Hodiny s nápaditým dizajnom sú jednou z najvýraznejších dekorácií v interiéri. Priťahujú pohľady a nedovolia nám meškať.
Keď hodiny odbíjajú polnoc, zvyčajne o tom ani nevieme. Na jednu noc v roku sa však starostlivo pripravujeme. A to silvestrovskú, ktorá nás núti zamyslieť sa nad cválajúcim časom…
Sekundy z minulosti
Určovanie času bolo nepresné až do doby, keď vynašli mechanické hodiny. Ich postupné technické zdokonaľovanie bolo sprevádzané vývojom dekoratívnych štýlov.
História prezrádza, že domáce izbové hodiny vznikli na konci 15. storočia. Pôvodne išlo o pomerne objemné predmety poháňané závažím, ktoré sa nedali prenášať a v chode vydržali iba dvanásť hodín. Potom ich museli znovu natiahnuť. Až okolo roku 1500 vynašli hnacie pero, vďaka ktorému mohli vzniknúť prenosné hodiny. Vo väčšom množstve ich začali vyrábať v južnom Nemecku. Hodinárske remeslo sa postupne rozšírilo do Francúzska a do roku 1600 aj do Anglicka. Ochranné puzdrá zdobili umelecké rytiny a drahokamy.
Presnosť merania času výrazne zdokonalili dva vynálezy: hodinové kyvadlo a špirálová pružina spojená so zotrvačníkom, a to z predchádzajúceho oneskorovania o polhodinu na maximálnu nepresnosť v rozmedzí troch minút. V roku 1704 bol v Anglicku udelený patent na metódu použitia rubínových kameňov ako osičkových ložísk v hodinovom stroji, čím sa znížilo trenie a riziko opotrebenia. Tento vynález bol významný najmä pre výrobu hodiniek.
Po roku 1800 začali švajčiarski hodinári doháňať francúzsku nadvládu vo svete módnych hodiniek. Abraham-Louis Breguet, rodák zo Švajčiarska žijúci v Paríži, priviedol hodinky k dokonalosti. Medzi jeho vynálezy patril napríklad aj mechanizmus zvaný tourbillon, ktorý vyrovnával odchýlky vznikajúce zmenou polohy hodiniek. Breguetove technické úspechy spolu s jeho osobitým, elegantne funkčným štýlom viedli k tomu, že dnes je tento muž nazývaný otcom moderných hodín.
Tikajúce dekory
V období renesancie sa Nemecko stalo popredným európskym centrom hodinárstva. Vrcholom sú stolné hodiny s číselníkmi umiestnenými na všetkých stranách skrinky hodín, ktoré mávali výstredný tvar a boli vyrobené zo vzácnych materiálov.
Vo Francúzsku určovali vzhľad hodín v 18. storočí výrobcovia nábytku – od bohatého zdobenia cez menej impozantný regentský štýl až k jednoduchšiemu empíru.
V 19. storočí sa aj hodinárske umenie často obracalo k predchádzajúcim štýlom – rokoku, baroku, renesancii, klasicizmu i gotike. Tieto návraty sa však nikdy celkom nepriblížili originálnym štýlom a často v sebe zahŕňali aj prvky iných štýlov. Najmä vo Francúzsku sa vyrábali rímsové hodiny. Ich skrinky sa odlievali z pozláteného bronzu a často spočívali na porcelánových stojančekoch. Zdobili ich v štýle Sévres, číselníky boli vždy guľaté. Aj v ďalších krajinách vznikali rôzne typy hodín, ktoré sú dnes už vzácnymi zberateľskými kúskami. Raritou boli kukučky, ktoré vznikli v oblasti Čierneho lesa v južnom Nemecku okolo roku 1730, ale k ich rozšíreniu došlo až o sto rokov neskôr.
Dnes si už bez hodín nevieme predstaviť ani jeden deň. Stali sa nevyhnutným doplnkom interiéru. Vybrať si možno z rôznych tvarov, materiálov či farieb so zreteľom na charakter miestnosti a osobný vkus. Faktom však zostáva, že všedné nástenné hodiny niekedy už sotva registrujeme. Modely s nápaditým dizajnom však priťahujú pohľad a nedovolia nám meškať!
Text: Zuzana Martinová, foto: Howard Miller, Vitra, Normann Copenhagen
