Zlatokopmi vo vlastnej duši

368
Podvedomie

V našom podvedomí sa skrýva zlatonosná žila, ktorá nám ponúka úspech a šťastie. Stačí ju iba objaviť a plným priehrštím si nabrať z jej bohatstva.

„Som najlepší!“ vyhlásil Muhammad Ali pred svojím prvým veľkým zápasom v boxerskom ringu. Všetci si z neho uťahovali a jeho slová považovali za zúfalý výkrik nováčika, ktorým chcel zakryť svoju trému. Keď však suverénne vyhral, začali ho rešpektovať. Toto motto sa stalo silným dopingom, ktoré sympatického športovca vynieslo až na samý vrchol piedestálu slávy. Slová, ktoré zasial do svojho podvedomia, zmenili celý jeho život.

Ja & Ja

Slová sú skutočne čarovnou formulkou, ktorá nám pomôže vzlietnuť do výšav. Ľudská myseľ má totiž dve základné časti: vedomie a podvedomie. Vo vedomí sa odohráva proces myslenia a uskutočňujú sa všetky naše rozhodnutia. Naše podvedomie neskúma, či sú naše myšlienky pravdivé alebo nepravdivé, dobré či zlé, ale reaguje spôsobom, ktorý im zodpovedá. V protiklade k vedomiu nehľadá logické súvislosti. Dokazuje to aj historka zo života svetoznámeho tenoristu Carusa. Tisíce ľudí čakali na vystúpenie zbožňovaného miláčika. Caruso však celkom nečakane dostal trému. Sťažoval sa, že strach mu doslova sťahuje hrdlo. Veľmi sa hanbil pred ľuďmi a pri myšlienke, že o niekoľko minút bude musieť vyjsť na javisko, sa triasol od strachu. „Zosmiešnim sa, nemôžem spievať,“ zúfal si. Zrazu sa však vzchopil a silným hlasom zakričal: „Moje MALÉ JA chce vo mne zadusiť moje VEĽKÉ JA.“ Nato oslovil MALÉ JA: „Choď preč, VEĽKÉ JA chce spievať!“ Jeho podvedomie zareagovalo tým, že otvorilo vnútorné závory. Keď nastala rozhodujúca chvíľa, vyšiel na javisko a žiarivým leskom svojho hlasu ohúril divákov.

Je však v našich silách zmeniť svoj život.

Caruso vedel o existencii dvoch vrstiev duše, a to vedomej, rozumovej sféry na jednej strane, a sféry podvedomia na strane druhej. A vedel aj to, že naše podvedomie reaguje na naše myslenie. Ak je vedomie („malé ja“) naplnené strachom a úzkosťou, vyvoláva to v podvedomí („veľkom ja“) negatívny citový stav, ktorý sa prenesie späť do vedomia v podobe neschopnosti, paniky, zlých tušení či zúfalstva.

Podvedomie

Vidí očami ducha

Len čo podvedomie získa nejakú predstavu, postará sa o jej okamžitú realizáciu. Využíva všetky vedomosti a skúsenosti, ktoré sme v ňom do daného okamihu nahromadili. Od života dostávame teda len to, čo do podvedomia vložíme, o čom sami seba presvedčíme. Chybou nie je to, že chceme príliš veľa, ale to, že chceme príliš málo. Veľké myšlienky k sebe pútajú veľké výsledky.

Henry Ford mal iba dvanásť rokov, keď sa mu prihodila epizóda, čo mala pre jeho ďalší život rozhodujúci význam. Keď išiel domov, náhodou zazrel na poľnej ceste voz bez koní. Poháňala ho para vychádzajúca z kotla na uhlie, ktorý bol pripevnený na boku voza. Na malého Henryho zapôsobil voz tak silno, že dlho, predlho naň intenzívne myslel, až kým si ho v šestnástich rokoch sám neskonštruoval. Sníval o tom, že raz vymyslí automobil, ktorý odštartuje novú éru v živote spoločnosti. Podarilo sa mu to už ako prezidentovi automobilovej spoločnosti o 29 rokov neskôr, keď prišla na svet slávna Tin Lizzie – ako Američania familiárne pokrstili Model T Ford. Odvtedy je táto značka symbolom kvality a dodnes vyvoláva obdiv nielen medzi fanúšikmi motorizmu.

