Ikona značky Ferrari, model F40, oslavuje 35. výročie od jeho uvedenia – skupine novinárov sa prvýkrát predstavil 21. júla 1987.
Bola to v tom čase pripomienka 40. výročia fungovania charizmatickej talianskej spoločnosti. Ferrari F40 dostalo do vienka nádherné línie, ktoré ho pasujú medzi najkrajšie športové automobily sveta. Ako ináč, podpísalo sa pod ne taktiež dvorné štylistické štúdio Pininfarina.
Sen pre mnohých
Zaujímavosťou taktiež je, že tento športový špeciál bol posledným vozidlom, ktorého zrodu sa dožil Enzo Ferrari. Kvôli homologizácii pretekárskych vozidiel bol najprv stanovený počet vyrobených vozidiel na obmedzených 450 kusov, ktoré sa mohli pohybovať na bežných cestách. Veľký záujem o vozidlo predsa len nakoniec posunul latku na číslicu 1311. Karoséria bola čiastočne lepená, samozrejme, kvôli dosiahnutiu čo najnižšej hmotnosti boli použité ľahké materiály, ako sú hliník, kevlar či kompozity vystužené uhlíkovými vláknami.
Pri hmotnosti sa šetrilo aj v rámci hrúbky laku, bočné okná boli z plexiskla. Na tie časy veľmi moderne pôsobili aj vyklápacie svetlomety. Ferrari F40 sa stalo predmetom túžob mnohých ľudí aj z odbornej branže, aby sa aspoň posadili za jeho volant. Keďže predsa len išlo o špeciál, niektorým sa to pošťastilo, iným nie.
Dopovaný turbami
Po vyklopení zadnej časti môžeme nazrieť do útrob strojovne, ktorú reprezentoval motor 2,9 V8 prepĺňaný dvojicou turbodúchadiel IHI. Pri prepĺňacom tlaku 1,1 atmosféry pohonná jednotka ponúkala maximálny výkon 352 kW (478 k) pri 7000 ot./min. Maximálna hodnota krútiaceho momentu siahala na hranicu 577 Nm pri 4000 ot./min. Z 0 na 100 km/h sa vozidlo dostalo za 3,8 s, „dvestovkou“ uháňalo po 11 s. V tom čase bolo najrýchlejším sériovo produkovaným športovcom na svete – výrobcom deklarovaná maximálna rýchlosť činila 324 km/h. Od roku 1990 si americké predpisy vyžadovali použitie katalyzátorov, preto nasledovali úpravy výfukového potrubia.
Ďalšie technické riešenia
Základom konštrukcie celej karosérie bola karbónová vaňa, z ktorej vychádzali jednotlivé komponenty a priestorový rúrkový rám. Celý povrch karosérie bol vytvorený z karbónu, teda išlo o prvé vozidlo na svete s takýmto materiálom. Pri konštruovaní sa dôraz kládol najmä na aerodynamiku, spodok vozidla bol zakrytovaný, oblasť motora však nie, všetko zakončovali difúzory pod zadným nárazníkom. V ňom bola nápadná trojička výfukových rúr v strede. Výsledkom bola na tie časy dobrá hodnota súčiniteľa odporu vzduchu 0,34. Pohotovostná hmotnosť vozidla bola iba 1100 kg.
Podvozok vychádzal z modelu 288 GTO, teda využíval dvojité lichobežníkové zavesenie všetkých kolies, bol však výrazne upravený, pričom sa znížila svetlá výška vozidla. Pneumatiky mali rozmery 235/45 ZR17 vpredu a 335/35 ZR17 vzadu.
Rovnako sparťanské, ako výbava vo vnútri (bola tu iba klimatizácia), boli aj podporné prvky – chýbali napríklad posilňovače riadenia, bŕzd a taktiež ABS. O to väčší bol kontakt vodiča s vozovkou a mnohí odborníci pokladajú túto ikonu za jeden z najlepších superšportov všetkých čias.
Čo uviesť na záver? Ferrari F40 sa svojou prirodzenou krásou a technickými vlohami stalo výnimočným športovým automobilom. Neveľký počet vyrobených vozidiel ho pasuje medzi veľmi oceňované zberateľské kúsky. Nový majetný majiteľ však musí rátať s tým, že poriadne načrie do svojho účtu.
Text: Peter Stano, foto: Ferrari, newspress.co.uk
