Ekvádor – farebnosť a príroda

110
Ekvádor
Najznámejší ekvádorský vodopád Pailon del Diablo v celej svojej mohutnej kráse aj spoločne s autorom v ľavom dolnom rohu.

Ekvádor je malá krajina na severozápade Južnej Ameriky, ktorá susedí s Kolumbiou a Peru a zo západu ju obmýva Tichý oceán. V porovnaní s veľkosťou okolitých štátov je Ekvádor naozaj malý, ale až keď ste v ňom, uvedomíte si, že táto krajina má naozaj všetko.

Okrem púšte ponúka turistovi čokoľvek z oblasti prírodných krás, na malom kúsku teritória skrýva mnoho typov krajiny, a preto je to jedna z najkomplexnejších a zároveň najmenších krajín na latinskoamerickom kontinente.

Ako je Slovensko rozdelené na západ, stred a východ, Ekvádor je podobne rozdelený na štyri nasledujúce regióny: pobrežie s priľahlými časťami vo vnútrozemí, Andy, Amazónia a Galapágy. Každý z regiónov má svoj vlastný typ podnebia, počasia, teploty, obyvateľstva, tradícií či gastronómie. Keď máte na pláži v Puerto López krásnych 35°C a pražíte sa na rovníkovom slniečku na pláži, v ten istý čas chodia ľudia v historickom meste Ibarra naobliekaní až po uši (teplota okolo 8°C) a zároveň sú vo vnútri Amazonského pralesa Indiáni z kmeňa Huaorani polonahí, pretože v miestnej vlhkosti a s teplotou 25°C im je naozaj horúco.

Ekvádor
Takto voľne pohybujúce sa korytnačky slonie vidno v Komplexe mokradí na ostrove Isabela na Galapágoch. V pozadí sú kaktusy majúce podobu vysokých stromov, aby ich miestne zvieratá nemohli len tak ľahko zjesť.

Farebnosť

Keď sa povie Latinská Amerika, hneď si vybavím farebnosť a temperament. Farby celej dúhy sú prítomné v každej jednej krajine, doslova na každom rohu. Niekedy počas mojich dobrodružných ciest vyhľadávam pestrofarebné miesta a kochám sa pri ich fotení. Tie najfarebnejšie miesta z Ekvádoru vám predstavím…

Esmeraldas

Ekvádor je skrátka stelesnením rôznorodosti a odlišnosti, ale práve v tom tkvie jeho krása.

Esmeraldas je najfarebnejšia provincia Ekvádoru. Nielen doslovne samotnými farbami, ale aj farbou pleti miestneho obyvateľstva. Práve táto provincia je domovom afro-ekvádorského obyvateľstva. Väčšina krajín Latinskej Ameriky má svoju afro-komunitu, ktorá sa zdržiava zvyčajne v jednej provincii či na jednom území krajiny. V Ekvádore je to práve najsevernejšia provincia ležiaca na severozápade krajiny, obmývaná Tichým oceánom zo západu a susediaca s Kolumbiou zo severu. Hlavným mestom provincie Esmeraldas je mesto s rovnomenným názvom. Pôvod slova Esmeraldas sa nachádza v slove ,,emerald”, čo v preklade znamená smaragd, teda zelený drahokam. Esmeraldas preto dostalo takýto názov, pretože sa na území tejto provincie vyskytovali veľké ložiská spomínaného drahokamu.

Mesto Esmeraldas leží na pobreží Tichého oceánu a takisto aj pri ústí rieky Esmeraldas, čo z neho robí hlavný prístav severozápadného Ekvádoru. Mesto je hlavným obchodným uzlom pre poľnohospodárske a rezbárske zdroje regiónu, je koncovým bodom trans-ekvádorského plynovodu a taktiež sa môže pochváliť menším letiskom. Nové nábrežie zvané Malecón de Las Palmas bolo postavené v roku 2016 a je príjemným miestom, kde môžete zobrať svoju rodinku a pri pár koktejloch alebo obede z morských plodov si spoločne vychutnáte skvelú plážovú atmosféru s množstvom ďalších miestnych ľudí.

