Obyvateľmi záhrad rodinných domov bývajú bežne domáce zvieratá. Patrí k nim aj pes. Veľa ľudí si bez tohto štvornohého tvora nevie svoj život predstaviť. Pes dokáže ochraňovať, spríjemňovať voľné chvíle, no aj potrápiť. To napríklad vtedy, ak sa usilujete mať nádhernú záhradu, avšak pes vám v tom neustále bráni.
Pes pritom nemusí byť pre záhradu hrozbou, ale jej užitočným obyvateľom. Stačí sa postarať o pár zmien a uvedomiť si niektoré dôležitosti. Vo všeobecnosti platí, že psovi sa treba venovať odmalička. Niektoré svoje typické prejavy však bude mať dané aj napriek špičkovej výchove. Tak napríklad hrabanie je pre niektoré psy, napríklad poľovnícke, prirodzené a veľa s tým neurobíte. Dôležité je však pravidelne so psom chodievať na prechádzky do okolia, ideálne do blízkej prírody a jeho správanie bude potom voči záhrade ohľaduplnejšie. Pri pobyte v záhrade je tiež dobré takéhoto psa správne usmerňovať, hrať sa s ním a zadovážiť mu psie hračky. Záleží, samozrejme, vždy aj na tom, o aký druh či plemeno psa ide.
Stanovenie pravidiel
Väčšie psy treba hneď od začiatku viesť k dodržiavaniu určitých pravidiel. Napríklad keď sa priblížia k hriadkam so zeleninou, vždy ich hlasno upozorniť použitím slova „fuj“ a takéto upozornenia treba opakovať častejšie. Psa dokáže odradiť aj spŕška vody zo záhradnej hadice. Okrem toho sa oplatí miesta, kde si neželáte, aby pes vstupoval, ohradiť stredne vysokým plôtikom, prípadne sa môžete rozhodnúť pre vyvýšené záhony. Osvedčuje sa tiež pripraviť psovi v záhrade miesto, kde sa môže hrabaniu venovať bez obáv. Na takomto mieste stačí rozsypať starý piesok, kyprú zeminu alebo polozotletú mulčovaciu kôru. No a tam, kde nechcete, aby pes hrabal, zapustite jednoducho do pôdy aspoň dočasne niekoľko kameňov.
Psie cestičky
Sú to najmä okolia plotov. Je preto lepšie tieto miesta vydláždiť či vysypať štrkom. Pomôže aj husto olistený a nepriechodný živý plot z nejedovatých drevín, ktorý bude siahať čo najbližšie k povrchu pôdy. Ploty by mali mať vždy kvalitné betónové základy, ak sú pletivové, zapustite časť pletiva aj do pôdy. V týchto miestach zrejme nebudete mať nikdy kvôli psovi ukážkový trávnik či kvetinový záhon. Zamerajte sa tu skôr na lacnejšie dreviny, ktoré majú vysokú regeneračnú schopnosť, prípadne vám nebude ľúto ich po poškodení vyhodiť a nahradiť novými jedincami. Častým problémom je aj močenie na trávnik. Nepekným žltým vypáleným škvrnám v trávniku nie je jednoduché zabrániť. Vyplatí sa preto psov pravidelne venčiť, a tým ich motivovať k tomu, aby svoje potreby vykonávali mimo záhrady. Ak aj pes vykonal potrebu na trávniku, ihneď zasiahnuté miesto zalejte silným prúdom vody. Týmto psí moč výrazne zriedite a trávnik nebude až taký ohrozený.
Vhodné a ohrozujúce rastliny
Súčasťou záhrad, ale aj dvorov a terás býva rôzna zeleň. Aj taká, ktorá pre nás síce nepredstavuje žiadne veľké riziko, no pre psy áno. Ohrozujúce sú napríklad v poslednej dobe veľmi obľúbené čemerice, ale aj tradičné konvalinky, náprstník, prilbica či ruta, zradné sú tiež brečtanové plody, rododendrony, oleandre, kvety lekien, cibule narcisov a tulipánov. Nebezpečné môžu byť aj niektoré ihličnany, najmä tis či tuja, ktoré sa často využívajú na výsadbu živých plotov a na výsadbu predzáhradiek. Problémy však dokážu psom spôsobiť napríklad aj bežné zeleninové druhy – rajčiny či zemiaky. Vo všeobecnosti dokážu nepekne ublížiť aj akékoľvek rastliny s dlhšími tŕňmi. V záhrade so psom preto nie je vhodné pestovať cezmíny, hlohyňe alebo dráče. Z rastlín, ktoré sa pestujú počas leta v kvetináčoch, sú pre psa veľkou hrozbou napríklad pichľavé listy agávy, ale napríklad aj obľúbený oleander.
Text: Daniel Košťál, foto:Pexels