Zakladateľ slávnej automobilovej spoločnosti ešte v tínedžerskom veku vyslovil svoj cieľ, a len čo to urobil, zapojil aj vlastné podvedomie a vyštartoval tak po ceste za jeho naplnením. Pri jeho formulovaní nerobil žiadne kompromisy; neuvažoval o tom, či je reálny alebo nie. Jednoducho si povedal, že to chce.

V našich myšlienkach by nás nemalo nič obmedzovať.

Zdroj bez dna

Podvedomie reaguje na každú myšlienku s citlivosťou presného prístroja. Ak používame negatívne vyhlásenia, už vopred sa odsudzujeme na neúspech. Musíme si veriť; v opačnom prípade nás oslabujú aj negatívne myšlienky druhých ľudí.

Skvelá bežkyňa Mary Deckerová si vo viacerých rozhovoroch pred olympiádou v roku 1984 vzdychla, že je smoliarkou. Zaplavovala svoje podvedomie neistotou a ono ju počúvlo. Na olympiáde naozaj zlyhala. Jej podvedomie dostalo negatívny vstup, takže podľa starého zákona príčiny a následku výstup nemohol byť iný.

Mnohí geniálni bádatelia, spisovatelia či skladatelia pripisovali v tvorivom procese veľkú váhu podvedomiu a zdôrazňovali úlohu intuície. Podvedomie je totiž omnoho lepšie stavané na tvorivé chápanie ako naše vedomie. Myšlienky sa tam voľne kombinujú s inými myšlienkami a novými spôsobmi v prekvapujúcich situáciách. Je to zároveň skladisko všetkého, čo vieme, vrátane vecí, čo sa už nedajú privolať do nášho vedomia. Ďalej sa nám podvedomie prihovára spôsobom, ktorý sa nedá vyjadriť slovami, ale bohatými pocitmi a hlbokou, priam zmyselnou predstavivosťou.

Podvedomie

Naše podvedomie lepšie pracuje, keď na nič nemyslíme. Preto je pri „honbe“ za tvorivosťou dôležité takzvané denné snívanie. Či už je to vo vani, na dlhej ceste alebo príjemnej prechádzke. Ak máme šťastie, snívanie s otvorenými očami môže viesť k momentu osvetlenia, tzv. iluminácie, keď sa nám znenazdajky objavia odpovede na naše otázky. Táto fáza je veľmi obľúbená – jej jedinej sa dostáva všetka sláva a pozornosť, je to moment, po ktorom všetci túžia.

Keď francúzskemu sochárovi Rodinovi vyslovili uznanie, iba poznamenal: „Ja som prírodu nezmenil! A ak, tak podvedome, vo chvíli, keď som tvoril. Vtedy som bol pod vplyvom pocitu a prírodu som videl cez jeho prizmu.“

Silu podvedomia využíval aj Nikola Tesla, ktorý bol nielen vynálezcom, ale aj vynikajúcim vedcom v oblasti elektroniky. Len čo mu v hlave skrsla nová tvorivá myšlienka, rozvíjal ju ďalej vo svojej fantázii a pracoval na nej, lebo dobre vedel, že podvedomie mu vnukne všetky potrebné detaily na praktické uskutočnenie nápadu. Keď mu objav v duchu dozrel, svojim inžinierom odovzdal dokonalú, do najmenšieho detailu prepracovanú schému.

Podvedomie

Sila podvedomia

Každý človek môže zmeniť svoj život, ak zmení spôsob rozmýšľania o ňom. Ak do svojho vedomia vložíme čokoľvek, čo chceme dosiahnuť, podvedomie urobí zvyšnú prácu za nás. Dôležité je, aby sme tomu verili a boli presvedčení, že to dokážeme. Čím viac sa utvrdzujeme, tým skôr prinútime podvedomie dosahovať výsledky. Indovia hovoria, že desaťtisíckrát vyslovené slovo sa stáva mantrou, opakovanou myšlienkovou formou, ktorá modeluje našu budúcnosť. Opakované tvrdenia nakoniec zablokujú a stiahnu z obehu neproduktívne a negatívne myšlienky.

