Každý z nás si určite aspoň raz v živote položil otázku: Prečo práve ja mám teraz na križovatke červenú? O tom, že to tak vždy nemusí byť, o moderných trendoch v oblasti riadenia dopravy a mnohom inom sme sa porozprávali s odborníkom Patrikom Kohanom z referátu riadenia dopravy v našom hlavnom meste.
Môžeš nám ozrejmiť, v čom sa súčasné moderné križovatky líšia od tých spred približne 20 rokov?
Súčasné križovatky sú riadené novšími počítačmi, ktoré majú tzv. „smart“ funkcie. Samotná križovatka sa skladá z viacerých častí, z ktorých každá prešla určitým vývojom. Najdôležitejší je tzv. riadiaci počítač (radič) križovatky, predstaviť si to môžeme ako centrálny mozog, ktorý vykonáva všetky funkcie. Potom máme detektory, ktoré vyhodnocujú intenzitu dopravy a na základe ktorých radič určuje dĺžku zeleného signálu pre rôzne smery v križovatke. Poslednou časťou sú samotné návestidlá, ktoré zobrazujú farebné signály – tie sa tiež vyvíjajú. Dnešné návestidlá obsahujú svietidlá s LED technológiou, preto sú vysoko úsporné.
Koľko takých križovatiek sa v meste momentálne nachádza? Myslíš si, že je to dostatočný počet?
V súčasnosti je v Bratislave 170 svetelne riadených križovatiek, z toho 95 inteligentných, čiže zohľadňujúcich intenzitu dopravy. Rozlišujeme však viac stupňov inteligentnosti. Prvý stupeň je taký, keď križovatka predlžuje zelený signál podľa počtu vozidiel. Druhý stupeň už zohľadňuje prichádzajúce vozidlá MHD a zabezpečí im plynulý prejazd – takýchto križovatiek máme v súčasnosti 27. Tretím stupňom sú navzájom komunikujúce susedné križovatky, ktoré si medzi sebou vymieňajú informácie a podľa toho nastavujú dĺžku zeleného signálu – takéto križovatky zatiaľ v Bratislave nemáme, hoci technológia už takéto riadenie umožňuje. Nestačí totiž mať len novú technológiu, treba k tomu aj príslušné softvérové vybavenie. Určite by sme chceli takýchto inteligentných križovatiek viac, avšak všetko závisí od finančných možností mesta. Nové križovatky však každý rok pribúdajú, postupne sa teda vymenia všetky.
Na križovatkách sa nachádza množstvo kamier. Na čo konkrétne slúžia a čo z nich môže získať bežný občan?
Celomestský kamerový systém spravuje mestská polícia, na dopravné účely slúžia len kamery na križovatkách. K tým má prístup dispečing správcu komunikácií a Dopravný podnik Bratislava. Je na škodu, že ich nemáme my – dopravní inžinieri, vedeli by sme ich lepšie využiť pri riešení podnetov a navrhovaní nových dopravných riešení. Dnes musím ísť na križovatku, postaviť sa a sledovať aktuálnu situáciu v doprave, respektíve si môžem odsledovať môj návrh riešenia. Pracuje sa však už na riešení, ktoré nám umožní aspoň obmedzený prístup ku kamerám, a tak dôjde k rapídnemu zrýchleniu riešenia podnetov.
Prinášajú nám takéto križovatky viac bezpečnosti? V čom spočíva ich bezpečnosť?
Bezpečnosť v križovatke je určená prevažne rozhľadom, viditeľnosťou návestidiel a stavom jednotlivých objektov, napríklad vyčkávacích priestorov pre chodcov. Aj starý typ križovatky je bezpečný, ak sú všetky objekty v poriadku. Jedinou výhodou novej križovatky je len spôsob riadenia chodcov, kde vieme zobraziť zelený signál pre chodcov tak, aby nečakali zbytočne na stredovom ostrovčeku, ale prešli plynulo cez celú šírku komunikácie. V Bratislave už máme niekoľko takýchto križovatiek, zatiaľ však chodci nepochopili, že je to pre ich bezpečnosť a dostávame veľa podnetov, že je signalizácia zle nastavená.
Takže kamery na križovatkách neslúžia na zvýšenie bezpečnosti dopravy, ale iba na monitoring dopravy?
