Nech žije kráľovná!

150
Britská monarchia

Nech sú už názory na britskú monarchiu akékoľvek, nik nemôže poprieť kúzlo osobnosti kráľovnej Alžbety II., ktorá vládne už vyše šesťdesiatosem rokov.

Úctyhodné číslo, ktoré vzbudzuje obdiv aj údiv, a v atmosfére spoločenského diania posledných desaťročí vyvoláva otázku: V čom spočíva jej obrovská popularita? Za takmer sedemdesiat rokov, čo kráľovná Alžbeta II. vládne Spojenému kráľovstvu, sa toho udialo pomerne dosť. Rôzne významné dejinné udalosti, reformy, ale takisto aj škandály – to všetko sprevádza verejný aj súkromný život celej kráľovskej rodiny. Napriek výnimočnej aure Alžbety II., ktorá miestami pôsobí až dojmom nadpozemskosti, je stále človekom so všetkými pozitívami i negatívami.

Nečakané následníctvo

Britská monarchia
18-ročná Alžbeta; Windsor Castle, 1944

Ak by Eduard VIII. v decembri roku 1936 neabdikoval, možno by sa všetko odohralo inak. Mladý následník trónu sa však zaľúbil do „nesprávnej“ ženy – Američanky Wallis Simpson, ktorá v tom čase prechádzala druhým rozvodom, čo bolo pre kráľovskú rodinu absolútne škandalózne. Zamilovaný muž tak stál pred ťažkou voľbou. Keďže Eduard VIII. sa svojej lásky odmietal vzdať, rozhodol sa napokon pre abdikáciu, čo znamenalo zmeny v poradí následníctva. Panovníkom sa tak stal Eduardov mladší brat Albert, ktorý vládol až do svojej smrti v roku 1952. Keďže bol druhorodeným synom a neočakávalo sa, že niekedy zasadne na trón, vyrastal v tieni svojho staršieho brata.

Hoci sa Albert veľmi zdráhal zhostiť sa takej významnej funkcie, monarchia by len ťažko znášala toľko odmietnutí a prinajmenšom by to poriadne zatriaslo jej reputáciou, ktorú už tak či tak „poškvrnila“ aféra okolo vzťahu Eduarda s Wallis Simpson a jeho následnej abdikácie. Budúci panovník Juraj VI. však ctil povinnosť a napriek neľahkej situácii a novým povinnostiam, ktoré mu zásadne zmenili život, sa stal schopným a mimoriadne obľúbeným panovníkom. Kráľ trpel viacerými zdravotnými problémami, ktoré napokon vyústili do jeho predčasnej smrti 6. februára 1952. Týmto dňom sa zároveň započalo vládnutie kráľovnej Alžbety II., ktorá je v súčasnosti najdlhšie vládnucou panovníčkou v histórii britskej monarchie (nasleduje kráľovná Viktória, ktorej vláda trvala šesťdesiattri rokov a sedem mesiacov).

Posvätná úloha

V novembri 2016 spustil Netflix seriál The Crown, ktorý prináša osudy kráľovnej Alžbety II. prakticky od jej mladosti až po dospelosť.

Hoci sa so začiatkom panovania Juraja VI. stala mladá Alžbeta dedičkou trónu, podobne ako pri jej otcovi, zastihli ju kráľovské povinnosti skôr, než by chcela. Korunovácia 2. júna 1953 bola prezentáciou tradícií, avšak zároveň priniesla niečo nové. Predsa len, svet sa už nachádzal v modernejších časoch. Po prvý raz bola korunovácia vysielaná v televízii, ktorú s napätím sledovalo mnoho divákov – až na pomazanie a prijímanie, teda vrcholný okamih celej ceremónie, keď sa kamery vypli. Spojené kráľovstvo je so svojím panovníkom späté a monarchia s celou svojou mašinériou k nemu skrátka patrí. Pre niekoho zbytočnosť, čo krajinu stojí peniaze a čo je v kontexte modernej doby už prežitok, pre iných niečo posvätné. Bez ohľadu na kritiku nedá vo všeobecnosti britský ľud na svoju kráľovnú a monarchiu dopustiť a pristupujú k nej s prináležiacou úctou. Napriek rôznym krízam si udržiava kráľovná obrovskú popularitu.

Britská monarchia
Napriek niekoľkým krízam, ktoré kráľovnú i monarchiu počas vlády zastihli, sa Alžbeta II. teší medzi britským ľudom mimoriadnej obľube.

Verná prísahe

Monarchia so všetkými jej „účastníkmi“ však znamená pre ľudí oveľa viac. Kto je vlastne kráľovná Alžbeta II.? Pri pohľade na jej dlhoročnú vládu a mnohé kritické udalosti, ktoré jej osobný život či vládu sprevádzali, si o nej dokážeme vytvoriť obraz. Od začiatku jasne nasmerovala svoje vládnutie – azda najpríznačnejšou je pre ňu absolútne podriadenie sa posvätnej role predurčenej Bohom. Jednoznačne možno cítiť kráľovnej hlboký zmysel pre občianske a cirkevné povinnosti. Verejne nevyjadruje osobné názory na politiku, čo by bolo, mimochodom, v rozpore s jej povinnosťami. Nepokúša sa šokovať, nevyvoláva škandály, ostáva verná tradíciám a plní si úlohu tak, ako sa od nej očakáva – skrátka, je tu pre svoj ľud. Zrejme však bola iba otázka času, kedy sa preverí inak navonok pevná monarchia.

