Navodzujú dojem prirodzenej bujnosti, tajomnosti a nespútanosti. Ich dlhé výhonky sa šplhajú do často závratných výšok alebo prevísajú a vytvárajú husté závesy. Popínavé rastliny predstavujú pestovateľsky nenáročnú a efektnú skupinu záhradných rastlín. Ktoré z nich sú najkrajšie?
Na výber sú vždyzelené druhy, napríklad brečtan, alebo tie opadavé, ktoré okrem hustého olistenia ponúkajú nezriedka aj pekné kvety. Do tejto skupiny patria rôzne druhy plamienkov a zemolezov, vistéria, trúbkovec, popínavá hortenzia, akébia, aristolochia, veľa je aj odrôd popínavých ruží. Popínavá zeleň dodá záhrade zaujímavý vertikálny rozmer, pomáha šetriť miesto a v krátkom čase prináša záplavu krásnej zelene. Uplatní sa v moderných aj tradičných starších záhradách, no a viaceré druhy sa dajú pestovať aj v priestrannejších kvetináčoch.
Prínosy
Vhodne zvolená popínavá zeleň poslúži na vytvorenie zelených stien, zakrytie nevzhľadných miest, pomôže rozdeliť priestor, navodí vyšší pocit súkromia a útulnosti, podporí romantickú náladu alebo zvýrazní v danej záhrade pocit tajomna. K veľkým prínosom popínavej zelene, ktorú je možné vysádzať až do prvých silnejších mrazov, patrí aj to, že skvalitňuje mikroklimatické pomery daného miesta, zvyšuje vzdušnú vlhkosť, tlmí hluk aj silnejší vietor a tiež zachytáva prach. Staršie, rozrastenejšie popínavé rastliny zasa môžu byť úkrytom pre mnohé užitočné živočíchy a hniezdiace vtáky, dokonca dokáže chrániť steny domu.
Využitie
Rôzne druhy popínavých rastlín sa dajú vysádzať k pevným plotom, neporušeným a stabilným múrom, stenám, pergolám, trelážám, pevným oporám a stĺpom. Konkrétne druhy treba vyberať s ohľadom na charakteristiky daného miesta. Niektoré z týchto rastlín znesú tieň či polotieň (brečtan, aristolochia, akébia), iné uprednostnia skôr slnečné stanovište. Dôležité je myslieť aj na to, že časom táto zeleň vytvorí porast s veľkou hmotnosťou, preto je pevná a kvalitne ukotvená opora nevyhnutnosťou. Okrem toho sú druhy (brečtan, vistéria), pri ktorých vzniká riziko, že sa rýchlo dostanú aj tam, kde nebudú žiadúce. Vtedy dokážu znefunkčniť alebo poškodiť odkvapové rúry, satelity, antény alebo sa dostať do korún susediacich stromov. V sortimente sú zástupcovia, ktorí sa popínajú pomocou úponkov, ovíjaním alebo prostredníctvom pevných prísavných korienkov. Podľa špecifík jednotlivých druhov je potom potrebné voliť vhodný druh opory. V kvetináčoch s pevnou oporou sa dočasne na balkónoch a terasách dá pestovať napríklad pavinič, plamienok alebo popínavá hortenzia.
Výsadba a ošetrovanie
Popínavé rastliny si okrem neskoršieho jesenného obdobia možno vysadiť aj počas jari, prípadne s neporušeným koreňovým balom v priebehu celého vegetačného obdobia. V rámci jedného miesta netreba sadiť príliš veľa druhov, nepôsobilo by to dobre. Najlepšie je rozhodnúť sa pre jeden druh, prípadne dva a o tie sa kvalitne postarať. Niektoré z týchto rastlín, napríklad brečtan, rastú spočiatku pomaly, no neskôr sa začnú rozrastať rýchlejšie a zakrátko vytvoria bujne pôsobiaci porast. Je dobré zvoliť si zástupcu s bohatým olistením a k tomu do záhrady druh, ktorý každoročne prináša záplavu kvetov (napríklad plamienky). Rýchly rast, množstvo sviežich listov a odolnosť voči chorobám a škodcom podporí zálievka v prvých rokoch po vysadení aj počas suchších období a tiež prihnojenie raz ročne na jar. Popínavú zeleň treba pravidelne sledovať a je užitočné ju priebežne zastrihávať, čím sa dá udržiavať v rámci určitého priestoru. Ak sa to zanedbá, môže sa rozbujnieť a nadobudnúť neželané rozmery, čo sa napráva veľmi ťažko.
Text: Daniel Košťál, foto: Pixabay
