Konská sila silou pre človeka

238
Hipoterapia

Gazdom vždy pomohol odrobiť tú najťažšiu robotu. Dopravným prostriedkom bol skôr, ako sme sa začali voziť v autách. Symbol prestíže ho spája s dostihovými pretekmi…

Kôň tu bol s človekom oddávna. A hoci sme dnes toto majestátne zviera v mnohom nahradili, jeho energia je tu pre nás takpovediac stále. Tú liečebnú odovzdáva v hipoterapii.

Poznáte ten pocit – zahľadíte sa na lietajúce vtáča, a aj vám je zrazu tak akosi ľahšie. Pohladíte mača a cítite, akoby ste rovnako pokojne priadli s ním. Pozitívny vplyv zvierat na človeka využíva takzvaná animoterapia.

Hipoterapia

Vedecké zistenia tvrdia, že pri kontakte človeka so zvieraťom dochádza nielen k vyplavovaniu endorfínov – hormónov šťastia, ale aj interferónov. Tie sú vraj zodpovedné za podporu nášho imunitného systému.

K základným animoterapiám patrí canisterapia pracujúca so psom, „mňaukajúcou“ možno nazvať felinoterapiu s mačkami a opomenúť sa nedá hipoterapia, v ktorej hlavnú úlohu zohráva kôň.

kôň dokáže kopírovať pocity človeka, ktorý na ňom sedí

Hipoterapiu nám čiastočne odkryli terapeutka aj klientka. Nehovoríme teraz o tradičnom spôsobe rehabilitácie. Spomíname možnosť, ako aj touto formou „odcválať“ na chvíľu preč od bežných problémov a objaviť kúsok vlastného oddychu.

HipoterapiaHipoterapia je rozdelená na viacero podkategórií. Máme hiporehabilitáciu, ktorá sa venuje ovplyvňovaniu fyzickej stránky človeka, predovšetkým ovplyvňovaniu porúch centrálneho nervového systému a pohybového systému. Potom je to pedagogicko-psychologické jazdenie, zamerané na psychickú stránku človeka. Tu sa využíva aj psychoterapeutické jazdenie. Tieto zložky nie je možné od seba striktne oddeliť, pretože terapia pôsobí na klienta komplexne. Ide skôr o to, ktorá zložka je v terapii dominujúca a na aký problém sa orientujeme,“ približuje Alexandra Kafková zo Slovenskej hipoterapeutickej asociácie.

Problém v neutíchajúcom strese vnímala aj Andrea Violová. Cítila sa vyčerpaná fyzicky aj psychicky. Náladovosť, uzatváranie sa do seba či riešenie problémov druhých značili, že telo si žiada „refresh.“ Všetko začalo článkom o hipoterapii na sociálnej sieti a oslovením odborníčky. „Očakávala som podporu v prekonávaní pre mňa náročných stresových situácií a v relaxácii. Nič viac som si na začiatku nepriala,“ popisuje Andrea svoju cestu k hipoterapii.

Hipoterapia

Hipoterapeutka podčiarkuje význam prvých stretnutí. Je dôležité, aby sa klient oboznámil, ako Alexandra hovorí, s oboma terapeutmi – tým ľudským i zvieracím. Prirodzený rešpekt človeka pred koňom sa postupne mení na ich vzájomný vzťah. Ani na prvých hodinách v autoškole si ihneď nesadáte do vozidla, ani na úvodných hipoterapiách nemusíte rovno nasadnúť na koňa. „Najmä pri hiporehabilitácii sa pracuje len v kroku koňa. Je to základný liečebný prvok. V pedagogicko-psychologickej oblasti sa využívajú krok, klus aj cval. Základným liečebným prvkom je kôň ako celok,“ popisuje Kafková.

Hipoterapia Andreu terapeutka zaskočila, keď ju požiadala, nech zabudne na problémy, myslí na niečo pekné. Napriek presviedčaniu, že tomu tak je, prezradil ju samotný kôň. „Povedala mi, aby som sa pozrela na koňa, ako má zvesenú hlavu. Uvedomila som si, ako kôň dokáže kopírovať pocity človeka, ktorý na ňom sedí,“ pokračuje so zážitkami Andrea.

Andrea sa postupne menila. Telo sa uvoľňovalo fyzicky i duševne. Svaly boli flexibilnejšie a ona vnútorne spokojnejšia.

Ako hovorí hipoterapeutka: „U každého klienta treba nájsť cestu, ako mu navodiť relaxačný stav. Niekomu stačí len povoziť sa na koni, niekto uprednostňuje prechádzku do terénu, iný má rád skôr prácu zo zeme – čistenie, vodenie koňa, pozorovanie koní v stáde.“

Text: Eva Vašková, foto: Alexandra Kafková, Andrea Violová, pixabay.com