Rozžiaria či už doslova tvár alebo pomyselne srdce. Majú hodnotu nielen v použitých materiáloch, ale najmä v ručnej práci. A svojím spôsobom sú demonštráciou osobnosti, vzťahu, situácie. V klenotoch sa vždy niečo skrýva.
Málokto z nás ale vníma ten najpodstatnejší rozdiel. Zdôrazňuje ho klenotník Johann Alexander Fadlalla. „Začína v pomenovaní – čo je šperk a čo je klenot. Šperk môže byť z kovu. Ide o akýkoľvek doplnok, ktorý má mentalitu šperku. Klenot však obsahuje vyslovene iba drahé kovy. Hovoríme o zlate, striebre, platine a paládiu. Klenotník vyrába len z týchto ušľachtilých kovov. Používa polodrahokamy a drahokamy.“
Dopĺňa, že práve spájaním materiálov vzniká cena klenotu. Samostatne je kúsok zlata či drahokam len polotovar. Ak sú však už v symbióze, tvoria ucelenú hodnotu.
„S láskou, ale serióznou, pristupujem k týmto polotovarom. Je to alchýmia. Nie je to len o tom, poznať postupy či chemické reakcie. Ku každej práci je nutné sústredene pristupovať úplne od začiatku. Je to projekt od A po Z, ktorý začína a končí v ohni,“ popisuje autenticky klenotník.
Predstavivosť spolu s praxou je tu základ. „Keď máš veľa praxe a dobrú predstavivosť, dokážeš urobiť všetko.“ Klenotnícka či zlatnícka práca si vyžaduje obrovskú presnosť. Ako spomína Fadlalla, na začiatku musí pod mikroskopom zhodnotiť všetky atribúty polotovaru po odbornej stránke. Presnosť sa počíta na mikromilimetre. Významnú rolu zohráva sústredenosť.
Najdrahšou je práca. Fadlalla si zakladá na autentickosti vyrobeného klenotu a je pre neho pri výslednej práci podstatnou. Napriek tomu dopĺňa, že zlatníctvo či klenotníctvo nepoznajú autorské práva v podobe takzvaného copyrightu.
Paradoxne však práve klenotom sa snažíme dať niečomu pomyselný „punc“. Povyšujeme ním to, čo pre nás má význam. „Vyjadrujeme ním vážnosť danej situácie. Funguje to aj ako akýsi neverbálny komunikačný nástroj. Dáma ním chce podčiarknuť svoj vkus. Muž ho má ako detail, častokrát spojený s istou citovou väzbou,“ dopĺňa k téme Jakub Abrahám, odborník na spoločenskú etiketu. Pripomína rovnováhu medzi rukami, dekoltom a ušami. Zbytočné sú tiež príliš veľké kombinácie. „Stále platí staré známe – menej je niekedy viac.“
Dizajnérka Lucia Ivanová vidí klenot či šperk ako pomyselnú čerešničku na torte každého stylingu. „Je to malý čarovný detail, ktorý vie aj z bežnej kombinácie trička a džínsov vyčarovať zaujímavý model.“ V móde sú tieto doplnky podľa nej nevyčerpateľnou studnicou inšpirácií. „Vďaka nim sa vieme hrať s celou škálou rozmanitých štýlov: od nežnej víly po kráľovnú rocku.“
Ako odborníčka na módu pripomína, že sa nimi dajú docieliť aj optické korekcie postavy či tváre.
Klenot sa často stáva darom. A hoci to „zalapanie po dychu“ spôsobí samotný klenot, nezanedbateľný je i moment pred tým. A ten sprevádza obal. „Klenoty sú často o malom dizajne. O rafinovanom minimalizme, v ktorom sa ale nájde skrytá nejaká nuansa, prekvapenie,“ hovorí Michal Staško, produktový a interiérový dizajnér. Ako doplnil, vyplýva to už z povahy klenotu, ktorý sa spája najmä so ženami. Preto je tu dôležitá rafinovanosť, jemnosť, to postupné odhaľovanie. „Ani umiestnenie loga tu nepotrebuje ,malomeštiacky branding’. Skôr vkusnosť, nie prvý plán.“
A o ten nejde ani klenotníkovi Fadlallovi. Niekedy je ťažké zavďačiť sa klientovi, ale pozná i spätné väzby, ktoré definuje ako „WAU efekt“. Predchádza im však správna komunikácia s klientom, ktorú považuje za najnáročnejšiu. Napriek tomu podstatné, prečo svoju prácu aj miluje, je to, že tvorí hodnoty, ktoré zostávajú.
Text: Eva Vašková, foto: Instagram zlatnik_klenotnik