Ekvádor
Prierez najfarebnejšej ulice Ekvádoru zvanej Nuestra Señora de Lourdes v Loje

Esmeraldas je epicentrom afro-ekvádorskej populácie a s trochou šťastia nájdete na uliciach očarujúce marimby a tanečné predstavenia. Marimba je totižto symbol miestnej afro-komunity. Je to perkusívny hudobný nástroj pozostávajúci zo súboru drevených tyčí, ktoré sa udierajú gumenými paličkami a vznikajú z toho nádherné tóny. Slovom marimba sa označuje aj tradičný esmeraldský ženský kroj hrajúci všetkými farbami, ktorý si obliekajú miestne ženy na tradičné slávnosti. Kultúrne centrum mesta vyzdvihuje rôzne pôvodné indiánske kultúry, ktoré predchádzali španielskej koloniálnej ére, ako aj príležitostné koncerty s afro-ekvádorskými rytmami.

Keďže väčšina obyvateľstva je čiernej farby pleti a majú afrických predkov, aj futbal vedia hrať lepšie ako zvyšok krajiny. Futbal je v Ekvádore národným športom číslo jedna a zohráva v srdciach ľudí nenahraditeľné miesto. Provincia Esmeraldas sa považuje za liaheň najlepších futbalových hráčov tejto krajiny. Ekvádor má aj v súčasnosti najviac hráčov z afro-komunity spomedzi všetkých krajín na kontinente.

Mesto Esmeraldas je pre mňa stelesnením dúhových farieb a nekonečnej farebnosti. Ekvádor je síce celý farebný, ale Esmeraldas výrazne dominuje na zozname najfarebnejších miest. My Slováci si len ťažko dokážeme predstaviť, že na všetkých uliciach je každý jeden domček inej farby dúhy, či už matnej alebo krikľavej. Esmeraldas je naozaj také. Je jedno, či sa zdržiavate okolo samotného centra mesta, alebo sa vyberiete trochu ďalej od centra do turistami vôbec nenavštevovaných štvrtí. Všade budete mať niečo dočinenia s farbami.

Ekvádor
Pohľad zvrchu na celú lagúnu Quilotoa spolu so somárikom, ktorých miestni obyvatelia využívajú na prepravu turistov.

Quito

Quito (oficiálny celý názov San Francisco de Quito) je, ako všetci viete, hlavné mesto Ekvádoru. Rozprestiera sa v strede severnej časti krajiny v ekvádorských Andách. Je síce hlavným mestom, ale v počte obyvateľov na prvom mieste figuruje mesto Guayaquil. Na rozdiel od pobrežného Esmeraldas je Quito vysoko položené, nadmorská výška okolo 3 000 m n. m. z neho robí druhé najvyššie položené hlavné mesto na celom svete.

K Ekvádoru patria aj tisíc kilometrov vzdialené Galapágy.

Každé hlavné mesto na svete má svoj symbol. Bratislava má hrad, Quito má El Panecillo. El Panecillo (zo španielskeho jazyka – malý kúsok chleba) je 200 metrov vysoký vrchol sopečného pôvodu, ktorý sa nachádza medzi južným a centrálnym Quitom. Jeho vrchol je vo výške 3 016 m n. m. V roku 1976 postavili na samotnom vrchole El Panecillo 45 metrov vysokú kamennú sochu Madony. Miestni obyvatelia tvrdia, že je jedinou pannou na svete s krídlami ako anjel. Vrch El Panecillo, pochopiteľne, s týmto gigantickým monumentom, patrí k najnavštevovanejším turistickým atrakciám v hlavnom meste.

Zo samotného vrchu sa vám naskytne najlepší výhľad na celé Quito, počas ktorého uvidíte farebnosť tohto mesta. Na severozápad od sochy sa nachádza štvrť San Roque, ktorá je doslova obsypaná malými domčekmi všetkých dúhových farieb. Okrem San Roque sú aj iné štvrte na podobný štýl, a preto je Quito na zozname najfarebnejších miest v Ekvádore.

Ekvádor
V srdci Amazonského pralesa s príslušníčkou indiánskeho kmeňa Huaorani.