Správne, kamerový systém len monitoruje dopravu na križovatke a v prípade dopravnej nehody vie jednoznačne poskytnúť odpoveď, kto porušil pravidlá cestnej premávky, a teda zavinil dopravnú nehodu.
V kombinácii s kamerovým záznamom je potom riešenie dopravných nehôd jednoduché a rýchle.
Veľmi rád sa pohybujem po centre mesta na bicykli a tento trend sa v Bratislave značne rozvíja. Máme sa teda ako cyklisti v meste cítiť na takýchto inteligentných križovatkách bezpečnejšie? Ak to poviem ako laik – majú tieto mestské „smart“ križovatky v sebe prvky, ktoré so mnou ako cyklistom počítajú?
Vzhľadom na veľký rozvoj cyklistickej dopravy musíme prihliadať aj na tento druh dopravy. Ak vedie cez križovatku regulérna cyklotrasa, tak cyklisti majú v križovatke vlastný dopravný priestor s vlastným semaforom. Existujú tiež združené priechody pre chodcov s cyklopriechodmi. V takom prípade detekcia funguje len cez fyzické zatlačenie dopytového tlačidla. Ak sa cyklista pohybuje po komunikácii a križovatka je riadená podľa dopytu, tak by ho mal zachytiť detektor. V tejto problematike sme však ešte len na začiatku a často sa stáva, že detektor cyklistu nezachytí. To je dané technológiou detekcie, ktorá bola primárne určená na detekciu vozidiel. Na rôznych miestach už však testujeme nové typy detektorov, ktoré by mali uvedený problém vyriešiť. Tým, že technológia sa stále vyvíja, nevieme problém detekcie vyriešiť plošne. Na budúci rok by sme chceli začať testovať bezdotykovú detekciu chodcov a cyklistov, uvidíme, aké to prinesie výsledky.
V Číne aj prostredníctvom snímania tvárí ľudí na križovatkách kontrolujú správanie svojich občanov. Hrozí tento scenár aj v našich podmienkach?
Tento scenár nehrozí v žiadnej krajine, kde je zavedený demokratický režim. Legislatíva Európskej únie zakazuje zneužívať kamerové záznamy, funguje tu silná ochrana osobných údajov, do ktorých patrí aj snímanie tváre. Ak sa aj nejaké zneužitie zistí, je postihované podľa trestného poriadku. K záznamom má prístup iba polícia, nahrávanie teda nie je možné v inej inštitúcii.
Ak sa pohybujem po meste, ako zistím, že prechádzam cez modernú križovatku?
Moderná križovatka zohľadňuje pohyb vozidiel a chodcov a podľa toho prispôsobí riadenie. Prvý spôsob, ako môže chodec zistiť, že je na inteligentnej križovatke, je, že na stĺpoch vidí dopytové tlačidlo. To musí aktivovať, ak chce cez priechod prejsť. Po aktivácii tlačidla radič križovatky vyhodnotí, kedy zelený signál zobrazí. Inteligentná križovatka obsahuje mnoho prvkov, ktoré sú skryté alebo ich bežný chodec alebo vodič nevidí, respektíve im nevenuje pozornosť.
S kým v súčasnosti komunikujú moderné križovatky?
Cez detektory inštalované priamo vo vozovke sa snímajú vozidlá, na niektorých križovatkách sa na takúto detekciu používajú infračervené kamery. Chodci a cyklisti zatiaľ komunikujú len cez dopytové tlačidlá, v blízkej budúcnosti však chceme testovať aj bezdotykovú detekciu chodcov. Najpokročilejší spôsob komunikácie majú vozidlá MHD, ktoré s križovatkou komunikujú cez celomestskú rádiovú sieť. Podmienkou takejto komunikácie je vybavenie každého vozidla rádiostanicou. Na európskej úrovni už prebieha diskusia, ako by mohli s križovatkami komunikovať aj vozidlá bezpečnostných zložiek a rýchlej zdravotnej služby.
Očakávaš, že v budúcnosti budú križovatky komunikovať s ľuďmi, respektíve s vodičmi v automobiloch? Čím by mohli byť pre nás prínosom?
