Konajú dobro… len tak voľne

53
Dobro

To, čo robíme dobrovoľne, nás teší. Nepochybujeme, že to má význam. Keď sa to však navyše spojí s radosťou druhých či zmysluplnosťou voči okoliu, naberá to doslova „iné grády“. O dobrovoľníctve počujeme veľa, ale započúvali sme sa niekedy do slov dobrovoľníkov?

Áno, robia niečo šľachetné. Áno, robia to nezištne. Áno, nečakajú uznanie. Dôležitá je ich pomocná ruka. Dobrovoľníkov vnímame cez isté fakty. Ich osobné postoje či vnútorné emócie sú už akosi druhoradé. Práve tam je však podstata toho, čo chcú ponúknuť, čo odovzdávajú.

Dobro

„Tri základné veci dostávame do vienka zadarmo – život, zdravie a životné prostredie. Nie je teda našou povinnosťou pomáhať tam, kde zdravie iných či poškodené životné prostredie vyžaduje našu pomoc?“ zamýšľa sa Zuzana Vinklerová, výkonná riaditeľka Národného dobrovoľníckeho centra CARDO. Vníma, že v rôznych častiach sveta rôzne funguje výmenný obchod, ktorý platí materiálnymi statkami, „ale v spoločnosti nemôže všetko fungovať výmenou za materiálnu protihodnotu. To by sme stratili niečo zo svojej ľudskej podstaty.“

Dobro

Za dobrovoľníctvom je viac ako len čistá túžba pomôcť. Vinklerová spomína, že áno, môže to byť možnosť, ako sa vyhnúť vyhoreniu. Zároveň však pri nesprávnych hraniciach a snahe len si kompenzovať niečo vlastné, môže byť jeho zdrojom. „Taká kompenzácia nie je zlá. Musí byť ale vedomá. Musíme mať jasno v motivácii. A musíme byť v tejto otázke k sebe úprimní.“  

Dobro

Podobne ako z CARDO aj z petržalského KASPIANU majú na otázku: „Prečo dobrovoľníctvo?“ odpoveď: „A prečo nie?“ KASPIAN sa už dvadsaťpäť rokov venuje aj cez dobrovoľníkov nízkoprahovým službám pre deti, mládež, ale aj rodičov na našom najväčšom sídlisku. KASPIÁNCI hovoria, že dobrovoľníci sú srdcom ich práce. „Mám pocit, že som dostal do života veľa výhod. Zdá sa mi správne podeliť sa s tým, pomôcť tým, ktorí toľko šťastia nemali. Navyše, pre mňa osobne je to jedna z najlepších možností, ako zmysluplne tráviť voľný čas,“ hovorí Viliam, jeden z KASPIÁNCOV – dobrovoľníkov. A že osoh je na oboch stranách, potvrdzuje aj Aďka: „Keď to tak zoberiem, moje dobrovoľníctvo nie je nezištné. Poskytujem mu svoj čas, ktorý môžem prispôsobiť k pracovnému aj súkromnému životu, no zároveň mne to prináša sebarealizáciu, pocit užitočnosti.“ Podľa Aďky má význam byť súčasťou niečoho, čo vytvára hodnoty. „Mám v sebe pocit hrdosti, že do takého tímu patrím, takého, ktorý ich vytvára. A ja tu pociťujem podporu ako dobrovoľník.“ Aj pre Viliama je to pozitívna skúsenosť, veľa sa naučil. „ …a získal som nový pohľad, ktorý by som si inak len ťažko uvedomil.“

Dobro

Dobrovoľníčku Evku prinútilo onkologické ochorenie spoznať život aj na nemocničnom oddelení. Už ako dieťa však zistila, že aj napriek ťažkým osudom a chvíľam je aj za oknami nemocníc ten skutočný život, ten, ktorý sa žije vonku. Stonásobne to platí pri deťoch, ich hravosti a úsmeve. Vďaka Klubu detskej nádeje (KDN) oddelenia nemocníc s malými pacientami núdzu o hru ani úsmev nemajú. „Každý z nás robí dobrovoľnícku prácu naozaj srdcom. Dokazuje to dlhoročné pôsobenie KDN-ka na Slovensku. Po pandemickej situácii sa ešte viac tešíme, že opäť rozdávame úsmev tam, kde je potrebný. Pretože taký úsmev patrí každému,“ hovorí Zuzka Kmeťová, zástupkyňa koordinátora KDN. A Evka ju dopĺňa autentickým odrazom svojej skúsenosti. Vďaka nej sa tiež pridala ku KDN-ku. „Po osemnástke som si povedala, že to, čo som od nich dostala ja, odovzdám ďalej. Dnes chodím do táborov už ako táborová vedúca, rovnako navštevujem deti na oddelení. Dodáva mi to veľmi energie.“     

Text: Eva Vašková, foto: pexels.com