Využiť ho môžete na zlepšenie vlastností pôdy, na vytvorenie vlastných substrátov pre pestovanie kvetov a byliniek a tiež na prihnojenie záhradnej zelene, okrasných aj úžitkových rastlín. Najlepšie je vytvoriť si doma vlastný kompost, jeseň je na to ideálna. Kompostovanie je užitočná a pre životné prostredie mimoriadne prínosná činnosť.
Odpad zo záhrady či dvora, ktorý sa prirodzene nahromadí, a to nielen počas jesenného upratovania, ale aj hocikedy v sezóne, tak môžete efektívne a ekologicky zužitkovať a vytvoriť si z neho hodnotnú zmes. Kompostom dodáte do pôdy množstvo živín, hodnotné organické látky, prevzdušníte ju a zároveň prispejete k rozvoju užitočných pôdnych mikroorganizmov. Kvalitný a čerstvý kompost si síce môžete kúpiť hotový v predajniach so záhradnými potrebami, no najrýchlejšie si ho vyrobíte vo vlastnom kompostéri. Ten môže mať rôznu veľkosť a aj podobu. Dokonca aj dizajnovo príťažlivejšiu, vďaka čomu nemusí pôsobiť v žiadnej záhrade rušivo.
Miesto
Kúpený alebo aj vlastnoručne zhotovený kompostér potom už len stačí umiestniť na vhodnom mieste v exteriéri a pustiť sa do kompostovania. Osvedčuje sa umiestnenie na odľahlejšom a tienistom mieste v záhrade, ideálne niekde pod strom. Nevhodné sú slnečné a príliš veterné miesta, pretože na týchto miestach zrejúci kompost rýchlo presychá, čo nie je žiadúce. Povrch pôdy pod kompostérom nesmie byť zakrytý fóliou ani betónom, kompost totiž musí zostať v priamom kontakte s pôdou a jej organizmami. Ku kompostovisku by mal viesť širší chodník a v jeho okolí musí byť dostatok miesta na manipuláciu so záhradným odpadom aj hotovým kompostom. Vhodné je si tu tiež vymedziť priestor na sústreďovanie hotového kompostu. Kompostér alebo kompostovisko, ktorý pôsobí nevábne, môžete počas sezóny maskovať výsadbou vyšších rastlín.
Čo kompostovať
Do kompostéra môžete postupne sústreďovať bežný záhradný odpad, vyhnite sa však burine s dozretými semenami alebo s plazivými podzemkami. Môže to byť aj pokosená tráva (neošetrená herbicídmi), zdravé lístie, zvyšky ovocia a zeleniny po čistení v rámci kuchynskej úpravy, ostrihané vňate byliniek, trvaliek a letničiek, jemnejšie konáriky zo živého plota, podrvené konáre, piliny, hobliny či pozberové zvyšky z úžitkovej záhrady. Najlepšie je rastliny pred vhodením do kompostéra nasekať na menšie časti, proces kompostovania potom prebehne plynulejšie a rýchlejšie. Do kompostéra nikdy nedávajte zeleň, ktorá je viditeľne chorá alebo je napadnutá škodcami. Okrem toho môžete dovnútra vhadzovať čajové vrecúška, kávovú usadeninu, vaječné škrupiny, orechové a lieskovcové škrupiny, čisto biele papierové vreckovky a servítky. Nekompostujte však nikdy zvyšky jedál, psí alebo mačací trus, popol z uhlia, kamene, sklo, plasty, kôstky z ovocia, noviny ani časopisy.
Priebeh procesu
Pokiaľ ide o napĺňanie – ak len začínate, uložte na dno cca 20 cm vysokú vrstvu pozostávajúcu z odrezkov stromov a kríkov. Následne striedajte vrstvy vysoké približne 10 cm. Jednotlivé vrstvy by mali byť z vlhkého, suchého, jemného a hrubého materiálu. Dôležité je zabezpečiť rovnomernú vlhkosť, pretože proces tlenia nie je bez vody možný. Odpad v kompostéri treba občas prevzdušniť, teda prehodiť vidlami. Na podporu rýchlejšieho kompostovania môžete použiť aj rôzne aktivátory – urýchľovače kompostovania. Kompost sa nesmie vysušovať, preto treba kompostér zatvárať alebo vrchnú vrstvu aspoň zakryť zeminou. Tlejúcu zmes sa občas vyplatí zavlažiť. Kompostovanie nejaký čas trvá, no v kompostéroch tento proces prebieha rýchlejšie. Hotový kompost potom môžete využívať kedykoľvek podľa potreby v rámci celej sezóny.
Text: Daniel Košťál, foto: Pexels
