Čína – krajina mnohých tvárí

37
Čína
Večerný Šanghaj a jeho obchodná časť sú jedným z najväčších lákadiel aj pre turistov.

Všetko má svoje výhody aj nevýhody. Rozloha krajiny takisto. Malé štáty možno závidia veľkým a tie by zas možno chceli problémy tých krajín, ktoré sú menšie, ako jeden ich okres. Ťažko povedať, čo je lepšie…

Zrejme je to len vec názoru alebo uhla pohľadu, ktorým sa na to pozeráme. Jedno z najväčších území, ktoré je na mape obohnané štátnou hranicou, je aj Čína. Na ploche medzi oceánom z východu až po Himaláje alebo púšť Gobi, je taká rozmanitá, že to príde človeku až neuveriteľné.

Čína
Mesto Guilin patrí medzi tie menšie – len s niekoľkými miliónmi obyvateľov.

Adrenalínové cestovanie

Čína. V minulosti, jej panovníci verili, že celý vesmír sa krúti práve okolo tejto krajiny. Doslovný preklad síce ešte stále znamená „ríša stredu“, no už dávno sa vie, že vo vesmíre to funguje trochu inak.

Dnešná Čína je celkom iná ako tá z čias, keď sa za múrmi pekinského Zakázaného mesta odohrával život, ktorý smrteľník nikdy nespoznal. Za posledné roky sa tu toho udialo viac ako inde za celé storočie. Dnešná Čína je stále bohatá na históriu, no okrem toho tu vidieť aj to, čo napríklad na Slovensku bude o sto rokov neskôr. Možno.

Nech sa rozhodnete v Číne hľadať kultúru, prírodu alebo budúcnosť, to všetko tam je.

Už len samotné cestovanie krajinou môže byť zaujímavé. Niekedy ide naozaj do tuhého. Vedel som, že Číňania sú z inej kultúry, no realita ma zaskočila… Napríklad 20-hodinová cesta vlakom môže byť takmer adrenalínový zážitok. Skôr, ako som sa dostal do svojho vozňa, bolo treba absolvovať počiatočný výcvik. Je celkom jedno, či ide o metro, vlak, autobus, lietadlo… Číňania sa všade hrnú, tlačia, predbiehajú a kričia, akoby to boli ich posledné minúty na tomto svete. Ak ragbisti z Nového Zélandu niekde trénujú rozrážanie súperovej obrany, tak určite v čínskom metre. Tam som párkrát dostal takú ranu aj ja, že sa mi až zotmelo pred očami. Keď sa mi podarilo dostať do vlaku, mohol som si vydýchnuť. Fyzické cvičenia boli za mnou, ide sa na psychiku. Chrchlanie, chriakanie a pľutie bolo počuť skoro tak často, ako to klasické tdmtdm-tdmtdm (kolesá vlaku na koľajach). Vo vozni všetci hulákajú a škriekajú ako sliepky, ktoré sa niekto neúspešne pokúša udusiť.

Sedím pri okne a pozerám na Čínu za ním. Všade sa buduje. Nové stavby rastú ako huby po daždi. Aj vzduch je tu už čistejší ako na východnom pobreží krajiny. Diaľnice sú štvorprúdové, vlak pohodlný a v diaľke presvišťal rýchlovlak. V mestách sú moderné a vysoké sklobetónové budovy.

Čína
Spolucestujúci vo vozni tretej triedy

Prisadlo si ku mne mladé dievča a ponúkla ma kuracími paprčkami, ktoré o chvíľu vytiahla. V Číne je úplne bežné mľaskať počas jedla, takže som si vytiahol slúchadlá. Na chvíľu bol pokoj. Dlho mi to však nevydržalo. Vedľa sa napchávali nejaké tety. Čo im nechutilo, vypľuli na podlahu. Samozrejme, že som to párkrát schytal aj ja. Keby som si to jedlo z mojich nôh odkladal, tak by som mal na konci cesty dezert. Všetci stále škriekali. Ak mal niekto v noci vystupovať, tak nevydržal byť ticho. Myšlienkami som tlačil vlak do mojej zastávky. Spolu so mnou z vozňa vystupovalo viac ľudí. To zas bolo škrekotu. K tomu som dostal pár lakťov pod rebrá od tých, čo pobehovali cez uličku hore-dole. Tá bola široká pre jednu osobu. Jasné, že sa všetci tlačili a chceli predbiehať. Boli odo mňa asi o dve hlavy nižší a moja kontrolka trpezlivosti začala intenzívne blikať načerveno…

