Súčasťou niektorých zámkov a mnohých botanických záhrad sú skleníky plné nádhernej tropickej alebo subtropickej zelene. Patria k obľúbeným výletným cieľom a zohriať sa v nich dá aj v zime. Kde nájdete tie najzaujímavejšie?
S budovaním takýchto stavieb sa začalo už veľmi dávno, pôvodne však išlo o chránené zimovištia pre chúlostivé rastliny, prevažne citrusy. A práve od tohto zámeru je odvodené slovo oranžéria. Prvé oranžérie vznikali v 16. storočí v severnom Taliansku. Stavby niesli názov limonaia, niekedy boli označované aj ako pomarančové domy. Postupne sa však z podoby provizórnejších prístreškov zmenili na honosnejšie priestory a začali sa v nich pestovať aj ďalšie druhy exotických rastlín, ktoré nemohli byť vonku celoročne alebo im viac vyhovovalo celoročné teplo a vyššia vlhkosť vzduchu v interiéri. Typické pre tieto stavby bývali veľké okná, cez ktoré prenikali hrejivé slnečné lúče. Práve technický pokrok vo výrobe číreho a ľahšieho skla umožnil naplno rozvíjať tento trend.
Historické klenoty
V 17. a 18. storočí bývali oranžérie súčasťou väčších honosných sídel či zámockých záhrad a začali sa označovať aj ako zimné záhrady, keďže už veľakrát išlo o rozšírený obytný priestor. Boli symbolom prestíže a bohatstva. Presklené priestory sa využívali aj na rôzne slávnostné príležitosti. Najkrajšie oranžérie či zimné záhrady uzreli svetlo sveta nielen v Taliansku, napríklad v Toskánsku, ale najmä vo Francúzsku či Nemecku. Jedna z najznámejších oranžérií vznikla v 17. storočí pri slávnom francúzskom zámku Versailles. Kráľ Slnka, Ľudovít XIV., tu mal sústredenú rozsiahlu zbierku citrusových rastlín. Unikátne boli aj oranžérie v nemeckom zámockom komplexe pri Postupime.
Architektonické aj technické prevedenie týchto stavieb, spolu so systémom vykurovania a vetrania, pritom boli už na tú dobu náročné. Hlavný dôraz bol však kladený na rastliny, často si tu našli miesto veľmi unikátne exempláre dovezené záhradníkmi z ďalekých krajín. Dodnes tieto stavby priťahujú svojou monumentálnosťou pozornosť, často aj spolu so zeleňou, ktorá má už úctyhodný vek. Podľa vzoru oranžérií pri súkromných sídlach začali neskôr vznikať aj verejné zimné záhrady. Jedna takáto bola otvorená aj v 19. storočí v Lipsku a jej súčasťou bola okrem zelene napríklad aj kaviareň. Od 18. storočia sa do Európy začalo dovážať množstvo exotických rastlín, a tak vznikali ďalšie takéto unikáty. Zimné záhrady boli v tej dobe vyššie, mali charakter malých presklených palácov a pozostávali z liatinových konštrukcií. Objavovali sa v Londýne, ale aj Berlíne. Stavbou takýchto zimných záhrad však bolo známe najmä Anglicko. Dodnes tu v niekoľkých mestách môžete navštíviť, v rámci botanických záhrad, prekrásne historické skleníky s tropickou či subtropickou zeleňou, ktorá nadchýna kvetmi, vôňami a sviežosťou. Takýto klenot nájdete napríklad v londýnskej Kew Gardens. Nemenej zaujímavá je aj rozsiahla zimná záhrada pri belgickom zámku Laeken v Bruseli. Možno ju navštíviť len niekoľko dní v roku (obvykle na jar), je to však unikátny zážitok, ktorý v tomto prípade môže trvať aj niekoľko hodín.
