Pes. Najlepší priateľ človeka, verný spoločník so psími očami. Majitelia psov si svojich miláčikov dobre poznajú. Vedia, kedy je čas vyvenčiť, kedy dosypať granule a podobne. Ale čo psia duša? Ako ten váš spoločník vníma? Prečo poslúcha či neposlúcha?
Áno, z niektorých seriálov, filmov či kníh poznáme psie prežívanie. Človek štvornohým priateľom vkladá do úst svoje „človečie“ vety a my ako diváci sa tešíme, že to psie vnímanie je vlastne takou milou záležitosťou.
Je to ale skutočne tak? Pekne poeticky načrtla psiu dušu dušou ochranárka zvierat – predsedníčka Slobody zvierat Pavla Dugovičová. „Psia duša je jedno krásne veľké oblačno, plné bezpodmienečnej lásky a oddanosti. Bez kritickosti, podlosti, zrady. Pripravené za svojho člena svorky bojovať do posledného výdychu.“
A čo vzťah majiteľ a jeho pes? Pavla pripomína, že otázka vzájomného chápania sa, a teda aj vnímania zo strany psa, je o spoločnom súzvuku. Vcítiť sa do druhého je dôležité tak pre človeka, ako aj psa. „Ak to urobíte, pes vám presne ukáže smer, akým sa máte spoločne uberať, aby ste boli obaja šťastní.“
A hoci príbeh, ktorým si Pavla spomína aj na takéto vcítenie sa, je smutným príbehom, v konečnom dôsledku pochopenie konkrétneho „odkazu“ jej fenky v očiach, jej celú chvíľu v podstate uľahčilo. „Odprevádzala som môjho psíka na jeho poslednej ceste u veterinára. Psík mi hľadel do očí a ja som pochopila, že mi odovzdáva celú svoju lásku a silu, že presne vedela, čo cítim a chcela mi veľmi pomôcť jej odchod zvládnuť.“
Ak Pavla spomína súzvuk duší pri vzťahu pes a majiteľ, tak Richard Ulianko, psí psychológ, hovorí o pozorovaní psa. „Stačí psa pozorovať, socializovať a zistíte, aký je. Čo v ňom je. Ak mu dáte možnosť vyjadriť sa, ukáže vám to. Ideálne, keď je uvoľnený, pustený mimo vôdzku.“
Podčiarkuje, že vlastne on nie je psychológ psov, ale jeho pes, vďaka ktorému sa tejto práci venuje. Uznáva, že veľká časť „osobnosti“ psa závisí od plemena. Tam hľadajme tie najväčšie odlišnosti v správaní. V zásade ale hovorí, že svojho psíka necvičte, ale vychovávajte. „U mňa platia štyri hlavné zásady. Prvou je socializácia s ľuďmi, druhou socializácia so psami. Tretia je privolanie a štvrtá zákazový povel. Keď zvládnete spoločne tieto veci, budete fungovať bez problémov.“
Dopĺňa i druhú stranu mince. Ak chceme psa vychovávať aj my musíme byť v psychickej pohode. Neponáhľať sa. Ukázať mu svoju trpezlivosť a dôslednosť.
„Hlavne psa nepoľudšťujme. On nás nasleduje. Správa sa k nám inštinktívne, respektíve tak, ako ho socializujeme. Z toho vyplýva, že keď vidíte psa, ako sa správa, je to obraz človeka – majiteľa. Mimo určitých genetických predpokladov.“
Podobne ako Ulianko to vidí aj Peter Juhás, lektor psieho výcviku. „Je veľký rozdiel medzi výchovou a výcvikom. Platí, že akákoľvek práca so psom je pre jeho vývoj a psychiku dôležitá. Vníma to tak, že je pre vás dôležitý a pomáha vám.“
Juhás pripomína, že každý pes je iný. Neexistuje tak nejaká univerzálna technika pre výchovu. Čo platí na jedného, nemusí na druhého.
„Benefit konkrétnych kurzov je ten, že na začiatok vám vysvetlia, ako si správne nastaviť určité pravidlá a ako porozumieť psíkovi, aby ste boli ako jeden tím.“
Ako potvrdzujú slová povolaných, ale určite by to potvrdil aj každý majiteľ psíka, pes je veľmi vnímavým stvorením. Potrebuje blízkosť, tak ako ju potrebuje i človek. Možno práve preto sa hovorí, že je najlepším priateľom človeka.
Text: Eva Vašková, foto: pexels.com
