Hudba Kollárovcov – odkaz na slovenské hodnoty v jazyku človeka dneška

304
Kollárovci

Kedysi to bola výšivka na sukni prastarej mamy. Dnes je to módny trend dámskych blúzok. Kedysi sa pri tej piesni zvŕtali na tancovačkách. Aktuálne znie ako hit z rádia.

Tradície a hodnoty nám prenikli do modernej doby. Reprezentujú akúsi „SK značku“. Kapela Kollárovci, tak ako jej fanúšikovia skrz všetky generácie, hľadá korene. Tie naše. Goralský temperament, nové spracovanie tradičných ľudových piesní a najmä radosť. Kapela Kollárovci rozdáva tento mix už od roku 1997. Za ten čas si získala aj takých, ktorí sa takzvanej ľudovke zďaleka vyhýbali. Potvrdzujú to aj slová primáša Kollárovcov, Tomáša Kollára: „Neustále dostávame veľké množstvo správ v duchu: ,Folklór, ľudovku som nikdy nemusel, ale tá vaša hudba zmenila môj názor.’“ Ako ďalej spomína, kapela na folklóre vyrastala.

Kollárovci
„Neustále dostávame veľké množstvo správ v duchu: ,Folklór, ľudovku som nikdy nemusel, ale tá vaša hudba zmenila môj názor.’“

Poznala autentické – dedinské – prostredie, kde sú hodnoty a tradície najčitateľnejšie, kde zostávajú. Aktuálne prezentované tradície sú možno o niečo menej autentické. Či už ide o ich vyjadrenie v móde, dizajne alebo hudbe. Podľa Tomáša Kollára oni takými aj majú byť. Inak vyjadrené, ale hovoriace rovnaký odkaz. „Za autentické vyjadrenia sú tu štátom dotované súbory, divadlá či osvetové strediská. Staviame však na rovnakom odkaze. A aj ten odkaz v našej tvorbe je silný. Odkaz na naše hodnoty, náš národ, našu vlasť.“  Podľa neho práve to ľudí na ich hudbe láka. Spomenul, že ľudia dnes hľadajú korene. Ale tie naše, skutočné.

Kollárovci
Aktuálne prezentované tradície sú možno o niečo menej autentické.

Autenticita tradícií v hudbe je podľa Kollárovcov podmienená aj dobou. Tie, ktoré dnes považujeme za tie „rýdze“, neboli v minulosti ničím iným, ako niečím populárnym. „Tým, že informácie sa nešírili tak rýchlo, ako dnes, dediny a regióny boli viac-menej uzavreté. Vďaka tomu máme taký bohatý, pestrý a originálny folklór,“ dopĺňa Tomáš Kollár. Nezabúda však podotknúť, že sú to práve ľudia, ktorí si vyberajú. Oni rozhodujú, čo sa im páči a čo nie. Poslucháč, divák si vždy vyberie správne. „To oni sú ten pomyselný jazýček na váhach. Oni sú tí, pre ktorých sa hudba robí… A verte, že sa nemýlia. Pritom je úplne jedno, koľko majú rokov.“ Naznačuje tým tú skutočnosť, ktorá sa u Kollárovcov jednoznačne potvrdzuje. Vďaka svojmu publiku – od stredoškoláka na gymnáziu až po dôchodcu, ktorý kedysi možno aj tancoval vo folklórnom súbore – prepájajú prostredníctvom svojej hudby generácie. „Každá kapela je originálna. Ale to, že sme sa postupne stali akousi ,SK ZNAČKOU‘, to je len vďaka ľuďom. Ľudom, ktorí našli v našej hudbe to, čo hľadali. My len hráme hudbu, a robíme to po svojom.“

Kollárovci
„Každá kapela je originálna. Ale to, že sme sa postupne stali akousi ,SK ZNAČKOU‘, to je len vďaka ľuďom.“

No a ani „po svojom“ sa vraj tradície podľa Tomáša nedajú nikdy pokriviť. Dajú sa len zmeniť. Kollárovci sa snažia poukázať na tie naše, slovenské. Majú za to, že dôležité sú forma a jazyk, ktorý na ne odkazuje. A ten musí byť podľa nich zrozumiteľný v aktuálnom čase. „Najvyšším ocenením toho, že práve týmto jazykom – zrozumiteľným pre dnešnú dobu – s našimi fanúšikmi komunikujeme, sú správy a komentáre, ktoré od nich dostávame.“

Text: Eva Vašková, foto: archív Kollárovcov