Náhoda chcela, že sme sa stretli na prezentačnom dni športových vozidiel značky Ford na mosteckom okruhu.
Bolo zjavné, že za volantom päťlitrového Fordu Mustang je na okruhu ako doma. Lenže jeho domovom je rely a teraz skôr tá vytrvalostná. Rozprávali sme sa s Martinom Prokopom, úspešným účastníkom Dakaru aj svetových súťaží WRC.
Martin, ako sa dá zhodnotiť uplynulá, tak trochu iná sezóna?
Bola iná, ale v skutočnosti aj predchádzajúca sezóna 2016 už bola atypická, keď sme sa po premiérovom Dakare rozhodli výrazne obmedziť účasť na pretekoch WRC. Zvykli sme si štartovať na všetkých súťažiach okrem Austrálie a odrazu tu bola pomerne veľká zmena. Keď zoberiem uplynulý rok, jazdili sme z WRC len v Portugalsku a na Sardínii. Naopak, posilnili sme účasť na vytrvalostných púštnych súťažiach a nejaké nás ešte čakajú. Je pravda, že som vypadol z takého toho pretekárskeho rytmu, ale neprekážalo mi to. Chcel som si skrátka oddýchnuť. Lenže teraz už mi to pretekanie trochu chýba a práve také akcie, ako dnes tu v Moste organizuje Ford, prebúdzajú vnútorný pocit sadnúť si za volant a poriadne to „roztočiť“. To je pre mňa nový pocit. Ale pravda je, že Dakar je taký fenomén, že sa vyplatí tejto súťaži podriadiť ďalšie aktivity.
Hovoríte Dakaru fenomén? Čím to je?
Všetci sa ma pýtajú, čo je lepšie. Nedá sa to tak jednoducho povedať. Rely je adrenalín, maximálna rýchlosť, tá najlepšia možná technika a boj o desatiny sekundy. Oproti tomu Dakar je príbeh so všetkým, čo k nemu patrí. Je to väčšinou zlý, dlhý a často boľavý príbeh, ktorý ale aj mňa, dlhoročného pretekára, dokáže niečím nadchnúť a prekvapiť. Tieto dve veci sa nedajú porovnávať.
Z tohto pohľadu je 11. miesto na vlaňajšom Dakare úspechom. Súhlasíte?
Áno, je to úspech. Najmä, keď si spomeniem, s čím sme tam jazdili, čo tomu štartu predchádzalo a čím sme si prešli v príprave my aj auto, tak ten štart a výsledok vnímam pozitívne. Určite zamrzelo, že sme vlastne mierili na siedme celkové miesto, ale nechcená časová penalizácia nás neúprosne zrazila za prvú desiatku. Zase je to ale motivácia do ďalšieho štartu na Dakare. Dravosť v nás rozhodne zostala a top 10 je môj aktuálny cieľ pre Dakar 2018.
Ako vyzerá príprava na nový ročník?
No, myslím, že sme sa tomu zhonu až tak nevyhli (smiech), ale Shrek (meno súťažného vozidla – pozn. red.) prechádza množstvom významných zmien predovšetkým v chladení, brzdách a, samozrejme, na motore. Snažíme sa súborom rôznych úprav auto posunúť opäť vyššie. Zmena bude i na sedadle spolujazdca, pretože pôjdem s Jendom Tománkom. My sa v rely poznáme už dlho, ale navigátor to má v Dakare nesmierne náročné. Asi každý sa tam niekedy v rozpise stratí, ale dôležité je rýchlo sa vzájomne nájsť. A v tom Jendovi verím.
Poďme k vašim okruhovým aktivitám, kde sa predvlani objavilo spojenie s Robertom Kubicom.
Ja som predvlani okruhy skúsil len vďaka špičkovej technike, ktorú mám v garáži, a voľba Roberta bola úplne logická, pretože sa z rely poznáme dlhé roky. Pre mňa bol ten predvlaňajší okruhový závod v Mugelle premiérový a pre Roberta prvý po jeho zranení. Obaja sme si to náramne užili a o to šlo.
Robert Kubica teraz bojuje o návrat do F1. Ako to vnímate?
On patrí k tým niekoľkým vyvoleným, ktorí dostali pretekanie od boha. Navyše je nesmierne húževnatý. Pamätám si jedno okruhové kolo s ním ako spolujazdec. Jeho zmysel pre techniku sa celkom pochopiť nedá. Takže si myslím, že on na formulu stále má, a to po všetkých stránkach. Má jej ešte čo ponúknuť. Lenže tieto preteky často bývajú o iných veciach než o talente. Sú tu rôzne záujmy a vplyvy, čo môžu jeho cestu sťažiť. Chcem iba jasne povedať, že mu návrat za volant F1 nesmierne prajem. Zaslúžil by si to.
A ako vidíte svoju ďalšiu účasť na majstrovstvách sveta automobilových súťaží?
Tu je asi správne povedať, že vlani som napríklad vo Švédsku aj Fínsku v úlohe diváka vnútorne dosť trpel. Rely mi skrátka chýbala a vidieť náš tím v akcii s pretekárskym autom, na ktorom nebola moja menovka, bolo veľmi nezvyklé. Pri iných súťažiach to zas až tak neprekážalo. Ale celkovo chcem povedať, že na rok 2018 určite plánujem niekoľko štartov vo WRC, takže pretekársky špeciál Ford s menovkou Martin Prokop bude v seriáli viackrát vidno. Všetko je ale v štádiu plánov, dokonca ešte ani neviem, s akým autom sa zúčastním, a tak definitívne všetko potvrdím, keď príde ten správny čas. Teraz zvažujem niektoré ponuky.
Roberta Kubicu sme už spomenuli, ale v rely tíme okrem vás figuruje i Mads Østberg. Ako hodnotíte spoluprácu práve s ním?
Prvé testy s Madsom signalizovali veľký potenciál, a preto sme do spolupráce s ním investovali nemalé úsilie. Pri súťažiach sa následne tento potenciál síce prejavil, ale netrvalo dlho a s pribúdajúcimi rýchlostnými skúškami jeho počiatočný výkon klesal. To sa prejavilo počas celej sezóny a toto je disciplína, kde musíte držať koncentrovanosť a výkonnosť až do cieľa – to je oblasť, v ktorej sme silní neboli.
Seriál WRC prechádza všeobecne veľkou zmenou. Odchod Volkswagenu, príchod Toyoty, silné tímy Hyundai, Citroën aj Ford. Všetko je vyrovnanejšie…
S tým súhlasím, myslím si, že WRC už dlho nebolo vďaka novým pravidlám také zaujímavé ako vlani. Nakoniec sa ukázalo, že aj odchod VW sa veľmi nepodpísal pod kvalitu šampionátu, čo je dobre. Napokon, víťazstvo rôznych vozidiel i jazdcov na začiatku sezóny jasne potvrdzuje, že rely v svetovom meradle určite posilňuje.
Tak teraz vám v kariére chýba už len 24 hodín Le Mans, nemyslíte?
To je podobné ako s Dakarom. Úplne unikátna atmosféra, ktorú nemožno s ničím porovnať. Samozrejme, rád by som niekedy Le Mans skúsil, ale je to skutočne o rozsiahlej príprave v tíme, technike i voľbe jazdcov. A pravda je, že aktuálne kapacity nášho súťažného tímu tento zámer zatiaľ neumožňujú realizovať. Ale ako sa vraví, nikdy nehovor nikdy (úsmev).
Text: Tomáš Vaněk, foto: archív Martin Prokop, Zdeněk Sluka, Marian Chytka