Na skok z domu
Mnohé nádherné zimné záhrady nájdete aj bližšie k nám. Tak napríklad vo Viedni sa dá navštíviť nádherný Schmetterlinghaus. V zrekonštruovanom starom skleníku, ktorý je súčasťou historického komplexu Hofburg, poletujú uprostred bujnej zelene stovky pestrofarebných motýľov. Zároveň sa tu možno aj v zime príjemne zohriať a pokochať sa peknými rastlinami, ktoré sa tu nerušene rozrastajú. Vo Viedni stojí za návštevu aj prekrásny Palmenhaus, ktorý je súčasťou areálu zámku Schönbrunn. Stavba skleníka pochádza z 19. storočia, je 113 metrov dlhá a 28 metrov vysoká. Skladá sa z centrálneho a dvoch bočných pavilónov, ktoré sú o tri metre nižšie. V pavilónoch, ktoré sú spojené bočnými tunelmi, sú napodobené rôzne klimatické zóny: chladný dom na severe, mierne pásmo v strednom pavilóne a tropické pásmo v južnom pavilóne.
Rastie tu zeleň z rôznych kútov sveta, vysokánske palmy aj maličké, úplne plazivé rastliny. Pri pobyte v tomto priestore budete mať pocit, že ste sa na chvíľu ocitli v pravej džungli. Historickú atmosféru oranžérií zažijete aj pri prechádzke skleníkom pri moravskom zámku Lednice. Ide o unikátnu a aj dnes dych vyrážajúcu technickú pamiatku z 19. storočia, pre ktorú boli inšpiráciou podobné stavby v Anglicku. Je plná pozoruhodnej zelene, nájdete tu jazierka, celoročne množstvo kvitnúcich, dobre známych a aj takmer nepoznaných rastlín a tiež útulné miesta s lavičkami, kde môžete príjemne relaxovať a užívať si jedinečnú exotickú atmosféru. Priestor je dlhý 90 m, 13 m široký a 10 m vysoký a jeho zaujímavosťou sú aj originálne liatinové historické stĺpy a dômyselný systém zasklenia. Okrem januára je otvorená po celý rok.
V modernej podobe
V Česku stojí za zmienku aj skleník Fata Morgana. Nájdete ho v Prahe, na južnom svahu trójskej stráne, neďaleko ZOO. V tomto prípade však ide už o veľmi modernú podobu klasickej zimnej záhrady či oranžérie. Moderná stavba s neobvyklým esovitým pôdorysom je netradične zapustená do skalnatého terénu. Skala, ktorá tvorí zadnú stenu skleníka, je tu dômyselne využitá na terasovitú výsadbu rastlín. Kedysi tvorila zadnú stranu zimných záhrad a oranžérií stena budovy alebo múr. Priestor skleníka Fata Morgana má rozlohu cca 1750 metrov štvorcových a vďaka lokalizácii ide o európsky unikát, ktorý nadchýna malých aj veľkých. Expozície sú doplnené vodnými prvkami, jazierkami a vodopádmi. Medzi najatraktívnejšie patria štyri metre hlboké jazero v prostrednej časti skleníka a takmer 6 metrov vysoký vodopád. Interiér skleníka, ktorý môžete navštíviť aj v zime, je rozdelený do troch samostatných častí s rozdielnou teplotou a vlhkosťou vzduchu, v ktorých môžete obdivovať zaujímavé rastlinné druhy tropického a čiastočne aj subtropického klimatického pásma.
Nové poslanie
Oranžérie a historické zimné záhrady postupne nahradili skleníky, ale aj moderné zimné záhrady pri bežných rodinných domoch, kde viac ako funkcia pestovania a vystavovania rastlín dominuje obytný charakter. Zaznamenávajú však vďaka novým technickým možnostiam opäť rastúci záujem. Pestovateľským miestom sa však stali hlavne skleníky, ktoré dnes nechýbajú na pozemkoch rôznych inštitúcií, najmä v botanických záhradách, výskumných ústavoch, školách a ďalších inštitúciách, no a tiež v súkromných záhradách. Veľakrát sú doplnené sofistikovanými zaradeniami, ktoré umožňujú pestovať ešte širšie spektrum rastlín než to bolo v minulosti. Skleníky plné rastlín sú dnes aj súčasťou niektorých záhradníctiev, slúžia na prezentovanie sortimentu a často aj na rozmnožovanie rastlín. Takýto unikátny starý skleník nájdete napríklad v jednom rodinnom záhradníctve neďaleko historického centra Banskej Štiavnice.
Text a foto: Daniel Košťál
