Príďme načas, aktívne diskutujme a ak je to potrebné, tak vhodne zavtipkujme. Aj to sú jednoduché pravidlá, ktoré spomína biznis etiketa. Bežne v nej radí i Jakub Abrahám, odborník na etiketu a kouč pánskej módy. Pár rád pridal aj v nasledujúcich riadkoch.
Poďme si pojem biznis etiketa konkretizovať.
Tak, ako máme spoločenskú etiketu, tak je aj biznis etiketa. Je to akýsi manuál nie iba pre biznismenov, ale v podstate pre kohokoľvek v pracovnom prostredí. V úplne najširšom ponímaní ide o návod pracovnej morálky. Vo všeobecnosti ale hovoríme o biznis etikete pre ľudí v administratívnom prostredí, pre manažérov či top manažérov. Predstavuje pre nich základné normy – čo môžu a čo nemôžu pri každodennej práci. Tu by som podčiarkol, že všetko „biznis“ má byť časovo kratšie, ale zároveň to má byť efektívne, čiže v diskusii cieľme priamo na to, čo sa preberá.
Čo považuješ za jej najzákladnejšie pravidlo?
Kľúčová je v biznis etikete spoľahlivosť. Jej prejavom je už len to, že vidíme, že obchodný partner príde na stretnutie s predstihom, že je voči nám všímavý, prekvapí nás niečím a podobne. Zdôraznil by som, že prvý dojem je mimoriadne významný.
Na akom vybranom príklade by si ju najlepšie ilustroval v praxi?
Pri biznis etikete je veľmi dôležité aj stolovanie. Pracovné stretnutia bývajú často formou brunchu či obeda. Tu vnímajme, ako sa ostatní usádzajú, ako si objednávajú, a čo je najpodstatnejšie – rozprávajme sa. Úzus, že pri jedle sa nerozpráva, je mýtus. Odporúčam často pauzovať v jedle, odložiť príbor a pokračovať v debate. Bežnou súčasťou biznis rokovaní je napríklad aj mobil. Vymieňame si informácie, kontakty. Aj preto tu má prestávka v jedení svoj význam. Ako aj vizitky. Nevnímam ich ako prežitok, ale ako niečo, čo je svojím spôsobom istá upomienka. Vymeniť si vizitky môžeme na úvod, podľa toho, či sa poznáme alebo sa potrebujeme lepšie vzájomne zoznámiť, prípadne na záver. A vôbec nezáleží na tom, či sme manažér firmy alebo freelancer.
Do pracovného prostredia patria aj vzťahy – podriadený a nadriadený, obchodník a klient. Čo tu hovorí etiketa?
Častá je otázka, kto komu navrhuje tykanie, keď je mladší nadriadený a staršia žena podriadená. Logicky nám vyplýva, za bežných okolností, že je to žena. V prípade pracovnej sféry má však „navrch“ nadriadený. Čiže tykanie navrhuje on. Ako manažér mám byť však všímavý a vedieť, či si to môžem dovoliť. Môžem začať oslovovaním menom a pritom vykať.
Čo je pre teba osobne najväčší benefit pre biznis, ak sa v ňom dodržiavajú pravidlá etikety?
Že to ide všetko hladko. Ako pri do seba zapadajúcich ozubených kolieskach, kde nič na seba nenaráža, nevzniká silný odpor a všetko sa prelína.
Aj v biznis etikete nám v zásade stále ide o spoločné vzťahy. Nestrápňujme druhú stranu, nebuďme príliš premúdrelí a zaraďme aj humor. Keď sa stane nejaké faux pas, nepohodneme sa s druhou stranou, tak to obráťme a odľahčime. Odporúčam mať nadhľad nad celou vecou, vďaka ktorému si vytvoríme príjemný dojem zo spoločného stretnutia.
Ako odborník na etiketu – čomu by si ty osobne bol rád, aby bolo prirodzenou súčasťou pracovných vzťahov?
Ja stále zdôrazňujem šatník. Oblečením dávame úctu druhej strane. Prispôsobme ho teda podľa toho. Pre mužov mám tip, že aj v letných horúčavách môžu vsadiť na dobré ľanové sako či nohavice. A vo všeobecnosti mám za to, že pre pánov je sako a košeľa to minimum, čo môžu v tomto smere urobiť.“
Text: Eva Vašková, foto: Pexels