Čína je pre každého, no treba sa na ňu pripraviť.

Hnací motor ekonomiky

Čína za posledné desaťročia zažila doslova explóziu vo vývoji. Mnoho ľudí akoby to nestihlo ani zaregistrovať a nevšimli si, že ich ryžové políčko sa stalo súčasťou veľkomesta. Preto sa pomerne často stáva to, že bývalí roľníci sa nevedia akosi začleniť do zhonu ultramoderného mesta.

Za dvadsať rokov sa v Číne vybudovalo to, čo sa v mnohých krajinách ani nenaplánuje v nasledujúcich štyridsiatich rokoch. Tam, kde ešte pred nedávnom roľník obrábal svoje ryžové políčko a tlačil pred sebou pluh s býkom, sa dnes v odraze sklobetónových mrakodrapov predháňajú elektromobily po 6-prúdových diaľniciach. Popod ne sú rozvrstvené linky metra a rýchlovlakov, ako žily v pulzujúcom organizme.

Čína
Rieka Li sa už v dávnej minulosti stala námetom pre mnohých maliarov alebo umelcov a dnes je aj na 20-yuanovej bankovke.

Ultramoderné mestá, ktorých nie je málo, rozpínajú svoje chápadlá a pohlcujú nielen vidiek, ale aj priľahlé mestá. Vznikajú tak veľkomestá a čoskoro budeme svedkami toho, ako vznikne najväčší Megalopolis na svete! Jeho hodiny odratúvajú posledné pomyselné minúty, kým sa spoja prefektúry Peking a Tianjin.

V Číne sa pojmom „malé mesto“ označuje mesto, ktorého populácia je pod 10 miliónov. Áno, takmer dvakrát Slovensko. Premýšľam teda o tom, ako asi vyzerá dedina. Moju otázku mám zodpovedanú vtedy, keď vstupujem do malej, len 90-tisícovej obce. Raz darmo – iný kraj, iný mrav.

Práve vďaka tomu, že mestá prechádzajú takýmito míľovými skokmi, sa dá niekedy v Číne cestovať v čase. Vtedy si aj ja pripadám, ako keby som bol z iného storočia. Keď vidím, ako v bare platia domáci obyvatelia, tak sa musím kontrolovať, aby mi do otvorených úst niečo nevletelo. Ako by ste však zareagovali vy, ak by ste namiesto hotovosti alebo karty zaplatili skenovaním tváre? Ja som skoro onemel. Nejedenkrát sa mi stalo aj to, že ak som v obchode chcel zaplatiť bankovkami, tak pokladník na ne pozeral, akoby ich videl prvýkrát v živote. Hotovostná platba v krajine už takmer neexistuje. Všade sa platí telefónom, ktorý zoskenuje QR kód. Najnovší spôsob je však skenovanie tváre, aby ľudia nemuseli stále vyťahovať telefón. Pohodlné.

Čína
Roľníci pripravujú svoje políčko na ďalšiu úrodu.

Mesto sa tak stalo dôležitým hnacím motorom ekonomiky celej krajiny. Aj vďaka tomu, že sa Čína viac otvorila okolitému svetu, ju dnes môžeme spoznať lepšie ako v minulosti. Turizmus sa preto stal dôležitým zdrojom príjmov. Nie však najdôležitejším.

