Cvičme v rytme… vlastných preferencií a emócií

95
Cvičenie

Je už frázou, že pohyb je prospešný. Že potrebujeme energiu nielen prijímať, ale ju aj vydávať.

Či fakt, že pri cvičení sa nám „dávkujú“ takzvané hormóny šťastia. Názory odborníkov sa zhodujú. Vyberte si aktivitu podľa vlastnej chuti a počúvajte svoje telo. Vrátane emócií v ňom.  

 Čokoľvek chceme robiť poriadne, musíme s tým byť stotožnení. Jednoducho chcieť a vedieť, prečo to chceme. Platí to aj o cvičení. Lea Grančič, lektorka skupinových cvičení, organizátorka školení či trénerských licencií: „Každý si musí zodpovedať podstatnú otázku: ,Prečo cvičím?‘ Ak je odpoveďou len fyzická aktivita, nenúťme sa do iného. Ak však hneď vieme, že za pohybom hľadáme aj relax či psychohygienu, potom poďme do toho naozaj od začiatku!“

Cvičenie

O vlastných preferenciách hovorí aj Adriana Špronglová, lektorka jogy. Má za to, že základ je vedieť, čo momentálne potrebujem, a to si dopriať. „Dnes to môže byť joga, pretože chcem spomaliť. Inokedy beh lesom či box, pretože potrebujem zo seba vybiť energiu. Hovorím tomu ,počúvať sa‘. Potom je akýkoľvek šport oddychom pre telo aj dušu.“   

Cvičenie teda nie je len o dobrej postave. Je o celkovej spokojnosti so sebou samým.

Fyzická aktivita a hormóny šťastia sa často spájajú. Hormonálne zmeny v organizme sa podľa psychologičky Jany Beňuškovej dejú prirodzene a je za tým vylučovanie endorfínov. Zároveň však spomína aj psychogienu. Keď sa sústredíme na nejakú činnosť, ostatné veci sú pre nás menej dôležité. Je to tak i s fyzickou aktivitou. Ak pozornosť zameriame na cviky, sme po absolvovaní výkonu šťastnejší. Zabudneme na problémy, ventilujeme napätie, ktoré sa fyzickou aktivitou odbúrava.“     

Výživový poradca a osobný tréner Michal Helmich upozorňuje, že každý máme inú štartovaciu čiaru. Každý z nás funguje odlišne. „Dôležité je ale urobiť ten krok a ísť si zacvičiť. Aj keď sme práve unavení. Po chvíľke pohybu začneme cítiť, ako z nás opadáva napätie. Sústredíme sa na pohyb. A to je to vyčistenie hlavy.“ Nezabudol podotknúť, že viac kyslíka pri športe našu pleť rozžiari. Precvičenie svalov a kĺbov je podľa jeho slov cesta nielen k lepšiemu fyzickému postoju, ale aj k pomyselnej „hlave hore“, vďaka ktorej vnímame svet krajšie a ostatní nás tiež.

Cvičenie

Zhodli by sme sa, že pohyb sa pre tých, ktorí ho robia s radosťou, stáva formou vášne. O tej v súčasnosti najmasovejšej – behu – hovorí známy športový lekár Pavel Malovič. „Keď človek beží sám, vnútorne sa upokojí, ocitne sa opäť vo ,vlastnej koži‘. Uvedomuje si viac samého seba. Ak beží dvojica voľným tempom, a pritom nenútene konverzuje, môže to byť čiastočne psychoanalytický model. Komunikujúci neskúmajú reakcie druhého. Uvoľnene konverzujú. Prichádzajú myšlienky bez cenzúry. Debata je možno úprimnejšia.“ Malovič pripomenul aj už spomínaný fakt – načúvať organizmu. „Ak sa telo vzoprie bolesťou alebo stratou dychu, primerane reagujme. Nebuďme proti.“

Cvičenie

Cvičenie je teda určitá harmónia. A o tú má ísť podľa Helmicha každému – či športuje muž alebo žena. „U žien je cvičenie skôr o uvoľnení sa a odstránení blokád, čo ženu dostáva do harmónie. Silový tréning u mužov povzbudzuje testosterón a muž sa cíti viac mužom v každom aspekte.“ Špronglová zasa dopĺňa, že muži sú aj v športe zameraní skôr na výkon, sú súťaživí. Ženy sú skôr intuitívne, inklinujú aj k tomu spirituálnemu. Grančič v tomto duchu spomína otvorenie sa emóciám. „Vychutnávajte si všetko, čo vám pohyb dáva.“  

Cvičenie teda nie je len o dobrej postave. Je o celkovej spokojnosti so sebou samým. Najvýstižnejšie to snáď uzatvoria slová Beňuškovej: „Telo je vlastne jediný skutočný majetok, ktorý nám bude patriť do konca života. Tak sa oň starajme.“

Text: Eva Vašková, foto: pixabay