Loja

V južnej časti Ekvádoru sa nachádzajú tri veľké mestá – Cuenca, Loja a Machala. No a práve Loja je najjužnejšie položeným väčším mestom v krajine, z ktorého sa južnejšie putuje už iba do Peru. Loja (oficiálnym celým názvom Ciudad de la Inmaculada Concepción de Loja) je hlavným mestom rovnomennej provincie Loja. Mesto má 180 000 obyvateľov a leží vo výške asi 2 000 m n. m. Loja má bohatú tradíciu v oblasti umenia a z tohto dôvodu je známa ako hudobné a kultúrne hlavné mesto Ekvádoru, ktoré zároveň patrí k jedným z najstarších.

Loja je považovaná za mesto hudby a umenia. Všetky pôvodné rodiny sa venovali niečomu z tejto oblasti a ich rodinní potomkovia sa dodnes venujú hudobnému či umeleckému remeslu. Miestne príslovie hovorí: ,,Ten, kto nehrá na gitare, vie zaspievať pieseň; ten, kto nespieva piesne, vie napísať verš; ten, kto nepíše verše, číta knihu.” Mesto je plné verejných umeleckých diel vrátane masívnych maľovaných dlaždíc, fresiek a sôch.

To, čo krajina ponúka domácim aj turistom, nemá vo svete obdoby a mali by sme si vážiť takéto prírodné úkazy.

Dôvodom, prečo je Loja na mojom zozname najfarebnejších miest Ekvádoru, je hlavne historicko-koloniálna ulica s názvom Nuestra Señora de Lourdes, ktorá je najznámejšou, najkrajšou a najfarebnejšou ulicou nielen v samotnom meste, ale aj v celej krajine. Ulica je súčasťou historickej časti starého mesta a predstavuje historickú ikonu, ktorá ju akoby imaginárne premieňa do dávnych čias. Ulica Lourdes bola prvou ulicou postavenou v Loje v polovici 16. storočia pri vzniku mesta. Je to celý blok plný domov, ktorý aj napriek toľkým rokom nestráca svoj koloniálny charakter a zachováva koloniálny nádych. Ulica je miestom neustáleho pohybu obyvateľstva, či už domáceho alebo zahraničného, pretože tam sú kaviarničky, reštaurácie, obchodíky s tradičnými a ručne vyrábanými suvenírmi a remeslami.

Odhliadnuc od tohto všetkého, ulica by bola aj tak najatraktívnejším miestom vďaka svojej nekonečnej farebnosti. Na rôznych úsekoch ulice dokonca mesto zakomponovalo aj sväté obrazy Panny Márie, upravili ulicu ďalšími farebnými dizajnmi a domy aj naďalej zachovávajú drevené dvere, okná aj balkóny. Po prejdení sa po ulici budete mať pocit, akoby ste šli okolo farebných perníkových chalúpiek. Všetky farebné domčeky sú okrem sídel miestnych podnikov normálnymi obytnými domami domácich ľudí, ktorí v nich bývajú. Aj keď sa ulica nachádza v historickom centre, je veľmi frekventovaným uzlom, po ktorom denne prechádza veľmi veľa dopravných prostriedkov a niekedy je ťažké vystihnúť dobrý moment na pokojné fotografovanie. Mne sa to podarilo a výsledok vidíte na fotografiách v tomto článku. Kým Esmeraldas je celkovo farebné ako mesto a Quito je farebné niektorými časťami, tak v Loje je najfarebnejšia práve táto ulička (Nuestra Señora de Lourdes), ktorú ja osobne hodnotím ako najfarebnejšiu ulicu celého Ekvádoru.

Ekvádor
Koloniálny domček hrajúci všetkými farbami v meste hudby a kultúry Loja

Príroda

Ekvádor je krajina mnohých kontrastov, takže aj tých prírodných. Na Zemi neexistuje podobná oblasť, kde by sme našli na relatívne malom území skutočne všetko, čo nám Matka príroda ponúka. V každom zo štyroch regiónov sú iné klimatické podmienky, a teda aj iný typ prírody. Ekvádor je naozaj silným lákadlom predovšetkým pre fotografa. Veľkosťou síce patrí medzi trpaslíkov, rozmanitosťou prírody však len ťažko hľadá na celom svete konkurenta.

