznali aj ďalších ľudí od nás z Akadémie umení, ktorých v tvorbe ovplyvnila práve udalosť z februára 2018. Medzičasom sme s ďalšou spolužiačkou Viktóriou Jehlárovou spoluzaložili občianske združenie Doboška, prostredníctvom ktorého sme mikrofestival aj organizovali. Pri vyberaní diel sme chceli zvoliť široké spektrum umenia. Tým pádom diváci mohli vidieť rôzne médiá – od maľby cez interaktívne inštalácie až po premietanie dokumentu. Mikrofestival sa konal presne rok od vraždy Jána a Martiny, takže sme sa rozhodli diela vystaviť aj pri spomienkovom zhromaždení na námestí v centre, kde si ľudia mohli priblížiť, ako túto udalosť vnímajú mladí umelci a študenti. Väčšiu časť výtvarných diel sme vystavili v alternatívnom priestore Záhrada – centrum nezávislej kultúry.

Dominika, ty si taktiež vystavovala na MIKROFESTIVALE PERCEPCIA. Téma vraždy Jána Kuciaka v tvojej tvorbe pomerne výrazne rezonuje. Priblíž nám, prosím, niektoré diela, ktoré reflektujú udalosti okolo vraždy.

Často sa zaoberá problematikou skrytej cenzúry, ktorá pod rúškom takzvanej demokracie a slobody slova zamedzuje vyjadriť autentický názor alebo ho deformuje.

Pre spomínaný mikrofestival som vytvorila dielo s názvom Záver článku chýba, dokončme ho my. (2019). Inštalácia pozostávala z digitálnych panelov, na ktorých sa zobrazoval posledný článok Jána Kuciaka pred vraždou. Využila som textové chyby, ktoré znázorňovali samotnú chybovosť systému. Divák sa prostredníctvom tohto diela dostal do situácie, kedy aj napriek prítomným chybám dokázal článok súvisle prečítať. Stalo sa tak vďaka jeho imunite voči chybám v systéme, na ktoré sme si už zvykli. Touto prácou som sa snažila zobraziť, respektíve vysvetliť, prečo sme na námestiach a nestačí nám, čo sa doteraz vyšetrilo. Podobne som na tému vraždy Jána Kuciaka reagovala aj v prípade diela Nestačí (2018), kde som za využitia archívnych pragotrónov reflektovala udalosti minulého roka, pretože ľuďom nestačí, čo sa doteraz udialo a očakávajú zmenu. Spleť káblov, na ktorej sa dielo zakladá, symbolizuje prepojenie miest, v ktorých sa uskutočnili verejné protesty.

Myslíš si, že vizuálne umenie dokáže ponúknuť mienkotvorný pohľad na takú závažnú tému?

Tieto udalosti v spoločnosti vyvolali vlnu komunikácie. Vizuálne umenie tak vytvára otázky, na ktoré hľadáme odpovede, prípadne možné stratégie, ako problém riešiť. Ľudia sa združovali a debatovali o tom, ako postupovať ďalej, to môžeme vidieť aj v prípadne vzniku platformy Za slušné Slovensko. Ja osobne sa vo svojej tvorbe zameriavam najmä na chybovosť v systéme, vďaka ktorej sa aj vražda udiala. Je smutné, že to muselo zájsť až tak ďaleko, aby si ľudia uvedomili, že bez zmien to ďalej nepôjde.

Interview
Dominika Kolačkovská, dielo Err()r: 404, prezentácia na festivale DOM 2019 AutoCorrect, Nová Cvernovka, Bratislava, detail

Martin, okrem výtvarnej tvorby, ako už bolo povedané, sa venuješ aj občianskemu aktivizmu. Si členom kreatívneho združenia Doboška. Čomu sa v rámci neho venujete?

Dobošku sme oficiálne založili začiatkom roka 2019. Naším cieľom je do povedomia priniesť spôsob vytvárania sociálnej inklúzie a snažiť sa kreatívnou formou napomáhať iným občianskym združeniam, neziskovým organizáciám, umeleckým zoskupeniam a jednotlivcom. Snažíme sa o eliminovanie súčasnej neznášanlivosti voči minoritám.

Dominika, venuješ sa aj ty občianskemu aktivizmu alebo sa týmito témami zaoberáš skôr prostredníctvom výtvarnej tvorby?

