Tak ako mnoho ľudí po celom svete aj členovia britskej kráľovskej monarchie slávia Vianoce v kruhu svojich blízkych. Avšak s vianočnými sviatkami sa v ich dejinách spája mnoho zaujímavých a historických udalostí. Poďme si niekoľko z nich priblížiť.
25.12. 1066 – na Vianoce bol vo Westminsterskom opátstve korunovaný vojvoda z Normandie Viliam I. Dobyvateľ za anglického kráľa. Pre Anglicko šlo o rozhodujúci okamih, pretože počiatkom jeho vlády začala okrem iného upadať anglosaská kultúra, ktorú postupne nahrádzala normandská, a teda francúzska.
25.12. 1264 – kráľ Henrich III. sa rozhodol stráviť vianočné sviatky vo svojej rezidencii Woodstock Palace. V stredoveku patrili Vianoce k najvýznamnejším sviatkom roka, počas ktorých sa usporadúvali veľkolepé hostiny. A keďže v zime bolo nákladné kŕmiť hospodársku zver, väčšinu z nich zabíjali, aby tak mohli byť sviatočné hody o to honosnejšie. Tie na dvore kráľa Henricha III. ponúkali v tento deň okrem iného 30 kusov hovädzieho dobytka, 100 oviec, 5 diviakov, 9 tuctov kuraciny, solenú zverinu z Wiltshire, lososy a mihule z Gloucesteru, 6 ton vína z Bristolu a 13 z Northamptonu.
1561 – v alžbetínskom Zlatom veku bol obľúbený tzv. „Misrule“ – išlo o oslavy, ktoré sa usporadúvali počas Veľkej noci, Sviatku práce, Svätodušných dní, letného slnovratu, avšak najvýstrednejšie sa slávili práve v tzv. „Twelfth Night“, teda na dvanásty deň po Vianociach. Počas „Misrule“ zavládla de facto schválená anarchia, pretože počas osláv prestali platiť všetky pravidlá – muži sa obliekali ako ženy, dvorní šašovia sa stávali kráľmi a sluhovia zase pánmi. Kráľovná Alžbeta napokon túto tradíciu zrušila, pretože sa jej nepáčilo narušenie verejného poriadku, ktoré oslavy spôsobovali.
25.12. 1714 – v roku 1714 sa novým britským panovníkom stal Juraj I., prvý z nemeckého rodu Hanoverovcov (panovníčka Viktória bola poslednou z tohto rodu). Kráľ stál pred veľkou výzvou, keďže o novej domovine veľa nevedel a ani po anglicky nehovoril bohvieako dobre. Aj preto vzbudzoval u svojich poddaných aj kráľovského dvora nedôveru. Napriek tomu sa však v tomto období rozšírila obľúbená legenda, ktorá hovorí o tom, ako kráľ počas svojich prvých Vianoc na ostrove po prvý raz ochutnal tradičný vianočný „Plum Pudding“ – odvtedy mu prischla prezývka „Pudding King“.
1790 – kedy sa vlastne vo Veľkej Británii objavil prvý vianočný stromček? Veľkú zásluhu má na tom kráľovná Charlotte, manželka kráľa Juraja III. Ozdobené stromčeky, ktoré dodali Vianociam čarovný rozmer, majú nemecký pôvod, obľúbenými sa stali práve v protestantskej obci. Sama kráľovná pochádzala z nemeckého rodu, a tak to išlo akosi prirodzene ruka v ruke. Nešlo však o typické stromčeky, ako ich poznáme dnes, v 18. storočí sa tu používali na ozdobu skôr vetvičky tisu.
1857 – zatiaľ čo kráľovná Charlotte kedysi zaviedla tradíciu používania vianočných vetvičiek, bola to práve kráľovná Viktória s rodinou, ktorí spopularizovali vianočný stromček tak, ako ho poznáme zo súčasnosti, a mnoho ďalších tradícií spojených s Vianocami. Princ Albert, manžel kráľovnej Viktórie, túžil vniesť do Vianoc kúsok nemeckej domoviny, a tak sa rozhodol nechať postaviť na zámku Windsor niekoľko stromčekov, pričom centrálny z nich bol najväčší. Tie potom so svojimi deťmi ozdobovali sladkosťami a sviečkami. Boli to rôzne zábery kráľovskej rodiny združenej okolo stromčeka, ktoré sa stali medzi bežným obyvateľstvom nesmierne obľúbenými. A tak chcel mať každý doma stromček ako kráľovná Viktória.
25.12. 1932 – v tento deň po prvý raz odznel prvý živý vianočný príhovor člena kráľovskej rodiny, ktorý predniesol panovník Juraj V., mimochodom, starý otec nedávno zosnulej Alžbety II. Hoci kráľ nebol nadšený z nápadu na takýto prejav, nechal sa presvedčiť argumentom, že to poteší jeho ľud. Napokon mu mohlo aj toto priblíženie sa obyčajným ľuďom dopomôcť k obľube u jeho poddaných. Keď oslavoval strieborné jubileum, na margo svojej popularity povedal: „Nerozumiem tomu, napokon som iba veľmi obyčajný človek.“
25.12. 1950 – keď v roku 1296 kráľ Eduard I. zosadil z trónu škótskeho panovníka Johna Balliola, zo Škótska odniesol aj legendárny „Stone of Scone“, obdĺžnikový kváder z červeného pieskovca, ktorý tu po stáročia slúžil pri korunovácii panovníkov. Eduard I. ho priviezol do Westminsterského opátstva, kde bol umiestnený pod tzv. „Coronation Chair“, teda slávnostný drevený stolec, ktorý tu dodnes slúži pri korunováciách. Avšak na Vianoce roku 1950 kameň záhadne zmizol. Odniesli ho škótski nacionalisti a nielen kameň, ale i drevený stolec, žiaľ, sčasti poškodili. Kameň napokon zachránili a opäť sa použil pri korunovácii Alžbety II. v roku 1953. Späť do Škótska sa vrátil po dlhých storočiach až v roku 1996, kde je umiestnený na Edinburghskom zámku – dočasne by ho mali opäť priviesť pri korunovácii súčasného kráľa Karola III.
25.12. 2021 – diváci po celom svete mali opäť možnosť vypočuť si vianočný príhovor kráľovnej Alžbety II., ktorý sa však stal jej posledným. Napriek vysokému veku, ťažkostiam spojeným nielen s krízou okolo covidu, ale najmä so stratou manžela princa Philipa na jar rovnakého roku, v ľuďoch ostával pocit, že obľúbená panovníčka tu s nimi ešte nejaký čas pobudne. Po prvý raz sa ľuďom prihovorila po smrti svojho otca, kráľa Juraja VI. a už na Vianoce v roku 1957 ju diváci mohli v živom prenose vidieť aj v televízii, ktorý sa odvysielal z kráľovského sídla v Sandringhame.
Text: MS, zdroj: www.royal.uk, foto: adobe.stock.com, www.webstermuseum.org
