Veľký záujem a zároveň kontroverzie vzbudila nedávno publikovaná reportážna kniha The Book of Veles nórskeho fotografa Jonasa Bendiksena. Pri jej listovaní by ste si na prvý pohľad pomysleli, že na nej nič zvláštne nie je – až na to, že nezobrazuje skutočnú realitu a nedokázali na to prísť ani profesionáli.
Uznávaný fotograf Jonas Bendiksen je členom celosvetovo prestížnej fotografickej spoločnosti Magnum Photos a nositeľom významných ocenení. Niekoľko rokov žil v Rusku, kde fotoaparátom zaznamenával rozpad miest v bývalom Sovietskom zväze, čo vyústilo do úspešnej publikácie knihy Satellites – Photographs from the fringes of the former Soviet Union, ktorá vyšla v roku 2006. Pár rokov strávil fotografovaním slumových komunít v Keni, Indii, Indonézii a vo Venezuele – fotografie vyšli v roku 2008 v publikácii s názvom The Places We Live. Neskôr vydal ešte knihu The Last Testament, ktorá zobrazuje príbeh siedmich mužov vydávajúcich sa za biblických mesiášov. Najnovšia publikácia Jonasa Bendiksena vyvolala horlivú diskusiu, a to nielen vo fotografickej obci. Je totiž aj premostením na tému hrozby šírenia falošných správ.
Keď je realita podvrh
Macedónske mestečko Veles zažívalo krízu v podobe veľkej nezamestnanosti. Do povedomia širšieho publika sa dostalo v súvislosti s takpovediac medzinárodnou kauzou. Tamojší mladí ľudia prišli na spôsob, akým si zarábať slušné peniaze, a to šírením tzv. fake news na internete a sociálnych sieťach. Výborným podkladom sa ukázali vtedajšie americké prezidentské voľby (2016). Títo mladíci v podstate preberali už hotové články, v ktorých však pozmenili niektoré zásadné informácie, a takto ich vypúšťali na internete ďalej. Ich ciele boli apolitické, chceli si len zarobiť.
Jonasovi Bendisksenovi priniesla kniha zmanipulovanej reality zároveň popularitu
Keď sa všetko prevalilo, opäť sa potvrdilo, akú moc médiá a sociálne siete majú. Jonasovi Bendiksenovi sa tak zrodil v hlave nápad, ktorý úzko súvisel s hore spomínanou kauzou. Nové fotografie sa vybral nafotiť do Veles, avšak tentoraz cielene fotografoval prázdne miesta, aby neskôr pomocou softvérových programov vytvoril modely postáv, ktoré do svojich fotografií vložil. Do každej fotografie umiestnil niečo, čo tam pôvodne nebolo. Dokonca ani text v knihe nepochádza od Bendiksena, ale vytvorila ju umelá inteligencia. S takto vytvorenou knižkou šiel na medzinárodný fotografický festival do francúzskeho Perpignanu, kde ňou všetkých ohúril. Nikto na zámerný podvod neprišiel, a tak autor musel prísť na ďalší spôsob, akým primäť svojich kolegov odhaliť tento trik, a to kritikou na vlastnú tvorbu. Bendiksen vytvoril najprv na Facebooku falošný profil s menom Chloe Miskin, ktorá vyjadrila pobúrenie nad spôsobom, akým zaobchádzal a platil ľudí za to, aby mu vo Velese pózovali. Keď však ani tento trik nezafungoval, fotograf rozšíril profil svojej kritičky aj na Twitteri, kde to už, našťastie, začalo vzbudzovať podozrenie – nejaký užívateľ si všimol, že jeden z jej sledovateľov má rovnaké oblečenie ako žena, ktorá sa objavila v knihe.
Bendiksen bol konečne odhalený a ako sám povedal, uľavilo sa mu. Koniec koncov – nebolo mu príjemné šíriť lži. Autor fotografií, ktorý odhaleniu musel značne dopomôcť, chcel tak poukázať na skutočnosť, ako veľmi sa spôsob tvorby, šírenia a prijímania informácií za posledných 15 rokov zmenil. Jonasovi Bendisksenovi priniesla kniha zmanipulovanej reality zároveň popularitu, za ktorou napokon stojí aj fakt, že sa vypredala a čaká sa na jej nové vydanie. Tentoraz si ňou však budeme listovať snáď dostatočne ponaučení.
Text: Miriama Vojteková, foto: Pixabay
