Pochuťte si na jesenných pokladoch záhrad

40
Ovocie

K tradičným jesenným plodom záhrad v našich končinách patria jablká a hrušky. Hoci ich možno kúpiť už celoročne v supermarketoch, predsa len viac chutia tie zo záhrady, a to najmä v jesennom období.

Obľúbené boli už v dávnych dobách. Pestovanie tohto ovocia má prastarú tradíciu v Ázii, veľkú vážnosť mali konkrétne jablká v antickom svete. V stredoveku bola centrom pestovania jabloní francúzska Normandia. Intenzívne pestovanie jabloní a hrušiek vychádza aj zo starých kláštorných záhrad, odkiaľ pochádza aj veľa obľúbených odrôd. Predovšetkým jablká boli oddávna spájané aj s rôznymi zvykmi, dodnes sa v mnohých rodinách na Vianoce jablko prerezáva na polovicu.

Ovocie

Jablká odporúčal už známy Sebastian Kneipp ako „pokrm krvi prospešný“. Môžu byť účinným diétnym ovocím, ktoré upravuje žalúdočné ťažkosti. Sú jedinečným zdrojom diétnej vlákniny a spolu s hruškami je preto ich konzumácia odporúčaná aj poprednými gastroenterológmi. Vedeli ste, že aj starobylá indická ajurvéda po stáročia považovala dusené jablká, prípadne aj iné ovocie povarené spolu s korením (škoricou a klinčekmi), za pokrm nevyhnutný pre dobrý stav tráviaceho traktu? Zrejme aj preto bolo kedysi také populárne pripravovať čerstvé kompóty s klinčekmi a škoricou.

Hrušky pomáhajú ľudskému organizmu zbaviť sa ťažkých kovov

Zázračné jablká

Jablko pozostáva až z 30 % z pektínu – jablčnej vlákniny, ktorá znižuje hladinu cholesterolu a viaže na seba jedovaté látky, napríklad ťažké kovy. Soli kyseliny vínnej – vínany zasa bránia usadzovaniu nežiadúcich baktérií v črevách. S každými desiatimi gramami vlákniny sa tiež údajne znižuje o 14 % pravdepodobnosť srdcových chorôb. Jablká sú vhodnou voľbou aj v boji s obezitou, hoci obsahujú istý podiel cukru. Najlepšie chutia čerstvé, pripraviť ich však možno na veľa spôsobov. Výborné sú jablkové dezerty, delikátne pečené alebo zapekané jablká, jablká v rôsole, v zime chutia aj sušené. Plnené pečené jablká sú vynikajúcou prílohou k pečenej bravčovej sviečkovej alebo morke.

Ovocie

Starodávne hrušky

Hruška je taktiež prastaré ovocie, ktoré ľudstvo obľubovalo už v dobe kamennej. Jedna stredne veľká hruška má rovnaký obsah vitamínu C a draslíka ako polovica šálky pomarančovej šťavy. Priemerná hruška obsahuje okolo 4 g vlákniny, ktorá je tvorená prevažne rozpustnými pektínmi a lignanmi. Každý plod je plný účinných a hodnotných rastlinných antioxidantov. V dužine a šupke sú zastúpené vitamíny a minerálne látky, tie sa tu nachádzajú v zladenej rovnováhe. Vďaka tomu ich telo v látkovej premene optimálne zužitkuje. Hrušky pomáhajú ľudskému organizmu zbaviť sa ťažkých kovov, takisto nežiadúcich konzervačných látok z potravín. Sú bohaté na kyselinu listovú (pre rast, krvotvorbu, dobrú náladu), draslík a vitamín C. Naši predkovia však kládli veľký dôraz na to, ako hrušky konzumovať. Plody museli byť dokonale zrelé, inak mohli spôsobiť plynatosť a zápchu. A pokiaľ neboli dokonale zrelé, jedli sa pečené, čo sa odporúča aj v súčasnej dobe.

Ovocie

Recept:

JEDNODUCHÁ PEČENÁ HRUŠKA

Ingrediencie: 1 stredne veľká zrelá hruška, 1 lyžička až 1 lyžica javorového sirupu, 1,5 lyžice vody, 1 lyžica hrozienok, štipka čerstvo mletého klinčeka a muškátového orieška

Postup: Rúru predhrejte na 190°C. V miske zmiešajte sirup, vodu a korenie a do tejto tekutiny dajte na 20 minút namočiť hrozienka tak, aby boli úplne ponorené. Hrušku umyte a vykrojte jadrovník. Hrozienka vyberte a dajte do vydlabaného stredu hrušky. Povrch hrušky postriekajte javorovým roztokom. Pečte v zapekacej mise voľne zakrytej alobalom pri 190°C približne 20 minút alebo domäkka.

Text: Daniel Košťál, foto: Pixabay, recept: NATURHOUSE