Bežné vozidlá zatiaľ na komunikáciu nemajú potrebné technologické vybavenie, to je hudba budúcnosti, aj keď podľa môjho názoru nie až takej vzdialenej. Každý výrobca vozidiel má totiž iný typ komunikačných technológií, ťažko by sa to štandardizovalo. Vidím skôr možnosť komunikácie navigačných systémov so systémami riadenia v konkrétnom meste, takéto projekty sa už vo viacerých mestách sveta testujú. Bežný vodič by si to mohol predstaviť tak, že mu navigačný systém zobrazí, kedy dostane zelený signál na križovatke a podľa toho môže prispôsobiť rýchlosť vozidla.
Vieš si predstaviť, že v Bratislave budeme mať aplikáciu, ktorá vodičom a cyklistom poskytne informácie o tom, akou rýchlosťou majú ísť, aby na danej križovatke dostali zelenú?
V minulosti takáto aplikácia v Bratislave existovala, bolo to však vytvorené nahraním existujúcich dát do aplikácie a tieto dáta sa následne neaktualizovali. Určite taká aplikácia v budúcnosti vznikne, ale skôr si myslím, že vznikne len nadstavba existujúcej aplikácie slúžiacej pre navigáciu, ktorá bude komunikovať s dopravnou centrálou mesta a tá bude poskytovať informácie o aktuálnej dopravnej situácii vrátane dĺžky zeleného signálu na križovatkách. Tak, ako dnes už vidíme v aplikáciách dopravné nehody a kongescie, tak uvidíme aj križovatky.
Keď si spomenul dopravné nehody – sú takéto križovatky inteligentnejšie v tom, akým spôsobom sa určí vinník nehody? Respektíve je takáto križovatka nápomocná pri posudzovaní dopravných nehôd?
Každá nová križovatka (vybudovaná alebo rekonštruovaná cca od roku 2014) už zaznamenáva do svojej pamäte všetky dáta o doprave. V prípade dopravnej nehody preto vieme presne povedať, kto mal v akom okamihu zelený signál. V kombinácii s kamerovým záznamom je potom riešenie dopravných nehôd jednoduché a rýchle.
Takýto projekt spustila Viedeň, ktorá tvrdí, že týmto riešením môžu ušetriť až 15 % emisií. Je to v našich podmienkach reálne?
Ako som spomínal, testovanie rôznych aplikácií prebieha vo viacerých mestách Európy a sveta, problémom je spomínaná štandardizácia údajov. Keďže ide o zaujímavú tému v kontexte projektov SMART city, určité kroky sa už v tejto oblasti podnikajú. Technologický pokrok ide dopredu míľovými krokmi a dnešná nová technológia bude zajtra už zastaraná. Budúcnosťou teda bude jednotný systém informácií, ktorý bude poskytovať dáta vodičom bez ohľadu na to, v ktorom meste sveta sa nachádzajú a akú aplikáciu používajú. Príkladom fungujúceho systému sú aplikácie, ktorými môžete zaplatiť za parkovanie naprieč Európou, toto nás o chvíľu bude čakať aj v riadení dopravy.
V kontexte súčasnej doby hrá dôležitú úlohu spotreba elektrickej energie, náklady na prevádzku a tiež emisie CO2. Koľko nákladov a emisií CO2 je možné ročne ušetriť na jednej modernej križovatke oproti staršej?
Presné vyčíslenie má len správca cestnej svetelnej signalizácie, ale každý vie, že výmena bežnej žiarovky za LED žiarovku ušetrí veľké množstvo energie, a tým pádom aj financií. Ak si zoberieme ako príklad bežnú križovatku so štyrmi ramenami a každý smer má vlastné návestidlo, plus sú v križovatke chodci, tak sa v križovatke nachádza 68 žiaroviek. Križovatka svieti 24 hodín, 7 dní v týždni, ročná úspora je teda významná.
Na odľahčenie mi na záver napadá otázka, či vieš o nejakých pikoškách zo sveta križovatiek…
Precestoval som viacero zahraničných miest a, samozrejme, vždy som si všímal aj to, ako tam fungujú križovatky. V Aténach som zažil bežnú dopravnú špičku, kde síce fungovali semafory, ale policajti tam riadili dopravu bez ohľadu na to, čo na semaforoch svietilo. Fascinuje ma tiež, ako funguje doprava v ázijských krajinách, napríklad v Indii. Tam neexistuje niečo ako dopravné značenie alebo semafory. Prúd vozidiel z rôznych smerov sa tam jednoducho mieša, všetci na seba trúbia, ale žiadne nehody tam nevznikajú. Pre nás Európanov niečo nemysliteľné.
Text a foto: Tibor Kurák