Legenda vraví, že ak z pevnosti odletí všetkých šesť havranov, padne kráľovstvo i Tower

Aj s nedokonalosťami

Článok The Monarchy Today z National and English Review si v auguste roku 1957 prečítal azda každý Brit. V ňom sa totiž šéfredaktor týchto novín – spisovateľ, historik a politik John Grigg veľmi otvorene a kriticky vyjadroval na adresu vystupovania kráľovnej Alžbety II. Kráľovnej slovný prejav považoval za snobský, pričom v úprimnosti zašiel ešte ďalej, keď jej oficiálne príhovory opísal ako otravné a skritizoval jej neschopnosť vyjadriť pár viet bez papierov. Aj keď sa niektorí novinári verejne postavili za názory Johna Grigga, vo všeobecnosti jeho postoje napriek dobrým úmyslom vyvolali veľké pobúrenie. Počiatočná ostrá odozva monarchie však napokon ustúpila a niektoré odporúčania tohto novinára uplatnila aj v praxi.

Britská monarchia
Kráľovná Alžbeta II. a Winston Churchill; 18. november 1950

Martin Charteris, osobný tajomník kráľovnej, dokonca po mnohých rokoch Johna Grigga verejne pochválil, keď povedal, že tak učinil korune veľkú službu. Aby sa kráľovská rodina väčšmi priblížila ľuďom a prispôsobila modernej dobe, prikývla na nakrútenie dokumentárneho filmu s názvom Royal Family, ktorý britská televízna spoločnosť BBC odvysielala v lete roku 1969. Hoci film pritiahol vyše 30 miliónov divákov, u kritiky nemal veľmi pozitívne ohlasy. V súčasnosti je film chránený kráľovskými právami a nebol odvysielaný od 70. rokov minulého storočia. Už v časoch jeho nakrútenia vyjadrili niektorí obavy, že by mohol až príliš odhaliť súkromie príslušníkov kráľovskej rodiny, čo by napokon mohlo pôsobiť kontraproduktívne. A tak sa prvotný zámer ukázal byť zároveň ohrozením a prekážkou pre povesť monarchie.

Kráľovná ako symbol istoty

Britská monarchia
Kráľovná Alžbeta II. spolu s manželom princom Philipom

Aké miesto zastáva kráľovná Alžbeta II. v životoch britskej spoločnosti? Je to viac reprezentatívna a formálna úloha, alebo tu zohráva rolu aj psychologický faktor? Hoci kráľovskú rodinu neraz podrobili kritike pre prílišnú neosobnosť, napokon práve istý druh nedosiahnuteľnosti a nadprirodzenosti dodáva monarchii pravú a potrebnú podstatu. Monarchia, od ktorej možno očakávať presne to, čo sa vyžaduje, by sa stala všednou. Ľudia potrebujú mať istoty a niekoho, na koho sa môžu spoľahnúť. Niekoho, o kom vedia, že tu bude vždy presne taký, ako stáročia predtým, pri kom budú cítiť bezpečie a kto bude vnášať do ich životov svetlo v krušných časoch – a presne taká britská kráľovná Alžbeta II. so svojou rodinou potrebuje byť. Aj preto sa striktne dodržiavajú pravidlá na kráľovskom dvore, aj preto najvyšší akt pomazania nového panovníka pri korunovácii prebieha len medzi arcibiskupom z Cantebury, následníkom trónu a Bohom. Ak by sme všetko vedeli, všetkému rozumeli, čaro celej monarchie by zmizlo a tým by stratila presne ten zmysel, aký jej pripisujeme.

Alžbeta II. v televízii

Smútočný prejav, ktorý vysielal rozhlas aj televízia v priamom prenose, sledovali milióny divákov na celom svete.

V novembri 2016 spustil Netflix seriál The Crown, ktorý prináša osudy kráľovnej Alžbety II. prakticky od jej mladosti až po dospelosť. Zatiaľ vznikli štyri série, pričom najnovšiu môžu diváci sledovať od novembra 2020. Seriál slávi od svojej premiéry veľký úspech a získal viacero prestížnych ocenení. Prvé dve série skúmajú život mladej Alžbety II., jej prvé kroky ako vládkyne a retrospektívou sledujeme aj vládu jej otca, kráľa Juraja VI. Rolu stvárnila Claire Foy, kým v ďalších sériách sledujeme už herečku Oliviu Colman, ktorá predstavuje o čosi staršiu a zrelšiu kráľovnú. Aj keď seriál The Crown treba vnímať ako umelecký počin, v ktorom nie všetko zodpovedá historickým skutočnostiam – zasvätení dokonca kriticky poukazujú na niekoľko zásadných faktov, ktoré sú v seriáli buď vyobrazené inak, alebo nie sú vyzdvihnuté vôbec – divák má možnosť nahliadnuť do zložitého mechanizmu fungovania kráľovskej rodiny, ktorej členovia takisto ako iní ľudia majú city a prežívajú dilemy. Seriál zároveň čiastočne edukatívnym spôsobom poukazuje aj na zaujímavosti v celospoločenskom a historickom kontexte daného obdobia počas vládnutia Alžbety II.