Počas krátkej cesty po krajine môžete prejsť niekoľko diametrálne odlišných prírodných svetov: nekonečné piesočnaté pláže Tichého oceánu, mangrovníkové lesy, strmé svahy Ánd, vysokohorské trávnaté stepy ekosystému páramo, vrcholky andských hôr s výškou až 6 000 metrov nad morom, ľadovce, rieky, jazerá, lagúny, vodopády, aktívne aj spiace sopky a v neposlednom rade tropické dažďové pralesy, ktoré nemajú konca.

Ekvádorčania sú na svoju prírodu náramne pyšní, starajú sa o ňu a za nič na svete by si ju nedali vziať.

Najviac prírodných úkazov je lokalizovaných v andskom regióne zvanom Sierra ecuatoriana. Začnime tými, ktoré majú v krajine prvenstvo. Vyhasnutý stratovulkán Chimborazo je najvyšším vrchom Ekvádoru. Nachádza sa južne od hlavného mesta Quito a pri dobrej viditeľnosti je zahliadnuteľný až z pobrežia. Najbližšie väčšie mesto ležiace pri ňom je Riobamba, z ktorého som sa tam vybral. Najprv sa dostanete autom až pod samotný vrch, kde auto odstavíte a pešo sa vyberiete šľapať až k výšinám. Po hodine náročného výstupu sa návštevník dostane do malého domčeka, ktorý je považovaný za záchytný bod. Odtiaľ sa síce dá vyjsť až na samotný vrchol Chimboraza, ale na to treba mať potrebné vysokohorské vybavenie a profesionálny doprovod, pretože jeho vrchol je celý pokrytý ľadom. Vulkán má výšku 6 263 m n. m., ja som sa však dostal len po 5 000 m n. m. Chimborazo je zároveň jediným miestom v Ekvádore, kde som sa dotkol snehu. Je zobrazený aj na štátnom znaku.

Veľkou výhodou je, že kto má rád hory, v Ekvádore vie zabiť dve muchy jednou ranou, pretože druhý najvýznamnejší vrch leží hneď vedľa Chimboraza. Nachádza sa severnejšie, presne na polceste medzi Chimborazom a Quitom. Reč je o aktívnej sopke Cotopaxi s výškou 5 897 m n. m. Je to zároveň svetový unikát, keďže Cotopaxi je druhou najvyššie položenou (a stále aktívnou) sopkou na celom svete. Dostal som sa k nemu z tradičného mesta Latacunga, z ktorého ho úžasne obďaleč vidno každý deň. Takisto sa dá dostať len po určitý bod a odtiaľ sa už môže ísť pešo len s príslušným vybavením. Keďže ide o aktívnu sopku, povrch obsahuje prevažne sopečný prach zmiešaný s kameňmi a hore sa dostáva skutočne ťažko. Posledná väčšia erupcia tejto sopky sa odohrala v roku 1904, ale stále môže hocikedy eruptovať opäť.

Lagúna Quilotoa je jedna z 15 lagún vulkanického pôvodu, ktoré sú cenené ako najkrajšie na svete. Quilotoa je najzápadnejší vulkán ekvádorských Ánd, vo vnútri ktorého sa vytvoril kotol s priemerom takmer 9 km. Toto je výsledok zrútenia sopky, ku ktorému došlo pred 800 rokmi. Popularita lagúny je spôsobená krásou krajiny a úžasom pokojných a zároveň farebných vôd. Quilotoa je najznámejšia a najnavštevovanejšia lagúna v Ekvádore, na ktorú sa dostanete buď z Quita, alebo z Latacungy. Ekvádor má nespočetné množstvo lagún. Spomeniem ešte jednu s názvom Cuicocha, v okolí mesta Ibarra na severe krajiny, ktorej obvod sa mi podarilo zdolať peši po takmer piatich hodinách namáhavej chôdze.

