Adventné stretnutia nielen pri pečených gaštanoch

34
Jedlé gaštany

Mnohí nedáme dopustiť na pečené gaštany a ich typickú vôňu alebo na gaštanové pyré. Jedlé gaštany pritom ponúkajú viac zaujímavých možností.

Asi najviac si konzumáciu jedlých gaštanov spájame s adventným obdobím. Stánky s pečenými gaštanmi patria k tradičnému koloritu prvých zimných dní v mestách. Stretnúť sa s priateľmi pri konzumácii tejto pochúťky môže byť netradičné, príjemné a zároveň prínosné. Pred dozretím síce plody jedlých gaštanov nepôsobia vábne (majú podobu pichľavého klbka), semená, ktoré ukrývajú, však majú veľa pozitív. Obsahujú najmä vitamíny skupiny B, vitamíny A a C (jeho obsah sa však tepelnou úpravou znižuje), dokonca vitamín K, z minerálnych látok draslík, vápnik, zinok, fosfor, horčík, železo alebo mangán. Pozitívne je, že obsahujú málo tuku, ale viac cukru, preto by pri konzumácií dobrôt z jedlých gaštanov mali byť obozretní diabetici a ľudia, ktorí dodržiavajú diétu. Ocenia ich celiatici, neobsahujú totiž lepok.

Jedlé gaštany

Tradičné aj nápadité

Možností ako pripraviť jedlé gaštany je veľa a neustále pribúdajú nové recepty. Veľa priaznivcov si už našla chuťovo netradičná gaštanová marmeláda, jemne ochutená vanilkou, alebo gaštanová torta, v poslednej dobe aj gaštanový chlieb. Plnku z jedlých gaštanov možno využiť aj pri príprave netradičných palaciniek, dokonca pri príprave osviežujúcich zmrzlinových dezertov a sladkých krémov. Prekvapivo však tieto plody chutia aj po uvarení a posekaní nadrobno vo vegetariánskych cestovinách (skvelé sú gaštanovo – dyňové lasagne), v rámci rôznych šalátov alebo zakomponované do placiek. Postupne sa však objavujú aj recepty, kde sú jedlé gaštany súčasťou jedál z diviny (divinový guláš, srnčie medailónky), zaujímavé je aj spojenie s rybami. Vyskúšať sa vyplatí napríklad pečené rybie filety s plátkami jedlých gaštanov. Existuje dokonca recept na polievku, kde sú jedlé gaštany jednou zo základných zložiek.

Jedlé gaštany

Unikátne stromy

Jedlé gaštanyGaštan jedlý môžeme zaradiť k najstarším drevinám sveta, pochádza z Malej Ázie. K nám sa dostal vďaka Turkom. Najstarší porast tejto dreviny nájdeme na Slovensku neďaleko obce Jelenec, v blízkosti Nitry, pod hradom Gýmeš. Táto gaštanica je unikátom a jej návšteva môže byť zaujímavým tipom na víkendový výlet. Ide o najstarší známy pokus o umelo založený lesný porast na našom území. Podľa niektorých zdrojov sa tu jedlé gaštany pestujú od 13. storočia a tie terajšie sú ich asi treťou generáciou. Vzácny porast s výmerou 3,8 ha je od roku 1952 aj zákonom chránený. Mnohé nádherné exempláre jedlých gaštanov nájdeme aj v starých zámockých záhradách, kedysi totiž bolo prestížne mať túto drevinu.

Jedlé gaštany

Pestovanie v záhradách

Gaštan jedlý je statný strom, ktorý býva vysoký 20 a viac metrov a má pomerne širokú korunu. Hoci sa vysádzal vo veľkom najmä v parkoch, vďaka úsiliu šľachtiteľov sú už k dispozícii aj jedince vhodné na pestovanie vo väčších záhradách. Sú navyše samoopelivé, čiže predpokladom úrody nie je výsadba minimálne dvoch stromov. Po výsadbe zarodí tento strom asi po 10 – 12 rokoch a jeho prednosťou je napríklad to, že výborne znáša letné suchá. Prv sa táto drevina vysádzala len do teplejších lokalít, nové šľachtence sú už využiteľné aj vo vyšších polohách. Nazberať si plody so semenami jedlých gaštanov vo svojej záhrade je jedna možnosť, inou je zber u pestovateľov, ktorí už takisto na Slovensku pôsobia. Bežne však jedlé gaštany dostať kúpiť aj v supermarketoch a tieto sú už vhodné na následnú tepelnú úpravu. Len takto sú vhodné na konzumáciu. Surové plody kvôli obsahu niektorých látok konzumovať nemožno.

Daniel Košťál, foto: Pixabay