Podľa Williama Jamesa, otca americkej psychológie, najväčšie objavy 19. storočia neboli urobené v oblasti prírodných vied. Za najprevratnejší objav považoval poznanie nesmiernej moci, ktorú môže rozvinúť podvedomie riadené neochvejnou vierou.

„Vždy podávajte to najlepšie, čo vo vás je, spoliehajte sa na sebadôveru, radujte sa a dotiahnete svoju kariéru do úspešného konca,“

Každý človek túži po šťastí. Mnohí naň čakajú, ale márne. Oslabení vlastnou neistotou a nerozhodnosťou si často nedokážeme sami seba predstaviť ako šťastných a úspešných ľudí. Bojíme sa fantazírovať a budovať si vlastný svet. Walt Disney sníval dokonale a pochopil silu predstavivosti. Od svojich zamestnancov údajne vyžadoval, aby sa stretli každé ráno o pol ôsmej v štúdiách a deň začali nasledujúcim rituálom: Každý sa mal dotknúť svojich spánkov a povedať – Fantázia vytvára moju realitu.

V našich myšlienkach by nás nemalo nič obmedzovať. To sa síce ľahko povie, ale ťažšie zrealizuje. Bráni nám v tom aj rutinné rozmýšľanie. Sme navyknutí na určitý spôsob riešenia problémov. Vidíme iba tú samozrejmú, jasnú a zreteľnú cestu – a to tým istým pohodlným spôsobom, ako sa na to vždy pozeráme.

Ďalšou bariérou je autocenzúra, vnútorný hlas, ktorý okliešťuje našu fantáziu a tvorivého ducha v hraniciach, o ktorých sa domnievame, že sú prípustné. Neveríme si. Je však v našich silách zmeniť svoj život. A to vo chvíli, keď si jasne uvedomíme, že pomocou svojho podvedomia môžeme prekonať sami seba, všetky svoje slabosti. Ak zbúrame prekážky, ktoré si sami vytvárame a zasejeme do svojho podvedomia pozitívne myšlienky, rozkrídlime svoj svet. A šťastie v ňom určite nebude chýbať.

Podvedomie

Kvapky úspechu

  • „Vždy podávajte to najlepšie, čo vo vás je, spoliehajte sa na sebadôveru, radujte sa a dotiahnete svoju kariéru do úspešného konca,“ radí americký plavec Mark Spitz, ktorý patrí k najúspešnejším športovcom všetkých čias. Na Letných olympijských hrách 1972 v Mníchove získal sedem zlatých medailí.
  • „Dobre viem, čo je to začínať od nuly. Chcel som rodičom dokázať, že sa v živote nestratím. Snáď sa mi to podarilo, preto hovorím, človek má mať vytýčený cieľ a ísť si za ním. Cez všetky prekážky, ale nie cez mŕtvoly…“ vraví hollywoodska hviezda Brad Pitt.
  • „Nepotreboval som odbornú zdatnosť, pretože mám najlepší vkus na svete,“ poodhalil tajomstvo svojho úspechu geniálny obuvník Manolo Blahnik, ktorý sa stal kultúrnym fenoménom dnešnej doby najmä vďaka kultovému seriálu Sex v meste, kde jeho topánky stvárňovali jednu z neodmysliteľných úloh.

Podvedomie

  • Legendárny mág súčasnosti David Copperfield sa nikdy nenudil. Už ako dieťa mal myseľ plnú nápadov; ako desaťročný šokoval svojím prvým trikom – bruchovravectvom. Na malých oslavách si vylepšoval vreckové rôznymi kúzlami a v dvanástich sa stal členom Spoločnosti americkej mágie. Tvrdí, že mágia má ľuďom na chvíľu zhmotniť ich sny, čomu podriaďuje aj svoje čísla. Za veľkolepými ilúziami a priam neuveriteľnými schopnosťami fenomenálneho čarodejníka stojí aj „mentálne cvičenie, pri ktorom stačí využiť viac ako zvyčajných desať percent mozgovej kapacity“.

Text: Dagmar Murgašová, foto: Samphotostock, pixabay.com