Hudba je liek. Veta, ktorá akosi už zovšednela, no jej podstata má množstvo originálnych podôb. Posledná pesnička z rannej šou rádia nám znie v ušiach ešte cestou do kantíny na obed. Pri melódii, ktorá nám hrala na prvom rande, sa vždy akosi „pohne“ srdce. No a doslova vybláznenie sa pri obľúbených hitoch je prívalom endorfínov. Tak čo poviete, má tá hudba ale SILU…
S tónmi, melódiami, nástrojmi či hlasmi nenarába ale len hudobník či spevák. Hudba tiež nie je len konzumným produktom – pracovnou pomôckou je pre muzikoterapeuta. Jedným z nich je klavirista Peter Karvai. Hovorí, že muzikoterapeutické aktivity stimulujú svalový systém. Rytmika podporuje koordináciu pohybov. „Pri prepracovanosti muzikoterapia upokojuje. Pomáha pri nespavosti. Odbúrava stres, podporuje pamäť a sústredenie. Dokonca môže zvyšovať pracovný výkon. Spev posilňuje rečové schopnosti napríklad po mozgovej príhode. Kontrola dýchania pri speve a aktivácia svalového systému pri tanci v muzikoterapeutických cvičeniach napomáha správnej činnosti srdca.“
Ako však pripomína, každý z nás je originál a táto individuálnosť sa odráža aj v terapii hudbou. Áno, vo všeobecnosti platí, že s pomalým tempom zatvoríme dvere za každodenným zhonom a problémami. A rovnako je zrejmé, že rytmy napríklad takej kubánskej salsy nás rozhýbu – keď nie celých, tak minimálne budeme nohami podupkávať pod stolom. Karvai ale pripomenul ešte jeden podstatný prvok hudby. Jej znenie v priestore. „Výskumy dokázali, že ľudia sa správajú celkom inak tam, kde vnímajú len zvuky bežných aktivít a inak, kde znie hudba.“
Ako hovorí Andrea Turčina, muzikoterapeutka a čerstvá koučka, ktorá koučing spojila práve s hudbou: „Najsilnejšia je hudba samotná.“ Prikláňa sa tiež k tomu, že ju každý vnímame rozdielne. „Čo je ale skvelé, ona sama sa nám vie prispôsobiť. Naladiť nás na to, čo práve potrebujeme či čo si vyberieme,“ pripomína Adi. A práve tú vidí aj prepojenie s koučingom, ktorý sa snaží cieliť aj na umelcov hudobníkov. „Koučing je totiž rovnako len o klientovi samom. Ten absolútne neradí. Chce len posunúť človeka z bodu A do bodu B, ktorý si sám zadal.“ Čiže aj hudba, aj koučing nám pomáhajú spoznať nás takých, akí sme, … „naše preferencie, pocity,“ konkretizuje Adi.
Karvai zasa uvádza, že muzikoterapia sa často využíva pri práci s deťmi, ako aj seniormi. „Hudobné hry rozvíjajú pozornosť, pamäťové schopnosti a tvorivosť. Cielené sedenia vedia zlepšiť stav aj pri rôznych duševných poruchách.“
Adi ho dopĺňa, že hudba je v podstate bezhraničná, nepozná obmedzenia: „Z pohľadu muzikoterapie napomáha aj pri hyperaktivite. Tu sa využíva napríklad hra na bubny. Ak sa niekto potrebuje stíšiť, pomáhajú strunové nástroje.“
Škatuľkovanie v hudbe nemá miesto. Hudba má nekonečné možnosti.
Podstatu muzikoterapie vysvetľuje Karvai v prirovnaní. Je pravda, že si môžeme nasadiť slúchadlá, urobiť si pohodlie a pasívne hudbu prijímať. Takto môžeme zrelaxovať, usporiadať si myšlienky. Stačia na to obľúbené pesničky a príjemná atmosféra. No profesionálna muzikoterapia je oveľa viac: „… zahŕňa rôzne cielené prvky a kladie vysoké nároky aj na terapeuta.“ Môžeme si doma pohmkávať svoje hity, pustiť si meditačnú hudbu, no: „… prirovnal by som to k tomu, ako keď si chce niekto urobiť domácu masáž uboleného krku a považuje ju za rovnocennú s tou od vyučeného maséra.“
Adi ale zdôrazňuje, že hudba si nás vlastne vždy nájde, pritiahne si nás taká, akú práve potrebujeme. Často napríklad aj v spojení s nejakými spomienkami a zážitkami. Nič nie je v tomto prípade možné zovšeobecniť. „Škatuľkovanie v hudbe nemá miesto. Hudba má nekonečné možnosti.“
Text: Eva Vašková, foto: pexels.com