Očarujúci vidiek

Každé väčšie mesto má svoju obchodnú zónu, kde sa denne premelie toľko peňazí, ktoré si drvivá väčšina smrteľníkov nedokáže ani len predstaviť. Možno by sa z tej sumy niekomu zakrútila hlava tak, ako pri pohľade zo strechy najvyššej budovy Šanghaja a zároveň druhej najvyššej budovy na svete. Shanghai Tower je jedna z mnohých výškových budov, ktoré vyrástli v ultra modernej štvrti Pudong, na brehu kedysi malej rybárskej dedinky. Tam, kde boli nie tak dávno len bahnisté močiare, sa dnes otáčajú milióny dolárov.

Čína
Rybár chytá za pomoci siete.

Práve toto mesto akosi prirástlo k môjmu srdcu najviac. Nechcem tým povedať, že by sa mi tie ostatné páčili menej, no v Šanghaji som sa cítil akosi viac doma. Možno to bude aj tým, že architektonický rukopis tu vybudoval jeden z najznámejších Slovákov za hranicami.

Odhliadnuc od dní okolo osláv 1. mája, kedy sa v uliciach takmer nedalo pohnúť, sa mi Šanghaj vždy páčil. Vtedy som mal pocit, že sa tam zišla celá krajina a hneď mi bolo jasnejšie aj to, ako sa musí dodržiavať poriadok v krajine, kde stále vládne komunizmus. Policajti alebo vojaci kedykoľvek pacifikovali na ulici hocikoho, kto sa im čo i len trošku nepáčil. Ľudovo povedané, ak som vytŕčal z davu, tak som mal pri sebe hneď uniformovanú eskortu.

Čína
Údolie neďaleko dediny Xingping v čínskych horách

Sloboda prejavu je tu tiež tabu. Zhromažďovanie na verejnosti a prejav iného názoru je zakázaný. Internet tu funguje, no sú tam len tie informácie, ktoré pustí jednosmerne orientovaná vláda. Jednoduchá aplikácia v telefóne to dokáže prelomiť, no nie v období pred parlamentnými voľbami. Vtedy je cenzúra omnoho striktnejšia.

Vidiek je po skúsenosti z veľkomiest ako malý zázrak. Človek až ťažko uveril, že v tejto krajine ešte stále je. Mám dobrú správu. Stále tu je a je očarujúci! Ľudia v tradičnom oblečení, obrábanie políčok s ryžou, rybárčenie, staré domčeky… Tá jednoduchá Čína, ktorú si pamätám z kníh, čo som listoval ako malý chlapec. Svoje útočisko nachádzam v provincii Guilin. Takmer 20-hodinová cesta vlakom mala svoje čaro, no oplatilo sa ju absolvovať.

Čína
Vidiek v Číne je celkom odlišný od toho, ako vyzerá život v meste.

Presúvam sa však hlbšie do hôr. Chcem sa dostať tam, kde sa to zatiaľ nepodarilo iniciatívnym developerom, ktorí menia vzhľad krajiny ako kúzelníci šibnutím čarovnej paličky. Pomaličky šliapem do kopca a stúpam meter za metrom. Zdravím sa s miestnymi roľníkmi a viem, že som tu správne.

A čo na záver? Predsa to najlepšie! Po jazdení na bicykli čínskym vidiekom, medzi horami pripomínajúcimi skôr scénu zo sci-fi filmu zastavujem, aby som videl finále celej mojej cesty. Na rieke je starý rybár, ktorý predvádza umenie starých dedinčanov ako chytať ryby s pomocou kormoránov.

Čína
Na mnohých miestach stále vidno, kde bola krajina ešte pred pár rokmi.

Nech sa rozhodnete v Číne hľadať kultúru, prírodu alebo budúcnosť, to všetko tam je. To všetko tam čaká a je pripravené na to, aby ste to zažili. Krajina, ktorá azda ako nijaká iná nie je taká kontrastná a okúzľujúca zároveň. Čína je pre každého, no treba sa na ňu pripraviť.

Text a foto: Aleš Tvrdý