Niekto ju miluje, iný sa jej zďaleka vyhýba. Cvikla pritom patrí medzi zeleniny, ktoré sú doslova nabité hodnotnými prírodnými látkami a ponúka ešte aj veľmi zaujímavé, moderné spôsoby prípravy. Ak vás napriek tomu konzumácia buľvy s tmavočervenou dužinou vôbec neláka, vyskúšajte aspoň listy tejto rastliny. Neoľutujete.
Čerstvé cviklové listy zapôsobia v miešaných sezónnych šalátoch, ako príloha k jedlám a hodia sa aj na obložené chlebíky. Z rastliny si ich možno pozberať už za mesiac po vysiatí semien. Sú typicky sviežo zelené a na červených stopkách, jemne a delikátne chutiace. Pripraviť si ich môžete aj na spôsob špenátu. Konzumácia mladých cviklových listov (prípadne výhonkov) je veľkým prínosom aj pre zdravie. Obsahujú totiž betakarotén, okrem toho aj vápnik, železo a veľa ďalších hodnotných prírodných látok.
Vzácna zelenina
Kedysi sa tradovalo, že vďaka konzumácii cvikly slabí získajú silu a bojazliví odvahu. Kým kedysi sa konzumovala cvikla prevažne v sladkokyslom náleve, v súčasnosti sa podáva aj inak, v rozličných podobách a zaujímavých spracovaniach. Veľa ľudí si ju dokonca zvykne pravidelne dopriať v čerstvom stave, kedy je pre telo najhodnotnejšia, prípadne si aspoň pripraví čerstvo vylisovanú šťavu z nej. V poslednom čase záujem o túto zeleninu narástol, mnohými odborníkmi je dokonca označovaná za superpotravinu a predpokladá sa, že v budúcnosti bude ešte vyhľadávanejšia. Dôvodom je množstvo hodnotných a aj unikátnych látok, ktoré buľvy cvikly obsahujú. Ide najmä o draslík, horčík, sodík, mangán, vápnik, jód, železo, vitamín C, kyselinu listovú a vzácne antioxidanty, ako sú betaíny, organické kyseliny a rastlinné farbivá, konkrétne antokyány. Buľvy, ktoré nemusia byť len tmavočervené, ale aj žlté či bielo pruhované, obsahujú aj zhruba 90 % vody, prírodné cukry a vlákninu. Pri pravidelnej konzumácii má cvikla pozitívny vplyv na krvotvorbu, zažívacie a močové ústrojenstvo, srdcovo-cievny systém, psychiku, pomáha pri znižovaní cholesterolu a cukru v krvi. Samotné buľvy pritom môžu byť guľovité, valcovité alebo plocho guľovité. Vo všeobecnosti tiež platí, že čím sú menšie (do priemeru 5 cm), tým lepšie a výnimočnejšie chutia. Chuť buliev s priemerom viac ako 10 cm už býva horšia, nevábna a tuhšia.
Možnosti prípravy
Cviklu si možno dopriať na viacero spôsobov, pričom sa vyplatí vyskúšať aj niektoré netradičnejšie. Pozitívom je, že buľvy sú celoročne dobre dostupné v supermarketoch a ľahko sa dajú vypestovať aj v záhrade. Konzumovať ich možno nielen za čerstva, ale aj varené, pečené či dusené. Cviklu tiež možno konzervovať a aj dlhodobo skladovať v kvalitnej pivnici podobne ako zemiaky či koreňovú zeleninu a použiť podľa potreby neskôr v zime. Hodí sa do šalátov, krémových polievok, ako dôležitá ingrediencia do boršču, do nátierok či dokonca koláčov, kde dodá krásnu farbu a jemne sladkú chuť. Buľvy možno grilovať, využiť na prípravu pyré, smoothie alebo sa vyplatí vyrobiť si originálne cviklové carpaccio, krupoto, karbonátky, cviklové rizoto či falafel s cviklou. Mnoho ľudí nedá dopustiť ani na varenú strúhanú cviklu s chrenom alebo jablkom a smotanou. Výborné je aj spojenie tejto zeleniny s kozím syrom a vlašskými orechmi.
Vypestovanie v záhrade
Ak máte záhradu alebo aspoň menší vyvýšený záhon, táto zelenina by rozhodne nemala chýbať vo vašich pestovateľských plánoch. Ľahko si ju totiž vypestujete zo semien, ktoré stačí vysiať v období marec až jún priamo do voľnej pôdy na slnečnom mieste. Vybrať na pestovanie si dokonca môžete z niekoľkých odrôd a dobrou správou je, že pestovanie tejto zeleniny zvládne aj úplný začiatočník. Zberať úrodu možno od júla až do prvých mrazov.
Text: Daniel Košťál, foto: Pexels