Britská monarchia
Buckinghamský palác, oficiálne sídlo britského panovníka, patrí k hlavným turistickým atrakciám Londýna.

Celý svet očakáva reakciu

Britská monarchia
Za princeznou Dianou, ktorá zomrela pri autohavárii v Paríži v roku 1997, trúchlil celý svet.

Osobný život princeznej Diany sa v bulvárnych plátkoch rozoberal v takej extrémnej miere, až mnohí obviňovali z jej smrti 31. augusta 1997 práve novinárov. Život tejto mimoriadne obľúbenej princeznej bol však stredobodom záujmu celého sveta už dlho predtým. Nešťastné manželstvo s princom Charlesom napokon vyústilo do ich rozvodu v roku 1996 a ani vzťah medzi Dianou a kráľovnou nebol ideálny. Po Dianinej smrti trúchlil celý svet, milióny jej fanúšikov niesli kvety, sviečky či osobné odkazy ku Kensingtonskému palácu – kráľovskej rezidencii ešte mnoho mesiacov po jej smrti. Alžbeta II. sa v prvé dni k celej udalosti verejne nevyjadrovala, čo vzbudzovalo vo verejnosti veľkú nevôľu a vlnu kritiky.

Kráľovná napokon predniesla príhovor 5. septembra 1997, deň pred pohrebom Diany. Smútočný prejav, ktorý vysielal rozhlas aj televízia v priamom prenose, sledovali milióny divákov na celom svete. Alžbeta II. v ňom vyjadrila smútok nad tragickou smrťou princeznej Diany, ktorú označila za výnimočnú a nadanú ľudskú bytosť, na ktorú nik nikdy nezabudne. Anglický režisér Stephen Frears nakrútil v roku 2006 životopisnú drámu Kráľovná, ktorá mapuje obdobie bezprostredne po smrti princeznej Diany. Tvorcovia filmu sa snažili podľa informácií z dôveryhodných zdrojov či dostupných materiálov vytvoriť hodnoverný obraz toho, ako to mohlo vyzerať v intímnom prostredí kráľovskej rodiny vo chvíľach takých náročných nielen pre spoločnosť, ktorá Dianu milovala, ale aj pre britskú monarchiu.

Padne či nepadne?

Londýnsky Tower so svojou úžasnou a bohatou históriou fascinuje každého návštevníka Londýna. Navyše ukrýva mnoho tajomstiev a spája sa s pozoruhodnými zaujímavosťami. Jednou z nich je aj povestný chov azda najznámejších siedmich havranov na svete, ktorých mená sú Jubilee, Harris, Gripp, Rocky, Erin, Poppy a Merlina. Legenda vraví, že ak z pevnosti odletí všetkých šesť havranov, padne kráľovstvo i Tower – siedmeho havrana tu chovajú ako náhradného. Legenda sa vzťahuje k panovníkovi Karlovi II. zo 17. storočia, ktorému prorokovali hrozivú predzvesť spomínaného pádu, ak havrany hradby pevnosti opustia.

Britská monarchia
Ak podľa legendy odletia všetky havrany z Toweru, padne kráľovstvo.

V skutočnosti však prvé zmienky o havranoch pochádzajú až z viktoriánskeho Anglicka. Takzvaný „Ravenmaster“ – kráľovský strážca havranov, ktorým je v súčasnosti Chris Skaife, im z času na čas obstriháva krídla, aby nemohli plnohodnotne lietať. Aj keď pochádzajú od chovateľov, ide o pomerne divoké a nezávislé tvory, ktoré sú síce voľné, ale zároveň neslobodné. Dokonca sa už prihodilo, že niektoré odleteli aj za hradby Toweru. Každý z havranov má svoju osobnosť, veď ide o nesmierne inteligentné tvory. Strážca ich na noc zatvára pred nebezpečnými predátormi – líškami a cez deň zase vypúšťa von, aby si každý mohol obsadiť svoje teritórium.

„Voľný čas“ trávia posedávaním či hopkaním, hraním sa so strakami či prehrabávaním sa v odpadkových košoch, kde si vedia obzvlášť pochutiť na hranolčekoch. Keď majú príležitosť a chuť, neváhajú aj ukradnúť okoloidúcemu dieťaťu sendvič. V starostlivosti kráľovského strážcu sa majú havrany nadmieru dobre – akoby aj nie, keď od nich závisí osud celého kráľovstva.

Text: Miriama Vojteková, foto: Flickr, Pixabay