Týmto témam sa venujem skôr prostredníctvom výtvarného prejavu, no po udalostiach minulého roka bolo priam nemožné nebyť občiansky aktívnym.

Myslím si, že vizuálne umenie dnešnej doby výrazne ovplyvňuje komunikáciu.

Obaja ste sa nedávno zúčastnili podujatia DOM 2019 AutoCorrect v Novej Cvernovke v Bratislave. Festival sa zaoberal problematikou nových technológií a médií vo vzťahu k hoaxom a konšpiračným teóriám, ale aj korektnosťou na internete a v medziľudských vzťahoch. Čím vás téma festivalu oslovila a čo ste na ňom prezentovali?

D: Téma sa istým spôsobom približovala k môjmu bakalárskemu projektu ERR()R: 404, z hľadiska čítania chybne zobrazených informácií. Chyby v mojom diele nastávali na strane maximálneho rozhrania výkonu digitálneho panelu. Využila som k tomu mohutnú konštrukciu lešenia, na ktorej boli rôznorodo rozmiestnené panely používané v MHD. Prostredníctvom nich som divákovi umožnila nahliadnuť do sveta médií a aktuálneho diania pomocou RSS systému. Text sa každodenne aktualizoval, bol degenerovaný alebo vytrhnutý z kontextu. Prostredníctvom ERR()R: 404 som zhmotnila zobrazenie chýb a vytvorila priestor, v ktorom divák mohol uvažovať nad ich konotáciami.

M: Téma podujatia ma oslovila najmä tým, že som sa vo svojej tvorbe zaoberal rovnakou problematikou. Vystavené bolo moje dielo s názvom Censored (2018), ktoré mi prišlo ako dobrá voľba pre tohtoročnú tému festivalu DOM.

Interview
Dominika Kolačkovská, dielo Nestačí, interaktívna inštalácia, prezentované na výstave NO POWER NO ART/Creative Playgrounds vol. 3, Kunsthalle Košice, 2019

Máte pocit, že vizuálne umenie dokáže byť vhodnou kritickou platformou pre túto problematiku a osloviť aj laického diváka?

D: Myslím si, že vizuálne umenie dnešnej doby výrazne ovplyvňuje komunikáciu. Poukazuje aj na problematiku typu fake news či dezinformácií. Má vplyv na masu ľudí, ako aj na jednotlivca. Je dôležité sa tejto téme venovať a komunikovať.

M: Umenie by malo diváka vždy osloviť. Pri vizuálnom umení sa ten pocit možno dokáže ešte viac znásobiť. Je to tým, že veľa diel býva interaktívnych, vďaka čomu sa diváci svojou participáciou dokážu dostať bližšie k téme a priamo sa s ňou konfrontovať.

Dominika Kolačkovská (1996, Košice) je čerstvou absolventkou bakalárskeho štúdia v Ateliéri digitálnych médií na Fakulte výtvarných umení AU v Banskej Bystrici. Už počas štúdií vystavovala na renomovaných skupinových výstavách KEBABB (Považská galéria umenia v Žiline, 2017) a Creative Playgrounds (Kunsthalle Košice, 2017 a 2019). Venuje sa fotografii, videoinštalácii, interaktívnym a zvukovým projektom, v ktorých reflektuje najmä sociálne a spoločenské témy.

www.idm.aku.sk/dominika‑kolackovska

Interview
Martin Bízik pri svojom diele Voľným pohybom, 2019

Martin Bízik (1996, Martin) je aktuálne študentom Ateliéru digitálnych médií na FVU AKU BB. Vo svojej tvorbe sa venuje vytváraniu interaktívnych zvukových objektov, inštalácií a videí, ktoré zohľadňujú antropometrické hodnoty. Často sa zaoberá problematikou skrytej cenzúry, ktorá pod rúškom takzvanej demokracie a slobody slova zamedzuje vyjadriť autentický názor alebo ho deformuje. Je aktivistom a spoluzakladateľom kreatívnej platformy Doboška.

www.idm.aku.sk/martin‑bizik

Text: Marianna Brinzová, foto: Dominika Kolačkovská, Martin Bízik, Gabriela Birošová, Ondrej Urban