Ekvádor
Autor hľadí na najvyšší vrch krajiny Chimborazo.

Kúpeľné koloniálne mestečko Baños de Agua Santa, ležiace len kúsok východne od Chimboraza, je jedným z najvyhľadávanejších turistických miest práve vďaka úžasnej prírode okolo neho. Mesto je štartovacím bodom na ceste za vodopádmi. Ten najznámejší sa nazýva Pailon del Diablo, teda v preklade Diabolský vodopád. Mne sa podarilo ísť až úplne dole vedľa neho a bol to neopísateľný, ale hlavne mokrý zážitok. Južne od mesta sa týči známy vulkán Tungurahua, ktorý pri dobrom počasí krásne vidieť z Baños a jeho okolia.

Najviac autentickú prírodu vo svojej prirodzenej podobe nájdete v Amazonskom pralese. Nekonečná džungľa, ktorá nikdy nespí, s piskotom miestnych zvierat a indiánskymi komunitami roztrúsenými všade po Amazónii. Táto časť krajiny je najväčšia, ale najmenej obývaná, najnebezpečnejšia, ale najviac lákavá a dobrodružná. Výňatok džungle sa nachádza aj severozápadne od Quita, na západných svahoch Ánd, v okolí dedinky Mindo. Turisti sem chodia, aby nielen obdivovali okolitú prírodu, ale aby na vlastné oči videli v prírode lietať rôzne druhy kolibríkov a motýľov.

Príroda v kombinácii s pestrofarebnými koloniálnymi mestečkami a s rozličným typom obyvateľstva a tradícií.

Ekvádor na svoju veľkosť vlastní toľko národných parkov a chránených území, že mu môže v tichosti závidieť každá krajina na svete. Len pre predstavu: v andskej časti sa ich nachádza 17, v pobrežnej časti 21, v amazonskej časti 10 a na Galapágoch sú 2. Ekvádor ich má presne 50.

K Ekvádoru patria aj tisíc kilometrov vzdialené Galapágy. Toto odľahlé súostrovie v Tichom oceáne patrí k najunikátnejším a najautentickejším na celej našej planéte hlavne vďaka svojej prírode, preto je označované ako ekvádorská perla Pacifiku. Žije tam totižto veľmi veľa endemických druhov zvierat a rastlín, ktoré sa nevyskytujú nikde inde na planéte. Galapágy sú ostrovy sopečného pôvodu s doteraz aktívnymi sopkami, k čomu prislúcha aj tamojšia krajina. Väčšinou je povrch ostrovov veľmi suchý, obrastený nízkymi porastmi, suchými trávami či kaktusmi, ktoré majú podobu vysokých stromov, aby ich miestne zvieratá nemohli len tak ľahko zjesť. Príroda vždy vie, ako to má zariadiť. Hlavne pri pobreží všade nájdete lávové čierne skaly, s ktorými splývajú obrovské morské leguány. Na niektorých miestach je pôda vysušená a červená ako antuka na tenisovom kurte. Vlhká klíma so suchým prostredím vytvárajú na tomto kúsku Pacifiku naozaj zaujímavý ekosystém, ktorý mi pripomínal spojenie praveku s Jurským parkom a nikde inde na svete som doposiaľ nič podobné nevidel.

Ekvádor
Autor pózuje s dvomi lamami na mieste zvanom Ingapirca, kde sa nachádzajú najväčšie známe zrúcaniny Inkov na území Ekvádoru.

Ekvádor by sa dal označiť slovným spojením farebná príroda. To, čo krajina ponúka domácim aj turistom, nemá vo svete obdoby a mali by sme si vážiť takéto prírodné úkazy. Ekvádorčania sú na svoju prírodu náramne pyšní, starajú sa o ňu a za nič na svete by si ju nedali vziať. Príroda v kombinácii s pestrofarebnými koloniálnymi mestečkami a s rozličným typom obyvateľstva a tradícií je moja pozvánka pre vás do tejto malej-veľkej krajiny. Ekvádor je skrátka stelesnením rôznorodosti a odlišnosti, ale práve v tom tkvie jeho krása.

Text a foto: Michal Hertlík