To, že si vieme veci zapamätať, berieme ako samozrejmosť. Tento náš zautomatizovaný proces je síce prirodzený, no u každého individuálny. Tréningom pamäti si nevypestujeme svalovú hmotu, no kondičku potrebujú aj naše pamäťové bunky.
Vzťah by sme ale asi nehľadali pri povahách a pamäti. Fábik sa tu pristavil pri neurotizme, resp. introverzii a extroverzii. „Výskumy opakovane preukázali, že jednou z najvýznamnejších čŕt osobnosti, ktorá vplýva na pamäť, je neurotizmus, teda intenzívne prežívanie negatívnych emócií. Jeho vysoká úroveň je spätá s horším pamäťovým výkonom. Zároveň sa spája s tendenciou vybavovať si negatívne informácie. Extroverzia má opačný efekt a spája sa s častejším vyvolávaním pozitívnych spomienok.“ Zjednodušene možno hovoriť o tom, že melancholik ako introvertná osobnosť môže v určitých prípadoch podať horší pamäťový výkon ako sangvinik.
Mimo zážitkov a spomienok potrebujeme z „pamäťových zásuviek“ vytiahnuť i iné informácie. Tu prichádza na rad okrem povahových čŕt aj životný štýl, aktivity. Aj Fábik potvrdzuje, že s pamäťou môžeme pracovať. Populárne tréningy pamäti vraj ale nemáme brať ako zázračný motor pamäti. „Po istom čase sa môže aj trénovaná pamäť vrátiť na tú istú úroveň. Je to podobné ako pri formovaní tela.“ Odporúča trénovať pamäť, ale nie jednorazovo.
Silvia Valovičová je trénerkou pamäti a hovorí, že tréning pamäti naučí a pomôže pochopiť, prečo vlastne zabúdame, ako sa nechcenému zabúdaniu vyhnúť. „Pamäťové techniky nevedome používame všetci. Je dobré sa ich ale naučiť čo najviac a používať ich vedome. Pomáhajú pri efektívnom učení sa a aj pri tom, aby sme si vedeli čo najrýchlejšie vybaviť informácie, ktoré potrebujeme. Tréning a naučenie sa pamäťových techník môžu absolvovať školáci, manažéri, rodičia na materskej alebo seniori.“
A ako taký tréning vyzerá? Valovičová hovorí, že má svoju štruktúru. Pozornosť sa venuje vždy niekoľkým typom pamäti. Dôraz je kladený na krátkodobú pamäť, keďže tá býva problematická. „Pokračujeme nácvikom pamäťových techník. Tie pomáhajú zapamätať si rôzne veci viacerými spôsobmi. Význam majú aj koncentračné cvičenia. Sú kľúčové pre sústredenie sa.“ A stále to nie je všetko. Pri tréningu pamäti má svoje miesto rozvoj aj ďalších poznávacích funkcií – reč, vnímanie priestoru, pohotovosť či plánovanie a rozhodovanie. Pridajú sa špecifické pohybové aktivity prepájajúce motoriku i poznávanie a recept na vylepšenú pamäť je kompletný. Kupovať krížovky či riešiť hlavolamy nemusíte. Ako hovorí Valovičová, ani na ich tréningoch pamäti ich nenájdete.
A čo hovorí spätná väzba tých, ktorí to vyskúšali? „Najčastejšou odpoveďou býva, že sa prestali báť zabúdania. Niektorí, najmä seniori, zabúdaniu pripisujú veľkú pozornosť. To je pre nich stresujúce. Na kurze zistia, čo je ešte v norme. Naučia sa potrebné techniky a odbúrajú tak vlastné obavy zo zabúdania.“ Niekedy príde prekvapenie zo seba samého, že určitý typ pamäti je dokonca lepší, ako sa zdalo. Ako lektorka uzavrela, dobre je vedieť na začiatku, čo chcem zlepšiť a tomu venovať pozornosť.
Text: Eva Vašková, foto: pexels.com
